V novom balíku stanovísk EHSV tvrdí, že je potrebné posilniť celý hodnotový reťazec polovodičov vrátane záverečných fáz výroby, v ktorých sa počas pandémie COVID-19 odhalili aj kritické nedostatky.

EHSV na svojom júnovom plenárnom zasadnutí prijal balík stanovísk o iniciatíve Akt o čipoch pre Európu. EHSV víta návrhy Komisie, ktoré sú celkovo veľmi dobrou iniciatívou na riešenie nedostatkov, ktoré boli odhalené počas pandémie COVID-19, no zdôrazňuje, že Komisia by mala ísť v konkrétnych oblastiach ďalej. 

EHSV sa v prvom rade domnieva, že na to, aby európsky priemysel dosiahol strategickú odolnosť, je potrebné zohľadniť celý sektor polovodičov. Spravodajca stanoviska EHSV na tému Akt o čipoch pre Európu Heiko Willems zdôrazňuje, že „koncepcia Komisie ‚od laboratória po výrobu‘ nezachádza dostatočne ďaleko, keďže hodnotový reťazec sa nekončí pri výrobe.“

EHSV poukazuje na to, že neskoršie fázy výroby – balenie, testovanie a montáž – nie sú v plnej miere pokryté. Spravodajca stanoviska EHSV na tému Európsky ekosystém polovodičov (akt o čipoch) Dirk Bergrath uviedol, že „európske produkty sa niekedy posielajú na balenie do juhovýchodnej Ázie a potom sa zasielajú späť do Európy. Vzhľadom na nebezpečenstvá, s ktorými sme sa stretli v posledných rokoch, toto nie je správny prístup k strategickej autonómii.“

Zároveň je dôležité, aby Európa zostala otvorená, keďže odvetvie čipov je jedným z najglobalizovanejších hodnotových reťazcov na svete. Vytvorenie uzavretého hodnotového reťazca by z ekonomického hľadiska nemalo zmysel. Správnou cestou je podľa EHSV dosiahnutie rovnováhy medzi posilňovaním kapacít Európy a posilňovaním partnerstiev s podobne zmýšľajúcimi krajinami. 

EÚ musí na zmiernenie nedostatku polovodičov riešiť viaceré otázky. Ide o prístup k surovinám, zariadenia pre výskum a vývoj, duševné vlastníctvo a technologické know-how, ako aj dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily. Vyžaduje si to veľké investície a podporu zo strany verejného sektora. Komisia plánuje v nadchádzajúcich rokoch investície v objeme 43 miliárd EUR. Veľká časť tohto rozpočtu je však už vyčlenená na iné programy, ako sú Horizont Európa a Digitálna Európa, a bude len prerozdelená. 

Spravodajca stanoviska EHSV na tému Spoločný podnik pre čipy Stojan Čukanov sa preto pýta, že „kde sú nové finančné prostriedky pre priemysel? Na porovnanie, USA investujú v rokoch 2021 až 2026 celkovo 52 miliárd USD a Čína chce do roku 2025 investovať 150 miliárd USD. Dokonca aj menšia krajina, ako je Kórea, plánuje do roku 2030 investovať 450 miliárd USD.“ 

EÚ bude musieť hľadať dodatočné verejné finančné prostriedky a EHSV vyzýva Komisiu, aby rozpracovala svoje investičné plány. Takisto bude potrebné podporiť súkromné investície s cieľom získať 43 miliárd EUR. 

Komisia umožňuje poskytovať štátnu pomoc až do výšky 100 % likvidnej medzery v prípade priekopníckych zariadení, t. j. zariadení, ktoré v Európe ešte neexistujú, s úmyslom podporiť technologické segmenty, ktoré sú obzvlášť zraniteľné z dôvodu geopolitických obáv alebo svojho strategického významu. 

Traja spravodajcovia sa zhodujú v jednom: „Všetci zdieľame názor, že ak je Európa silne závislá a chýbajú kapacity tam, kde potrebujeme byť silní, projekty sa budú musieť financovať aj z verejných prostriedkov, avšak 100-percentná štátna pomoc je alarmujúca, keďže to znamená, že projekt je v skutočnosti neudržateľný.“ Ekonomická životaschopnosť takýchto zariadení musí byť zaručená aspoň v strednodobom horizonte, bez pretekov o dotácie, bez vytvárania nadmerných kapacít a bez deformácií trhu.