EHSV info

V diskusii o umelej inteligencii na júlovom plenárnom zasadnutí Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tieto čísla poukázal Jayant Narayan zo Svetového ekonomického fóra a dodal, že ak chce Európa obstáť v konkurencii, musí investovať do strednodobých a dlhodobých opatrení na vytvorenie ekosystému, ktorý podporí rozvoj umelej inteligencie.

V rámci posledného plenárneho zasadnutia pred letnou prestávkou sa uskutočnila diskusia na tému Umelá inteligencia a skutočné hodnoty: naša digitálna budúcnosť, na ktorej sa zúčastnil Jayant Narayan, vedúci Globálnej aliancie pre umelú inteligenciu v rámci Svetového ekonomického fóra.

Zameral sa na výzvy, ktorým čelia malé a stredné podniky (MSP), ktoré chcú zaviesť umelú inteligenciu, a zdôraznil, že hoci sa začínajú objavovať nové riešenia, napríklad umelá inteligencia „bez kódu“, ktorá umožňuje spoločnostiam a jednotlivcom pracovať na riešeniach v oblasti umelej inteligencie bez toho, aby platili plne vyškolených vedcov v oblasti údajov, nejde o všeliek. Potrebné je aj strednodobé až dlhodobé zameranie na posilnenie postavenia MSP, aby mohli rozvíjať potrebnú miestnu vnútropodnikovú kapacitu na zavádzanie umelej inteligencie. Práve tu sa objavili kľúčové aspekty, ako sú zručnosti, ktoré sa v prípade umelej inteligencie a dátovej vedy nemohli vyvinúť zo dňa na deň. Financovanie a podpora inovácie zohrávali pritom kľúčovú úlohu.

Na otázku, prečo Európa zaostáva za USA a Čínou, Jayant Narayan odpovedal, že hoci existujú viaceré dôvody, vládna podpora a financovanie zohrávali významnú úlohu od vzniku Silicon Valley až po dvojstranné schválenie nedávneho zákona o inováciách a hospodárskej súťaži, čo viedlo k tomu, že na technológie a inovácie bolo vynaložených 250 miliárd USD.

„Toto financovanie vytvára taký druh trhu, na ktorom sa ocitne aj väčšina vašich špičkových výskumných a vedeckých pracovníkov v oblasti dát. A nejde o krátkodobé riešenie, ale skôr o strednodobý až dlhodobý pohľad na vytvorenie ekosystému, v ktorom nevytvárate len miestnu hodnotu, ale ste aj na čele tohto procesu.“ Poukázal na nedávne štúdie, z ktorých vyplýva, že z Európy pochádza 18 % popredných svetových vedeckých pracovníkov v oblasti umelej inteligencie, z ktorých len 10 % pracuje skutočne v Európe.

Jayant Narayan sa tiež zaoberal otázkou umelej inteligencie a občianskej spoločnosti a tým, či rozvoj umelej inteligencie skutočne slúži všetkým, alebo či je skôr v záujme určitých skupín.

Poukázal na štúdie, z ktorých vyplýva, že 30 až 40 % aktuálnych príjmov spoločnosti Amazon pochádza z odporúčaní pre spotrebiteľov založených na umelej inteligencii, a zdôraznil, že umelá inteligencia je skutočne všadeprítomná, a preto je dôležitá spoľahlivosť, vysvetliteľnosť, dôvera a transparentnosť. Pokrok sa dosiahol v oblasti vysvetliteľnosti a bezpečnosti, avšak prostredníctvom najmodernejších riešení, pri ktorých nemožno očakávať, že budú prístupné pre všetkých.

Hoci v tejto oblasti bolo formulovaných množstvo zásad, uviedol, že najväčšou obavou je, či sa skutočne zavádzajú do praxe a či sú chránené záujmy občianskej spoločnosti. Podľa jeho predpovede pokrok vo vykonávaní sa bude opierať o kombináciu regulácie verejného sektora a priemyselných rámcov. Prostredníctvom dialógu medzi priemyslom a regulačnými orgánmi by sa veci mali vyvíjať a možno dospieť do bodu, v ktorom tento sektor začne prijímať opatrenia dokonca na dobrovoľnom základe.

V stanovisku EHSV na tému Dosiahnuť štruktúrované zapojenie mladých v oblasti klímy a udržateľnosti v rozhodovacom procese EÚ sa navrhuje vytvoriť okrúhly stôl mládeže o klíme a udržateľnosti, ktorý by usporiadal EHSV v spolupráci s Európskou komisiou, Európskym parlamentom a mládežníckymi organizáciami.

Komisia uvítala túto iniciatívu ako užitočný nástroj na posilnenie poradnej úlohy EHSV a poskytnutie možnosti mladšej generácii podeliť sa o svoje názory na Európsku zelenú dohodu. Prvé stretnutie s 11 zástupcami mládeže sa uskutočnilo 13. júla 2021 za účasti výkonného podpredsedu Fransa Timmermansa.

„Vďaka Vám si ľudia uvedomujú naliehavosť situácie. Všetci musíme tvrdo pracovať, a to nielen vo vlastnom záujme, ale najmä v záujme našich budúcich generácií. Niektorí z vás si môžu myslieť, že preto nerobíme dosť, no ja vám sľubujem, že robím všetko, čo je v mojich silách, a snáď v tomto boji za dobrú vec nájdeme spoločnú reč,“ zdôraznil podpredseda Frans Timmermans.

Zástupcovia mládeže počas stretnutia predstavili Fransovi Timmermansovi dokument, ktorý iniciovala organizácia Generation Climate Europe a Európske fórum mládeže, s konkrétnymi návrhmi týkajúcimi sa hospodárskeho systému EÚ vrátane hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ukazovateľov pokroku.

Podpredseda EHSV Cillian Lohan na záver uviedol, že „je to príležitosť na nápravu systémových nerovností a upustenie od neudržateľných praktík, ktorá sa vyskytne raz za generáciu. Mladí ľudia však potrebujú podporu. Je potrebné, aby sa povzbudzoval a utužoval ekosystém aktivizmu a aby sa mu na politickej scéne v EÚ poskytol dostatočný priestor. Priestor na dialóg má zmysel len vtedy, ak naň nadväzujú opatrenia. Pusťme sa do práce!“ (mr)

Hospodárska prosperita, starostlivosť o životné prostredie a dobré životné podmienky ľudí môžu a musia ísť ruka v ruke. Toto bolo hlavné posolstvo, ktoré predniesla predsedníčka EHSV Christa Schweng v diskusii na tému Hospodárstvo po skončení pandémie COVID-19, ktoré funguje pre všetkých – Smerom k hospodárstvu zameranému na dobré životné podmienky? na plenárnom zasadnutí EHSV 7. júla 2021.

Pani Schweng uviedla, že v budúcnosti budeme jednoznačne musieť sledovať a oceňovať širšie aspekty, ako sú tie, ktoré sa odrážajú v HDP: „Na aspektoch, ako je naše zdravie, naša príroda, naše vzdelanie, naša schopnosť inovovať a naše spoločenstvá, skutočne záleží,“ vyhlásila.

S odkazom na: „spájanie myšlienky prosperity s možnosťou sociálneho pokroku v globálnom meradle“, pričom základom sú ciele udržateľného rozvoja do roku 2030, pani Schweng dodala: „Nastal čas, aby EÚ pracovala na komplexnej stratégii: EHSV je pripravený podporiť úvahy o základoch ekonomiky po pandémii COVID-19, ktorá funguje pre všetkých a obsahuje nové ukazovatele hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku, ktoré môžu poskytnúť komplexný obraz o dobrých životných podmienkach ľudí. “

Peter Schmidt, predseda sekcie pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie (NAT) a spravodajca stanoviska EHSV na tému Udržateľné hospodárstvo, ktoré potrebujeme, poukázal na to, že hospodárstvo založené na dobrých životných podmienkach vychádza zo služby ľuďom a že EÚ musí využiť príležitosť, ktorú ponúka pandémia, zamyslieť sa nad našimi slabými stránkami a predložiť návrhy. (mp)

Spoľahlivá stratégia financovania má kľúčový význam pri získavaní finančných prostriedkov na oživenie Európskej únie na medzinárodných kapitálových trhoch. Výbor vo svojom stanovisku, ktoré vypracovala Judith Vorbach a ktoré bolo prijaté na júlovom plenárnom zasadnutí, zdôrazňuje, že bezproblémové vykonávanie nástroja NextGenerationEU si vyžaduje riadne a udržateľné financovanie spolu so spoľahlivým riadením rizík a nízkymi nákladmi na prijaté úvery a pôžičky

Judith Vorbach vo svojom vystúpení počas diskusie uviedla, že vypožičiavanie v rámci nástroja NextGenerationEU sa musí uskutočňovať na základe demokratickej kontroly, legitímne a transparentne. Účinná stratégia financovania zahŕňajúca stabilné a udržateľné financovanie, spoľahlivé riadenie rizík, ako aj vysokú úverovú bonitu a nízke náklady na prijaté úvery a pôžičky je vo verejnom záujme, a najmä v záujme občianskej spoločnosti, ktorá v konečnom dôsledku znáša trhové riziká.“

EHSV hodnotí pozitívne rozhodnutie Európskej komisie posilniť svoje vlastné kompetencie a ľudské zdroje s cieľom zaoberať sa financovaním nástroja NextGenerationEU. Vzhľadom na silný verejný záujem o riadne financovanie je dôležité, aby stratégiu riadila priamo Komisia a aby jej riadenie nebolo zabezpečované externe. EHSV požaduje vyvážené zastúpenie mužov a žien pri vymenúvaní zamestnancov zodpovedných za vykonávanie tejto úlohy.

Výbor tiež žiada, aby sa zriadil poradný výbor, v ktorom budú zastúpené Komisia, Európsky parlament, Rada, sociálni partneri a zástupcovia organizovanej občianskej spoločnosti. (mp)

Nedávne návrhy Komisie v oblasti práv detí sú výzvou pre európskych a vnútroštátnych tvorcov politiky, aby konali v prospech spoločného blaha všetkých detí, ktoré vyrastajú v EÚ. Obe iniciatívy obsahujú ambiciózny a odvážny prístup, pokiaľ ide o cieľ zabezpečiť všetkým deťom život bez diskriminácie, a EHSV ich schvaľuje.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporil stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa, ako aj návrh na odporúčanie Rady o právne záväznej záruke EÚ pre deti. EHSV je presvedčený, že vykonávanie týchto iniciatív podporí úsilie EÚ a členských štátov zamerané na podporu kvality života a zmenšenie rozsahu chudoby detí.

V stanovisku na tému Európska záruka pre deti prijatom na júlovom plenárnom zasadnutí EHSV zdôraznil, že boj proti chudobe detí a ich diskriminácii, deprivácii a sociálnemu vylúčeniu si vyžaduje koordinovaný prístup zo strany EÚ a celej spoločnosti s cieľom zaručiť, že práva detí budú zohľadnené v rôznych oblastiach politiky a že tieto politiky budú mať posilňujúci a dlhodobý pozitívny vplyv na zdravie a kvalitu života detí.

„Je neprijateľné, aby každé štvrté dieťa v EÚ vyrastalo v ohrození chudobou. Potrebujeme silné politiky a právne rámce, ktoré pomôžu prelomiť často medzigeneračný cyklus znevýhodnenia a zvrátiť tento trend. Musíme si stanoviť ambiciózny cieľ, teda pozdvihnúť do roku 2030 všetky deti nad hranicu chudoby, nielen päť miliónov z nich, čo je momentálny cieľ v oblasti chudoby v rámci Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP),“ uviedla spravodajkyňa stanoviska Kinga Jóo.

„Deťom musia venovať pozornosť všetky vrstvy spoločnosti. Konsolidácia ich práv by mala byť pre EÚ prioritou. Na to, aby sme zabezpečili rovnaké príležitosti pre všetky deti a ich začlenenie bez ohľadu na ich situáciu potrebujeme inkluzívnu, prierezovú a medzisektorovú stratégiu, skutočnú politiku založenú na rovnosti,“ dodala pomocná spravodajkyňa Maria del Carmen Barrera Chamorro.

Podľa údajov Eurostatu vyrastalo v roku 2019 v EÚ 18 miliónov, teda 22,2 %, detí v ohrození chudobou a sociálnym vylúčením. Rovnako neblaho vplýva na deti aj digitálna a energetická chudoba a podľa EHSV by sa mali tiež riešiť v rámci záruky pre deti. Približne 5,4 % školopovinných detí v Európe žije v domácnostiach bez počítača alebo pripojenia na internet. Zhruba 25 % Európanov žije v energeticky chudobných domácnostiach, čo tiež ovplyvňuje kvalitu života detí a ich zdravie.

Na vymanenie európskych detí z chudoby EHSV odporúča, aby všetky členské štáty na tento účel vyčlenili aspoň 5 % finančných prostriedkov z ESF+. Podľa nového nariadenia musia na boj s chudobou detí toto percento zo svojich finančných prostriedkov v rámci ESF+ vyčleniť len tie krajiny, v ktorých chudoba detí presahuje priemer EÚ, teda 23,4 %. Doteraz tak urobilo len 11 krajín. (ll)

Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom nedávno prijatom stanovisku o navrhovanej zmene pravidiel EÚ pre roaming uvádza, že používanie mobilných telefónov by sa malo spoplatniť podľa miestnej sadzby bez ohľadu na to, v ktorej časti EÚ sa ľudia práve nachádzajú.

EÚ by sa podľa EHSV mala pri regulácii roamingových služieb usilovať o to, aby sa stala jednotnou tarifnou zónou a aby všetci spotrebitelia, ktorí majú uzatvorené zmluvy o predplatenej telefónnej službe v Európe, mohli volať s rovnakou rýchlosťou a mali prístup k infraštruktúre bez ohľadu na krajinu, do ktorej volajú alebo z ktorej prijímajú hovor.

Hoci EHSV víta návrh Komisie na revíziu nariadenia o roamingu a jeho cieľov, ktorý považuje za krok správnym smerom, je presvedčený, že si treba stanoviť ambicióznejší cieľ.

„Návrh Komisie je založený na tom, že roamingové služby by sa mali poskytovať za rovnakých podmienok ako doma, a to bez akýchkoľvek obmedzení prístupu. Je to dobrý návrh,“ uviedol na júlovom plenárnom zasadnutí spravodajca pre stanovisko EHSV Christophe Lefèvre „Domnievame sa však, že by sme mali ísť nad rámec podmienok a zabezpečiť, aby ľudia v Európe nemuseli platiť viac za svoju mobilnú komunikáciu, keď cestujú do zahraničia.“

EHSV tiež zdôrazňuje, že nestačí stanoviť, že ak sieť iného členského štátu poskytuje podobnú kvalitu alebo rýchlosť, domáci operátor by nemal úmyselne poskytovať roamingové služby nižšej kvality. To napríklad znamená, že ak má zákazník doma pripojenie 4G, nemal by byť nútený používať pri roamingu 3G, ak je v krajine, kam cestuje, k dispozícii 4G.

Jedným z problémov je slabá miestna infraštruktúra, a preto by EÚ mala byť tiež pripravená investovať do infraštruktúry s cieľom vyplniť existujúce medzery a zabezpečiť, aby neexistovali „biele zóny“, t. j. regióny s nedostatočným širokopásmovým internetovým pokrytím, o ktorých je známe, že mnohé z nich sa nachádzajú vo vidieckych oblastiach a odrádzajú potenciálnych obyvateľov a podniky.

EHSV okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa spotrebiteľom zasielali opakované upozornenia s cieľom predchádzať nepríjemným prekvapeniam v súvislosti s výškou fakturovaných súm. Ak sa spotrebitelia blížia k vyčerpaniu objemu svojich predplatených služieb, operátor by ich mal na to opakovane upozorniť zakaždým, keď dôjde k opakovanej spotrebe v rovnakej hodnote, aká sa stanovila na zaslanie prvého upozornenia, najmä počas rovnakého hovoru alebo počas využívania dát.

EHSV napokon poukazuje na to, že kľúčová je otázka primeraného využívania. Hoci sa primerané využívanie vo všetkých zmluvách o mobilnej komunikácii uvádza v spojitosti s roamingom, EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že nariadenie ho nevymedzuje. V dôsledku pandémie COVID-19 sa ľudia vo veľkej miere spoliehajú na online činnosti a primerané využívanie nadobudlo úplne nový význam. Podľa EHSV sa treba zamyslieť nad tým, čo to znamená pre študenta v rámci programu Erasmus, ktorý študuje na univerzite v zahraničí a prednášky sleduje prostredníctvom aplikácií Teams, Zoom alebo na iných platformách. V rámci toho prenáša veľké množstvo údajov a svoj mesačný limit tak rýchlo vyčerpá. Primeranosť by pre ľudí v takejto situácií znamenala, že by mali v krajine, ktorú navštívia, rovnaký limit, ako majú vo svojej domovskej krajine. (dm)

Súčasťou novej obchodnej stratégie z dielne Komisie sú také zásady angažovanosti, ktoré podporia EÚ pri dosahovaní jej domácich a zahraničných politických cieľov. Kľúčom k dosiahnutiu cieľov pre budúce generácie bude okrem toho modernizácia Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

„Musíme mať jasný prístup, byť otvorení a asertívni, aby sme zlepšili angažovanosť všetkých strán zainteresovaných v obchodnej politike, pretože medzinárodný obchod sa zásadne mení," uviedol Timo Vuori, spravodajca stanoviska EHSV k oznámeniu o preskúmaní obchodnej politiky

Je načase, aby Európa prestala byť naivná a asertívnejšie vystupovala pri jednostrannom obhajovaní hodnôt a obchodných záväzkov EÚ. EÚ by mala byť schopná spoliehať sa na celú paletu dohôd o voľnom obchode tam, kde WTO nemôže zabezpečiť dostatočné pravidlá. Tieto dohody musia odrážať európske zásady a medzinárodné normy, ktorými sa v medzinárodnom obchode riadime spoločne s vedúcimi aj rozvíjajúcimi sa hospodárstvami.

Ako sa vyjadril pomocný spravodajca tohto stanoviska Christophe Quarez: „Všetku túto prácu musíme vnímať v kontexte multilateralizmu a reformy WTO.“

EHSV súhlasí s tým, že modernizácia WTO má najvyššiu prioritu. EÚ sa preto musí postaviť do čela ambicióznych reforiem WTO a odstrániť akékoľvek tabu, ktoré by zahaľovalo sociálne a klimatické aspekty obchodu.

Obchodná politika v službách ľudí

EHSV víta plán činností zameraných na oblasť obchodu, ktorým sa reaguje na obavy niektorých zainteresovaných strán. Nedostatočne sa však zohľadňuje problém, ako lepšie zapájať občiansku spoločnosť.

Výbor poukazuje na potrebu neustálej spolupráce s občianskou spoločnosťou na úrovni členských štátov aj EÚ, aby sa zabezpečilo, že obchodná politika bude prínosom k nášmu každodennému životu.

Občianska spoločnosť sa v obchodnej politike stala aktívnym partnerom, a to nielen pri jej tvorbe, ale aj pri monitorovaní obchodných nástrojov a dohôd.

EHSV sa zasadzuje za to, aby sa EÚ chopila aktívnej úlohy pri tvorbe celosvetových pravidiel udržateľnejšieho a spravodlivejšieho obchodu, ktorý by priniesol prosperitu a bezpečnosť nielen obchodným partnerom, ale aj krajinám a ich obyvateľom. (at)

Prvé stretnutie medzi argentínskou hospodárskou a sociálnou radou (HSR) a EHSV, ktoré zorganizovala sekcia REX, viedli spoločne predsedníčka EHSV Christa Schweng a predseda argentínskej HSR Gustavo Beliz.

Vo svojom úvodnom prejave predseda argentínskej HSR zhrnul prvých 100 dní fungovania novovzniknutej HSR a uviedol:

„V našej rade pôsobia ľudia s veľmi rôznymi názormi, a to aj pokiaľ ide o ideologické názory, s najrôznejšími životnými skúsenosťami a z najrozmanitejšieho sociálneho prostredia. Táto rozmanitosť je najväčším prínosom rady. Prvých 100 dní sa niesli v znamení veľkého vzájomného rešpektu a motivácie v pracovnej oblasti. Radi by sme takto pokračovali aj naďalej s EHSV po našom boku, takže sme veľmi vďační za túto príležitosť.“

Predsedníčka EHSV Christa Schweng zablahoželala Argentíne k tomu, že zriadila inštitúciu, ktorá organizáciám občianskej spoločnosti umožňuje vyjadriť svoj názor a predkladať návrhy politík. „Veľmi nás teší, že Argentína vytvorila hospodársku a sociálnu radu, ktorá sa zameria na kľúčové otázky, akými sú sociálne začlenenie, životné prostredie a zmena klímy, práca, inovatívna demokracia a potravinová bezpečnosť. Argentína je krajina, ktorá má s nami spoločné mnohé hodnoty a záujmy, vrátane toho, že chápe význam zapojenia občianskej spoločnosti.“

Na stretnutí sa zúčastnilo za obe stany viac ako 90 členov, ktorí zastupovali rôzne sektory a zapájali sa do živej diskusie, ktorá sa týkala širokej škály tém a stratégií. Diskusia sa zamerala na priority obnovy po pandémii COVID-19, Európsku zelenú dohodu, vzdelávanie a pracovné miesta budúcnosti a na vplyv nových technológií na trh práce.

Obe inštitúcie zdôraznili význam hospodárskych a sociálnych rád pri dosahovaní konsenzu, ako aj pri hľadaní riešení sociálnych problémov a takých prístupov k problémom, ktoré sú pevne zakorenené v participatívnej demokracii. (at)

Kľúčovou politikou pri riešení migrácie je budovanie partnerstiev zameraných na talenty s krajinami pôvodu a tranzitu. Európa musí presunúť zameranie vonkajšieho rozmeru migračnej politiky a začleniť ju do širšieho geopolitického a geoekonomického programu, ktorý bude mať právoplatné miesto medzi ostatnými politikami.

„Dnes hovoríme o tom, ako geopolitika vplýva na migráciu. Nasledujúca veľká vlna migrantov príde do Európy z Afriky,“zdôraznil predseda sekcie REX Dimitris Dimitriadis na schôdzi, ktorá sa uskutočnila v júli 2021.

Podľa údajov z januára 2020 sa odhaduje, že z 447 miliónov ľudí žijúcich v EÚ je 23 miliónov príslušníkov tretích krajín a predstavujú 5 % európskej populácie.

Nový pakt o migrácii a azyle síce stále podporuje partnerstvá zamerané na talenty s krajinami pôvodu a tranzitu a cieľovými krajinami, no zdá sa, že určité prekážky bránia ich účinnému vykonávaniu.

Jean-Louis De Brower z programu pre európske záležitosti v rámci inštitútu Egmont podotkol, že pokiaľ ide o nový pakt, pravdepodobne sa prejavuje nedostatok dôvery a solidarity.

Estrella Gallan, ktorá zastupuje Španielsku komisiu pre pomoc utečencom, tiež zdôraznila, že problémy v oblasti migrácie a azylu padajú na plecia krajín vstupu a mali by sa riešiť proporčnejším spôsobom na základe spoločnej zodpovednosti a solidarity.

Rozvojová politika v Afrike môže zastaviť nelegálnu migráciu

Pozitívny príspevok k rozvoju v Afrike, ktorá je zraniteľná voči zmene klímy, by mohol priniesť sociálnu, politickú a hospodársku stabilitu.

Slovami poslankyne EP Pierrette Herzberger-Fofana, prvej podpredsedníčky Výboru Európskeho parlamentu pre rozvoj, sú „rozvojové politiky neoddeliteľne spojené s migráciou“,

Dr Chiyoge B. Sifa z Medzinárodnej aliancie družstiev (ICA) Afrika zároveň zdôraznila význam partnerstva ICA a EÚ, ktoré zohráva významnú úlohu pri odrádzaní mladých ľudí od toho, aby sa vydávali na trasy cez Stredozemie. (at)