Maria Nikolopoulou, členka skupiny Pracovníci v EHSV

Má dnes ešte zmysel oslavovať 8. marca Medzinárodný deň žien? Uplynulo viac ako 110 rokov, odkedy Clara Zetkin navrhla zavedenie Dňa pracujúcich žien, a viac ako 40 rokov od vyhlásenia Medzinárodného dňa práv žien a medzinárodného mieru Organizáciou Spojených národov. Spoločnosti sa v minulom storočí ďalej vyvíjali.

Ženy môžu voliť, majú svoj cestovný pas, môžu študovať, stať sa predsedníčkami vlád, letieť na Mesiac, rozhodnúť, či a kedy sa chcú zosobášiť alebo mať deti. Ženy a muži sú si pred zákonom rovní. V čom je teda problém? Ide o to, že hoci sa na prvý pohľad zdá, že je všetko v poriadku, stále sú tu skryté sociálne, kultúrne a právne prekážky, ktoré ženám bránia v plnom rozvoji.

Je poľutovaniahodné, že niektorí ľudia nevidia potenciál žien a blokujú im prístup k určitým pracovným miestam alebo im znemožňujú vykonávať funkcie na vysokej úrovni. Preto chceme spolupracovať na cieli OSN v oblasti udržateľného rozvoja č. 5 v súvislosti s rodovou rovnosťou.

Je frustrujúce, že ženy stále znášajú najväčšiu časť záťaže spojenej so starostlivosťou o rodinu a domácimi prácami, i keď pracujú rovnako ako ich partneri. Z toho dôvodu sme sa zasadzovali za prijatie smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom.

Je absurdné, že ženy dostávajú za rovnakú prácu nižšiu mzdu ako muži. Preto vítame plán vypracovať smernicu EÚ o transparentnosti odmeňovania.

Je neetické, že hoci sme počas pandémie COVID-19 uznali, že ženy, často migrantky bez dokladov, vykonávali niektoré z najdôležitejších úloh, ako je upratovanie a starostlivosť o starších ľudí, stále dostávajú nedôstojne nízke mzdy a niekedy pracujú v neľudských podmienkach. Potrebujeme preto smernicu EÚ o primeranej minimálnej mzde a krajiny musia ratifikovať Dohovor MOP o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov (č. 189).

Je neprijateľné, že sa od niektorých žien žiada, aby za povýšenie v práci zaplatili „protislužbou“ , alebo že sú šikanované len preto, lebo niektorí ľudia potrebujú „vypustiť paru“. Preto je viac ako kedykoľvek predtým naliehavo potrebné, aby krajiny ratifikovali Dohovor MOP o násilí a obťažovaní na pracovisku (č. 190).

Je poburujúce, že ženy sú každodenne zabíjané a znásilňované a že existujú ľudia, ktorí to zdôvodňujú tvrdeniami, ako „veď to sama chcela“ alebo „určite ho vyprovokovala“. Preto musíme bojovať za to, aby najmladší chlapci a dievčatá boli vychovávaní k rovnosti a rešpektu, ako aj za pružné súdne a sociálne systémy na podporu žien, ktoré sú obeťami domáceho násilia.

Naďalej je veľmi dôležité, aby feministky a muži zaujímali postoj a obhajovali a presadzovali politické a kultúrne zmeny s cieľom dosiahnuť skutočne rovnaké príležitosti pre všetkých. Kým nebude možné osláviť Medzinárodný deň rodovej rovnosti, oslavujme ďalej Medzinárodný deň žien.