EHSV na svojom januárovom plenárnom zasadnutí diskutoval o vízii Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu EÚ, pričom tvrdil, že bezpečnosť by sa mala chápať v širšom zmysle a ďaleko nad rámec vojenskej obrany. Občianska spoločnosť by sa nemala v otázkach bezpečnosti len prizerať: v časoch krízy môže zohrávať stabilizačnú úlohu, ako ukázala vojna na Ukrajine.

V stanovisku na tému Strategický kompas EÚ EHSV vyjadril potrebu širšej definície, keďže súčasná koncepcia bezpečnosti v EÚ je príliš úzko vymedzená. „Bezpečnosť presahuje rámec obyčajnej vojenskej obrany. V časoch zložitých hybridných hrozieb by sa mala koncepcia rozšíriť a zahrnúť aj aspekty energetiky, dopravy, digitálnych otázok, vodnej a potravinovej bezpečnosti, bezpečnosti občanov a zásahov zo zahraničia,“ uviedol spravodajca pre stanovisko EHSV Christian Moos.

V stanovisku sa uvádza, že spoločne so spôsobilosťou jednotlivých štátov, obranným plánovaním a spoločným obstarávaním by EÚ mala naďalej investovať svoje obmedzené zdroje predovšetkým do civilných politík a mechanizmov s cieľom umožniť predchádzanie konfliktom. Práve v tejto oblasti môže občianska spoločnosť dosiahnuť zmenu prostredníctvom svojich sociálnych a hospodárskych sietí spolu so svojím silným potenciálom, pokiaľ ide o verejnú a kultúrnu diplomaciu.

Návrat vojny do Európy s ruskou agresiou proti Ukrajine bol „budíčkom“ pre vzťah EÚ s NATO.

„EÚ a NATO ešte plne nevyužili svoj potenciál spolupráce. Posilnenie európskeho piliera bezpečnosti a obrany znamená posilnenie NATO. Keď hovoríme o posilňovaní obrannej spôsobilosti EÚ, nejde o to, aby konkurovala NATO, ale aby ho dopĺňala,“ povedal spravodajca a člen EHSV Peter Clever. (mt)