European Economic
and Social Committee
Dialóg s občianskou spoločnosťou v EÚ nesmie byť potláčaný
Európsky hospodársky a sociálny výbor vyzval inštitúcie EÚ, aby prijali politiku nulovej tolerancie voči členských štátov, ktoré svojimi postojmi a postupmi bránia práci občianskej spoločnosti a obmedzujú priestor na jej činnosť v Európe.
V snahe reagovať na takýto vývoj EHSV žiada EÚ, aby konala viacerými spôsobmi, ako napríklad odopretím finančných prostriedkov EÚ krajinám, ktoré nedodržiavajú jej hodnoty. Tým sa zaistí úplné zapojenie občianskej spoločnosti do všetkých štádií tvorby politiky a ochráni sa participatívna demokracia v Európe.
EHSV vo svojom stanovisku na tému Úloha občianskej spoločnosti ako strážcu spoločného blaha pri obnove po pandémii konštatuje, že občianska spoločnosť v Európe naďalej čelí mnohým vážnym prekážkam a že jej priestor sa v niektorých častiach EÚ drasticky obmedzuje. K tomuto dochádza aj napriek tomu, že občianska spoločnosť zohrala kľúčovú úlohu pri zmierňovaní následkov pandémie a od prvého dňa ruskej agresie poskytla ukrajinským utečencom príkladnú pomoc.
„Občianska spoločnosť pomohla našej spoločnosti prekonať pandémiu ochorenia COVID-19 a bola pri tom hnacou silou. Súčasná ukrajinská kríza zasa jasne ukázala, aká cenná a dôležitá je občianska spoločnosť pre naše demokracie,“ vyhlásil spravodajca stanoviska Ioannis Vardakastanis.
Občianska spoločnosť sa teraz pripravuje na kľúčovú úlohu pri obnove po ničivej kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a do tohto procesu sa budú musieť zapojiť všetky časti spoločnosti. EÚ musí dohliadnuť na to, že medzi občianskou spoločnosťou a politikmi bude fungovať dialóg, pretože jeho absencia je jednou z hlavných prekážok, ktorým čelí európska občianska spoločnosť na všetkých úrovniach.
Ďalšou prekážkou je nedostatočné zmysluplné zapojenie občianskej spoločnosti do rozhodovacích procesov týkajúcich sa dôležitých politík a legislatívy.
EHSV sa domnieva, že inštitúcie EÚ by mali mať „nulovú toleranciu“ voči takémuto postoju a mali by reagovať „rázne a nekompromisne“. Zapojenie občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu je totiž neoddeliteľnou súčasťou základných hodnôt a zmlúv EÚ. Na európskej a vnútroštátnej úrovni by sa mali prijať právne predpisy, aby sa zabránilo takýmto praktikám.
Organizácie občianskej spoločnosti by mali získať finančnú a technickú podporu od EÚ, ako aj od miestnych samospráv a vnútroštátnych orgánov, aby mohli plniť svoju úlohu bez toho, aby bola ohrozená ich nezávislosť. (ll)