EHSV info

Na januárovom plenárnom zasadnutí EHSV diskutovali členovia EHSV s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsola o reakcii EÚ na geopolitické výzvy. S predsedníčkou EHSV Christou Schweng sa zhodli na tom, že konkurencieschopnosť spolu so strategickejšou autonómiou majú v súčasnom náročnom období zásadný význam.

Roberta Metsola vyjadrila uznanie ukrajinskému ľudu za to, ako odvážne vzdoruje ruskej agresii a zdôraznila, že Európska únia sa zomkla ako nikdy predtým, aby Ukrajine poskytla finančnú, humanitárnu a vojenskú pomoc. „Ukrajina bojuje za demokraciu, slobodu a spravodlivosť. A bojuje aj za nás,“ zdôraznila.

V súvislosti s 30. výročím jednotného trhu zdôraznila význam konkurencieschopnosti: „Musíme znovu podporiť rast a znížiť našu závislosť a zároveň zdvojnásobiť úsilie o zelenú a digitálnu transformáciu. Európa by mala využiť svoje silné stránky a zaručiť, že naša aktívna obchodná politika bude prínosom pre každodenný život Európanov.“

Podľa predsedníčky EHSV Christy Schweng sú tieto aspekty nevyhnutné pre prosperitu ľudí a podnikov v EÚ: „Tento moment je prelomový a len koordinovaným úsilím môžeme úspešne vybudovať odolnejšiu, spravodlivejšiu a udržateľnejšiu budúcnosť, v ktorej sa na nikoho nezabudne.“

V rámci diskusie sa hovorilo aj o reakcii EÚ na vonkajšie hospodárske faktory, ako sú zákon USA o znížení inflácie, ruská agresia voči Ukrajine, nestálosť cien fosílnych palív a vnútorné výzvy, ako je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorým Európa v súčasnosti čelí.

Podľa diskutujúcich zohráva občianska spoločnosť nepochybne kľúčovú úlohu pri zlepšovaní politík EÚ a spôsobu ich vykonávania. Poukázali aj na to, že občania chcú mať v EÚ väčší vplyv, čo sa potvrdilo aj počas Konferencie o budúcnosti Európy. (mt)

Zaručenie bezpečnosti Európanov a dodržiavanie zásad právneho štátu a základných práv: hlavnou prioritou Švédska, ktoré bude predsedať Rade Európskej únie od januára do júna 2023, budú opatrenia krízového riadenia

Predsedníčka EHSV Christa Schweng počas rozpravy na plenárnom zasadnutí 25. januára 2023 prisľúbila predsedníctvu plnú podporu: „Švédsko preberá predsedníctvo v mimoriadne náročnom období, pretože na hraniciach EÚ prebieha neľútostná vojna. EHSV víta tieto priority v kontexte ruskej agresie voči Ukrajine, pretože nesmieme dopustiť, aby bola ovplyvnená naša bezpečnosť alebo naše hodnoty. Stojíme pri Ukrajine.“

Švédska ministerka pre záležitosti EÚ Jessika Roswall uviedla, že švédske predsedníctvo považuje úzku spoluprácu s ostatnými inštitúciami a orgánmi EÚ vrátane EHSV za prvoradú a teší sa na nadviazanie úzkeho kontaktu a otvoreného dialógu.

V súvislosti s hlavnou prioritou predsedníctva zdôraznila, že „Švédsko preberá predsedníctvo v čase historických výziev pre Úniu. Európskej agende bude naďalej dominovať brutálna agresia Ruska voči Ukrajine.“

Švédske predsedníctvo bude pracovať na presadzovaní európskej jednoty a na tom, aby bola Únia ekologickejšia, bezpečnejšia a voľnejšia, pričom sa zameria na:

• bezpečnosť,
• konkurencieschopnosť
• zelenú a energetickú transformáciu,
• demokratické hodnoty a právny štát. (mp)

Pri príležitosti tohtoročného 30. výročia zriadenia jednotného trhu EÚ sa na januárovom plenárnom zasadnutí EHSV uskutočnila rozprava s komisárkou Vestagerovou. Cieľom bolo prediskutovať možné spôsoby, ako prekonať zrejme najväčšiu výzvu, ktorej bude čeliť budúca generácia.

Jednotný trh sa vo všeobecnosti považuje za najväčší úspech EÚ, ale súčasné krízy, ako sú zmena klímy, pandémia covidu-19 a vojna na Ukrajine, ukázali jeho zraniteľnosť voči nepredvídaným narušeniam. Ako dosiahneme zelenú a digitálnu transformáciu v EÚ tak, aby sme neporušili zásady voľného trhu a nepoškodili konkurencieschopnosť európskych podnikov? Komisia prichádza s plánom, ako tieto problémy prekonať, a predstaví ho vo februári.

EHSV na svojom januárovom plenárnom zasadnutí navrhol konkrétne spôsoby ďalšieho rozvoja jednotného trhu, pričom odporučil zamerať sa na konkurencieschopnosť Európy. Predsedníčka EHSV Christa Schweng uviedla, že „len konkurencieschopná Európa môže vytvárať prosperitu a blahobyt a nachádzať udržateľné riešenia klimatických a environmentálnych problémov. Podnikom v EÚ sa musí zaistiť priaznivé prostredie, v ktorom budú inovovať, investovať a obchodovať vrátane rovnakých podmienok, ako majú ich zahraniční konkurenti.“

Výkonná podpredsedníčka Európskej komisie Margrethe Vestagerová uznala, že EÚ musí naďalej pracovať na zlepšovaní jednotného trhu, a zároveň pripomenula, že „Európa by bola úplne iným miestom, keby pred tridsiatimi rokmi nebol vytvorený jednotný trh.“

Jedným z hlavných bodov diskusie bola otázka štátnej pomoci v záujme oživenia hospodárstva a dvojitej transformácie. Narastajú obavy, že ak sa z tejto pomoci stane viac než len krátkodobá vzpruha, menšie ekonomiky a svetový obchod budú ohrozené.

Na záver rozpravy vystúpili predseda skupiny Organizácie občianskej spoločnosti v EHSV Séamus Boland, predseda skupiny Pracovníci v EHSV Oliver Röpke a člen skupiny Zamestnávatelia v EHSV Felipe Medina. (tk)

Z diskusie, ktorá sa uskutočnila v EHSV 24. januára, vyplynulo, že EÚ neplní ciele Agendy 2030 OSN. Existuje však nádej. EÚ má príležitosť prevziať vedúcu úlohu, a to aj prostredníctvom finančnej podpory. EHSV zohráva významnú úlohu pri monitorovaní pokroku.

Na plenárnom zasadnutí EHSV v januári vystúpil v rámci diskusie o vykonávaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja podpredseda Siete OSN pre riešenia udržateľného rozvoja Guillaume Lafortune.

Predstavil Správu o udržateľnom rozvoji Európy 2022, ktorú vypracoval s podporou EHSV. EÚ podľa neho neplní uvedené ciele. Pokrok sa medzitým zhoršuje na celom svete a najmä rozvojové krajiny, ktoré čelia vážnym finančným obmedzeniam, zaostávajú.

V správe sa odporúča, aby EÚ v rámci systému OSN presadzovala globálny plán na zvýšenie medzinárodného financovania cieľov udržateľného rozvoja. Predsedníčka EHSV Christa Schweng zopakovala túto myšlienku a zdôraznila význam vedúceho postavenia EÚ pri dosahovaní cieľov transformácie v celosvetovom meradle.

EHSV bude zohrávať kľúčovú úlohu aj v prvom dobrovoľnom preskúmaní Európskej komisie v júli 2023, v ktorom sa zhromaždia názory zainteresovaných strán na pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja. EHSV odporučil prierezový prístup k cieľom, ktorý bude zohľadňovať vzájomne prepojený charakter cieľov udržateľného rozvoja a ich príslušných cieľov, a navrhol zriadiť novú platformu na podporu štruktúrovaného zapojenia občianskej spoločnosti do politiky súvisiacej s cieľmi udržateľného rozvoja. (gb)

EÚ musí bojovať proti všetkým formám nútenej práce a stať sa svetovým lídrom v oblasti ľudských práv, vyzval EHSV v stanovisku prijatom na januárovom plenárnom zasadnutí.

Výbor vo svojom stanovisku na tému Zákaz výrobkov vyrobených nútenou prácou, ktoré vypracoval Thomas Wagnsonner, podporuje návrh Európskej komisie zakázať výrobky vyrobené s využitím nútenej práce na trhu Únie, pričom zdôraznil, že pre všetky členské štáty EÚ je kľúčové, aby ratifikovali Protokol z roku 2014 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) z roku 1930 o nútenej práci.

EHSV tiež s potešením konštatuje, že návrh zahŕňa boj proti nútenej detskej práci, a vyzýva Komisiu, aby urýchlila tento proces zahrnutím existujúcich dohovorov MOP o detskej práci do pôsobnosti uvedeného nariadenia.

Ako uviedol Thomas Wagnsonner, „podpora hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a pracovných práv, a teda odstránenie všetkých foriem nútenej práce a vykorisťovania, má zásadný význam najmä pre zabezpečenie globálneho vedúceho postavenia EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie“.

Aby sa predišlo nútenej práci, EHSV zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce a inštitucionálneho zakotvenia organizovanej občianskej spoločnosti v novom návrhu Komisie, pričom odporúča usmernenia na pomoc podnikom, osobitnú databázu s ukazovateľmi rizika a systém referenčného porovnávania. (mp)

Opatrenia EÚ v reakcii na krízu cien energie by mali chrániť všetky domácnosti a podniky, ktoré čelia veľkým problémom pri platení účtov za energiu. To bolo hlavným posolstvom stanoviska na tému Hospodárska politika eurozóny na rok 2023, ktoré EHSV prijal na januárovom plenárnom zasadnutí.

EHSV podporuje návrh Európskej komisie na ochranu najzraniteľnejších osôb, ktorý je založený na dvojstupňovom modeli. To znamená, že až do určitej úrovne spotreby energie bude zraniteľný spotrebiteľ platiť cenu, ktorá je nižšia ako trhová cena.

Výbor však upozorňuje, že táto politika by sa mala vzťahovať tak na osoby pod hranicou chudoby, ako aj na osoby z nižšej strednej triedy, pre ktoré bude tiež ťažké platiť účty za energiu za trhové ceny.

Spravodajca stanoviska Petru Sorin Dandea uviedol, že „zima 2022/2023 spôsobila v EÚ veľké problémy. Ak majú byť zraniteľné domácnosti pred krízou cien energie naozaj chránené, politika Komisie založená na dvojstupňovom modeli musí byť inkluzívna.“

Výbor súhlasí s návrhom Komisie, aby členské štáty v snahe predísť rušeniu podnikov uplatnili dočasný krízový rámec štátnej pomoci a apeluje na ne, aby využili všetky možné prostriedky na pomoc najmä malým a stredným podnikom.

Európska centrálna banka použila nástroje menovej politiky, aby obmedzila infláciu. Tieto kroky však budú fungovať iba vtedy, ak sa zladia s fiškálnou politikou krajín eurozóny. (mp)

Zlepšenie medzinárodnej spolupráce má zásadný význam pre dosiahnutie udržateľnosti oceánov do roku 2030 a zaistenie bezpečnosti a ochrany na mori. EHSV to uvádza v novom stanovisku, ktoré prijal na svojom januárovom plenárnom zasadnutí.

Správu oceánov nemožno vzhľadom na jej komplexnosť považovať len za „námornú záležitosť“. Vyžaduje si multidisciplinárny a integrovaný prístup na podporu rozhodovateľov na všetkých úrovniach.

Ľudský vplyv na oceány má často pôvod v činnostiach prebiehajúcich na pevnine. Znečistenie morí je významnou mierou spôsobené odpadmi, pesticídmi, antibiotikami, fosfátmi či plastmi, a treba spomenúť aj problematiku nevybuchnutej munície.

Podľa EHSV je hlavnou úlohou EÚ ako zákonodarcu a medzinárodného aktéra zlepšiť činnosť sietí a partnerstiev, pričom do každého kroku tohto zlepšovania by mali byť účinne a transparentne zapojené rozličné zainteresované subjekty.

Ako sa vyjadril spravodajca stanoviska Stefano Palmieri: „V snahe o podporu oceánov zohráva EÚ vedúcu úlohu, ale prispieť musia všetky krajiny. Iba tak budú aj ďalšie generácie môcť Zem nazývať modrou planétou.“

Na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 a udržateľnosti do roku 2030 by sa EÚ mala zamerať na prijatie opatrení na zabezpečenie dobrých životných podmienok v morskom prostredí a ochranu populácií rýb, ktoré sú pre mnohé komunity životne dôležité. (mp)

EHSV na svojom januárovom plenárnom zasadnutí diskutoval o vízii Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu EÚ, pričom tvrdil, že bezpečnosť by sa mala chápať v širšom zmysle a ďaleko nad rámec vojenskej obrany. Občianska spoločnosť by sa nemala v otázkach bezpečnosti len prizerať: v časoch krízy môže zohrávať stabilizačnú úlohu, ako ukázala vojna na Ukrajine.

V stanovisku na tému Strategický kompas EÚ EHSV vyjadril potrebu širšej definície, keďže súčasná koncepcia bezpečnosti v EÚ je príliš úzko vymedzená. „Bezpečnosť presahuje rámec obyčajnej vojenskej obrany. V časoch zložitých hybridných hrozieb by sa mala koncepcia rozšíriť a zahrnúť aj aspekty energetiky, dopravy, digitálnych otázok, vodnej a potravinovej bezpečnosti, bezpečnosti občanov a zásahov zo zahraničia,“ uviedol spravodajca pre stanovisko EHSV Christian Moos.

V stanovisku sa uvádza, že spoločne so spôsobilosťou jednotlivých štátov, obranným plánovaním a spoločným obstarávaním by EÚ mala naďalej investovať svoje obmedzené zdroje predovšetkým do civilných politík a mechanizmov s cieľom umožniť predchádzanie konfliktom. Práve v tejto oblasti môže občianska spoločnosť dosiahnuť zmenu prostredníctvom svojich sociálnych a hospodárskych sietí spolu so svojím silným potenciálom, pokiaľ ide o verejnú a kultúrnu diplomaciu.

Návrat vojny do Európy s ruskou agresiou proti Ukrajine bol „budíčkom“ pre vzťah EÚ s NATO.

„EÚ a NATO ešte plne nevyužili svoj potenciál spolupráce. Posilnenie európskeho piliera bezpečnosti a obrany znamená posilnenie NATO. Keď hovoríme o posilňovaní obrannej spôsobilosti EÚ, nejde o to, aby konkurovala NATO, ale aby ho dopĺňala,“ povedal spravodajca a člen EHSV Peter Clever. (mt)

EHSV privítal návrh komplexnej európskej stratégie v oblasti starostlivosti, ktorý predložila Európska komisia. Stratégia by mala všetkým Európanom zaručiť možnosť využívať počas celého života veľmi kvalitné služby zdravotnej a inej starostlivosti.

EHSV ocenil návrh európskej stratégie v oblasti starostlivosti predložený Európskou komisiou ako dôležitý prvok vytvárania fyzicky aj cenovo dostupnej infraštruktúry služieb starostlivosti, ktorá uspokojí potreby prijímateľov týchto služieb od narodenia až do vysokého veku a bude podporovať všetkých poskytovateľov starostlivosti bez ohľadu na ich pracovnoprávne postavenie.

V stanovisku prijatom na januárovom plenárnom zasadnutí EHSV vyjadril viaceré odporúčania k stratégii a jej dvom súvisiacim návrhom, ktoré v decembri prijala Rada EÚ a týkajú sa starostlivosti, výchovy a vzdelávania v ranom detstve a dlhodobej starostlivosti.
Výbor zopakoval aj svoje odporúčanie zaviesť európsku záruku starostlivosti. Podobne ako záruka EÚ pre mladých ľudí by takýto nástroj pomohol zabezpečiť kvalitné služby zdravotnej a inej starostlivosti pre všetkých obyvateľov EÚ. Vyriešil by aj problém nedostatkov v starostlivosti a podporil dôstojné pracovné podmienky formálnych aj neformálnych opatrovateľov.

„Pripomíname, že okrem disponibility a cenovej aj fyzickej dostupnosti by poskytovanie starostlivosti malo byť inkluzívne, udržateľné a zohľadňovať aspekt ľudských práv. Vysokokvalitná starostlivosť ešte stále nie je realitou pre všetkých Európanov,“ uviedla spravodajkyňa stanoviska Kinga Jóo.

V stanovisku sa zdôrazňuje, že v reakcii na súčasné otrasy spojené s vojnou na Ukrajine, energetickou krízou a prudkým nárastom životných nákladov musí byť prioritou cenová dostupnosť a kontinuita služieb starostlivosti. Žiada sa v ňom primerané financovanie poskytovania starostlivosti a to, aby členské štáty zabezpečili príťažlivosť práce v tomto odvetví, jej riadne odmeňovanie a ocenenie.

„Prístup prijatý v našom stanovisku zodpovedá obavám, ktoré vyjadrili aktéri občianskej spoločnosti. Je založený na samotnom ideáli sociálnej Európy. Zdôrazňujeme aj úlohu členských štátov EÚ, keďže sú hlavným pilierom stratégie v oblasti starostlivosti. Ak ich nepresvedčíme, aby prevzali zodpovednosť za uplatňovanie uvedených zásad, a ak neodstránia nedostatky vo svojich systémoch, nezájdeme so stratégiou veľmi ďaleko,“ doplnila spoluspravodajkyňa Zoe Tzotze-Lanara.

Hlavné odporúčania uvedené v stanovisku zahŕňajú podporu rodín v ich základnej úlohe v oblasti starostlivosti, rýchle zmapovanie potrieb a reality rodinných a neformálnych opatrovateľov, dosiahnutie rodovej rovnováhy a rovnosti pri formálnom aj neformálnom poskytovaní starostlivosti a lepšiu ochranu práv všetkých opatrovateľov bez ohľadu na ich migračný a pobytový štatút. (ll)

Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia v EHSV

Návrh Komisie je nedokončený a treba ho zasadiť do rámca dlhodobej vízie pre program v oblasti konkurencieschopnosti.

Komisia predstavila 1. februára 2023 svoju prvú odpoveď na bezprecedentný klimatický balík prezidenta Joa Bidena, t. j. americký zákon o znížení inflácie (IRA), ktorý podporí americký priemysel rekordne vysokou sumou 369 miliárd dolárov v dotáciách. Návrh Komisie je zameraný na rôzne veci, ako je predvídateľný regulačný rámec, prístup k financovaniu, dostatok kvalifikovanej pracovnej sily či program otvoreného obchodu. Po jeho prvom posúdení sa však zamestnávatelia v EÚ zhodli na tom, že ak chceme dosiahnuť dlhodobú konkurencieschopnosť, treba na návrhu ďalej pracovať.

Predovšetkým by sa nemalo zabúdať na druhú transformáciu, ktorá ide ruka v ruke s tou ekologickou – na digitálnu transformáciu.

Po druhé, treba zdôrazniť, že len samotné dotácie nebudú stačiť. Ozajstným problémom, ktorý v súvislosti s IRA vyvstáva, nie je len výška dotácií. Tá je v skutočnosti nižšia než suma, ktorú ponúka rozpočet EÚ a rôzne fondy. Problémom je skôr spojenie dotácií a nízkych cien energie v USA. Tieto dve skutočnosti spolu spôsobujú, že IRA je pre Európu problémom. Keď sa k tomu pridá pomerne nízka produktivita priemyselných odvetví v EÚ, európske hospodárstvo sa ocitne v skutočne veľmi nebezpečnej situácii. Dotácie už rozdelili krajiny EÚ a napokon povedú k fragmentácii jednotného trhu a škodlivému súťaženiu a oslabia regionálny rozvoj.

Po tretie, zdá sa, že plán Komisie vychádza zo staromódneho prístupu, keď sa o víťazovi rozhodne vopred. Podľa tohto scenára by ciele vytvárania priemyselných kapacít stanovili tvorcovia politík na základe analýzy jednotlivých odvetví a s prihliadnutím na celý dodávateľský a hodnotový reťazec. Takto by určili, ktorým podnikom treba prednostne poskytnúť regulačnú a finančnú podporu. Už samotný pojem „sektor čistých technológií“ nie je vhodne zvolený, keďže ekologická transformácia prebieha vo všetkých odvetviach a všetkých typoch podnikov.

Všetci vieme, v čom je skutočný problém. Je naliehavo potrebné získať späť to, o čo sme prišli, a prechod na ekologické hospodárstvo nám na to poskytuje príležitosť. Konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest sa však musia stať spôsobom života a ústredným prvkom našej tvorby politík. Preto sa zamestnávatelia v EÚ zasadzujú za vytvorenie programu pre konkurencieschopnosť.

skupina Pracovníci v EHSV

Skupina Pracovníci v EHSV srdečne víta iniciatívu na zlepšenie sociálneho dialógu, ktorú nedávno predstavila Európska komisia. Vysiela silný signál pracovníkom a občanom EÚ, ktorí v súčasnosti čelia vážnej kríze spôsobenej rastom životných nákladov.

Dohody sociálnych partnerov o spravodlivých mzdách a pracovných podmienkach môžu byť dôležitými opatreniami na zmiernenie vplyvu inflácie na pracujúcich a ich rodiny, ako tomu bolo počas pandémie, keď kolektívne vyjednávanie v celej Európe umožnilo skrátenie pracovného času, teleprácu a zavedenie zdravotných a bezpečnostných postupov a vydláždilo cestu k spravodlivejšej obnove.

Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú preto oporou európskeho sociálneho modelu a základným prvkom demokracie a udržateľného hospodárskeho rastu a ako také by sa mali zachovať.

Avšak sociálny dialóg ani zďaleka nie je realitou všade v Európe, keďže v mnohých členských štátoch sociálni partneri nemajú dostatočné organizačné kapacity a je menšia pravdepodobnosť, že sú v ňom zastúpené aj novšie formy práce, ako je práca pre platformy. Za posledné desaťročia v členských štátoch EÚ podstatne klesol podiel pracovníkov, na ktorých sa vzťahujú kolektívne zmluvy.

Iniciatíva Európskej komisie je preto veľmi vítaná ako krok správnym smerom, hoci bude potrebná väčšia jednoznačnosť, pokiaľ ide o úlohu členských štátov pri vytváraní záväzných mechanizmov na zapojenie sociálnych partnerov. (mg)

Ioannis Vardakastanis, podpredseda skupiny Organizácie občianskej spoločnosti v EHSV

Európsky rok zručností by mal byť príležitosťou na odstránenie nedostatkov a prekážok, ktoré mnohým ľuďom v EÚ bránia nájsť si kvalitné a uspokojivé zamestnanie. V časoch, keď v EÚ ubúda pracovná sila, je stále dôležitejšie zameriavať sa na využitie potenciálu tých, ktorí sú príliš často odrezaní od otvoreného trhu práce, a to investovaním do zručností.

Pri rozvoji zručností zodpovedajúcich potrebám súčasného a budúceho trhu práce, sa bude samozrejme musieť zohľadňovať pokračujúca digitalizácia hospodárstva. Bude treba preklenúť rozdiely v digitálnych zručnostiach, a to nielen v prípade niektorých skupín, ako sú osoby so zdravotným postihnutím a starší ľudia, ktorí sú ešte aktívni na trhu práce. V modernej spoločnosti digitálna gramotnosť nie je len nástrojom, ktorý pomáha pri hľadaní miesta na trhu práce, ale aj predpokladom nezávislého života a niečím, o čo by nikto nemal byť ukrátený.

Propagácia zručností, ktoré budú využiteľné aj v budúcnosti by však nemala príliš závisieť od digitálnych kompetencií. Európsky rok zručností by mal byť aj platformou na podporu významu a hodnoty zamestnanosti v technických, manuálnych a rôznych odborných odvetviach. Zručnosti požadované v týchto odvetviach sú príliš dlho podhodnotené, rovnako ako sa podceňuje význam týchto odvetví pre našu spoločnosť. Keďže ekologická transformácia je základným kameňom koncepcie EÚ na transformáciu hospodárstva v najbližších rokoch, na jej skutočnú realizáciu budú obzvlášť potrebné technické a manuálne zručnosti. Mnohí pracovníci sa preto budú musieť rekvalifikovať. Túto príležitosť treba využiť aj na oslovenie tých ľudí, ktorí sú zvyčajne vylúčení z trhu práce, a rozvíjať ich zručnosti.

Tohtoročné Dni občianskej spoločnosti objasnia zásadnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri zabezpečovaní a ochrane sociálnej súdržnosti a odolnej demokracie v Európe.

Európa musí reagovať na bezprecedentné a naliehavé výzvy: vojna na jej pôde, obnova po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19, drastická energetická kríza, ale aj mnohé ohrozenia jej demokratického modelu v rýchlo sa meniacom, čoraz digitálnejšom svete. Podujatie sa zameria na znovu ožívajúce, existenčné hrozby pre demokratické hodnoty, a to v rámci otvorenej a inkluzívnej diskusie o otázkach ako napríklad:

• Ako vidíme participatívnu a deliberatívnu demokraciu v budúcnosti?
• Ako môžeme demokratizovať európske hospodárstvo?
• Ako by sa mala financovať občianska spoločnosť?
• Čo pre občanov znamenajú digitálne práva?
• Aké zručnosti sú potrebné na zlepšenie demokratickej účasti?

Pridajte sa k nám v EHSV a staňte sa súčasťou diskusie so zainteresovanými stranami a európskymi inštitúciami o kľúčovej úlohe organizovanej občianskej spoločnosti ako faktora zmeny pri prekonávaní súčasnej krízy.

Viac informácií a možnosť registrácie nájdete tu. Sledujte nás na twitteri @EESC_LiaisonG #CivSocDays.

Členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru navštívia vo februári a marci tridsaťpäť škôl v členských štátoch EÚ a siedmich kandidátskych krajinách, aby ich pripravili na zhromaždenie mládeže „Vaša Európa, váš názor“, ktoré sa bude konať 23. a 24. marca 2023 v Bruseli.

V tomto roku sa uskutoční už 14. ročník podujatia EHSV pre mládež „Vaša Európa, váš názor“ a po trojročnej prestávke v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 sa vráti do pôvodného formátu s osobnou účasťou. Cieľom podujatia s názvom Dialógy o demokracii s mládežou je pomôcť mladým ľuďom pochopiť, čo predstavujú európske hodnoty a čo znamená aktívne občianstvo v participatívnej demokracii.
 

Členovia EHSV, ktorí pôsobia ako mentori študentov v tomto praktickom úvode do zastupiteľskej demokracie EÚ, v súčasnosti navštevujú vybrané školy vo svojej krajine (na fotografii je podpredseda EHSV Cilian Lohan so študentmi zo školy v Írsku, ktoré je jeho krajinou).

Šestnásť- až osemnásťroční študenti následne pricestujú v marci do Bruselu a zúčastnia sa na seminároch a pracovných skupinách s cieľom dosiahnuť konsenzus.

Ich návrhy na podporu zapojenia mládeže a aktívneho občianstva sa potom predložia európskym inštitúciám a európskym tvorcom politík a politickým činiteľom na vysokej úrovni.
Cieľom tohto podujatia je zlepšiť povedomie o tom, ako môžu skupiny s rozdielnymi názormi dospieť k spoločenskej dohode.

Samotné podujatie sa uskutoční 23. a 24. marca. Na podujatí vystúpia títo rečníci:

• predsedníčka EHSV Christa Schweng
• podpredseda EHSV Cillian Lohan
• podpredsedníčka Podvýboru pre daňové otázky Kira Marie Peter-Hansen (Verts/ALE), najmladšia politička zvolená za poslankyňu Európskeho parlamentu
• člen správnej rady Európskeho fóra mládeže Ismael Páez Civico
• generálna riaditeľka GR pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru (Európska komisia) Themis Christophidou.

Podrobnejšie informácie o podujatí #YEYS2023 sú k dispozícii na oficiálnom webovom sídle podujatia. (ab)