V diskusii o umelej inteligencii na júlovom plenárnom zasadnutí Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tieto čísla poukázal Jayant Narayan zo Svetového ekonomického fóra a dodal, že ak chce Európa obstáť v konkurencii, musí investovať do strednodobých a dlhodobých opatrení na vytvorenie ekosystému, ktorý podporí rozvoj umelej inteligencie.

V rámci posledného plenárneho zasadnutia pred letnou prestávkou sa uskutočnila diskusia na tému Umelá inteligencia a skutočné hodnoty: naša digitálna budúcnosť, na ktorej sa zúčastnil Jayant Narayan, vedúci Globálnej aliancie pre umelú inteligenciu v rámci Svetového ekonomického fóra.

Zameral sa na výzvy, ktorým čelia malé a stredné podniky (MSP), ktoré chcú zaviesť umelú inteligenciu, a zdôraznil, že hoci sa začínajú objavovať nové riešenia, napríklad umelá inteligencia „bez kódu“, ktorá umožňuje spoločnostiam a jednotlivcom pracovať na riešeniach v oblasti umelej inteligencie bez toho, aby platili plne vyškolených vedcov v oblasti údajov, nejde o všeliek. Potrebné je aj strednodobé až dlhodobé zameranie na posilnenie postavenia MSP, aby mohli rozvíjať potrebnú miestnu vnútropodnikovú kapacitu na zavádzanie umelej inteligencie. Práve tu sa objavili kľúčové aspekty, ako sú zručnosti, ktoré sa v prípade umelej inteligencie a dátovej vedy nemohli vyvinúť zo dňa na deň. Financovanie a podpora inovácie zohrávali pritom kľúčovú úlohu.

Na otázku, prečo Európa zaostáva za USA a Čínou, Jayant Narayan odpovedal, že hoci existujú viaceré dôvody, vládna podpora a financovanie zohrávali významnú úlohu od vzniku Silicon Valley až po dvojstranné schválenie nedávneho zákona o inováciách a hospodárskej súťaži, čo viedlo k tomu, že na technológie a inovácie bolo vynaložených 250 miliárd USD.

„Toto financovanie vytvára taký druh trhu, na ktorom sa ocitne aj väčšina vašich špičkových výskumných a vedeckých pracovníkov v oblasti dát. A nejde o krátkodobé riešenie, ale skôr o strednodobý až dlhodobý pohľad na vytvorenie ekosystému, v ktorom nevytvárate len miestnu hodnotu, ale ste aj na čele tohto procesu.“ Poukázal na nedávne štúdie, z ktorých vyplýva, že z Európy pochádza 18 % popredných svetových vedeckých pracovníkov v oblasti umelej inteligencie, z ktorých len 10 % pracuje skutočne v Európe.

Jayant Narayan sa tiež zaoberal otázkou umelej inteligencie a občianskej spoločnosti a tým, či rozvoj umelej inteligencie skutočne slúži všetkým, alebo či je skôr v záujme určitých skupín.

Poukázal na štúdie, z ktorých vyplýva, že 30 až 40 % aktuálnych príjmov spoločnosti Amazon pochádza z odporúčaní pre spotrebiteľov založených na umelej inteligencii, a zdôraznil, že umelá inteligencia je skutočne všadeprítomná, a preto je dôležitá spoľahlivosť, vysvetliteľnosť, dôvera a transparentnosť. Pokrok sa dosiahol v oblasti vysvetliteľnosti a bezpečnosti, avšak prostredníctvom najmodernejších riešení, pri ktorých nemožno očakávať, že budú prístupné pre všetkých.

Hoci v tejto oblasti bolo formulovaných množstvo zásad, uviedol, že najväčšou obavou je, či sa skutočne zavádzajú do praxe a či sú chránené záujmy občianskej spoločnosti. Podľa jeho predpovede pokrok vo vykonávaní sa bude opierať o kombináciu regulácie verejného sektora a priemyselných rámcov. Prostredníctvom dialógu medzi priemyslom a regulačnými orgánmi by sa veci mali vyvíjať a možno dospieť do bodu, v ktorom tento sektor začne prijímať opatrenia dokonca na dobrovoľnom základe.