Dovoľte mi najprv vyjadriť zármutok nad nečakanou smrťou predsedu Európskeho parlamentu Davida Sassoliho. V máji 2020 predseda Sassoli upozornil na to, ako nám pandémia ukázala, že máme v EÚ „skvelý zdroj“, ktorým je občianska spoločnosť. Jeho osobnosť nám bude veľmi chýbať.

O ochorení COVID-19 sme sa prvýkrát dopočuli pred dvoma rokmi. Po prvých správach o koronavíruse, ktorý by údajne mohol spôsobiť pandémiu, sme rozhodne neočakávali, že v roku 2022 s ním ešte stále budeme bojovať.

Je tu nový rok a my sa opäť usilujeme nájsť energiu a oživiť optimizmus a nádej.

V tomto duchu sa nesie aj motto francúzskeho predsedníctva Rady EÚ „Obnova, sila, spolupatričnosť“. Prezident Macron načrtol tri hlavné osi, na ktoré sa predsedníctvo bude zameriavať, a svoje predstavy o väčšej zvrchovanosti Európy, európskom modeli rastu a humanistickej Európe.

Možno sa už tešíme na to, že sa budeme venovať iným otázkam, než je pandémia, ale výzvy, ktoré nás všetkých čakajú, sú dôležité a budeme ich musieť zvládnuť bez ohľadu na ďalší vývoj covidovej situácie.

Novou prioritnou témou bude európska obrana, ktorá sa vzhľadom na napätie v blízkom i ďalekom svete dostáva do centra pozornosti.

Bude nevyhnutné spolupracovať a nadväzovať partnerstvá, na čo poukazuje aj plánovaná konferencia o západnom Balkáne, ktorá sa má uskutočniť v júni.

Nasledujúci mesiac usporiada Francúzsko spolu s predsedom Charlesom Michelom a predsedníčkou Ursulou von der Leyen summit, na ktorom sa stretnú vedúci predstavitelia Európskej únie a Africkej únie. Cieľom je uzavrieť novú hospodársku a finančnú dohodu s Afrikou. Francúzske predsedníctvo chce vytvoriť program v oblasti vzdelávania, zdravia a klímy zodpovedajúci výzvam, s ktorými Afrika zápasí.

Tento rok bol vyhlásený za Európsky rok mládeže, a líderstvo, ktoré mladí ľudia predviedli v otázkach klímy, ukázalo silu tejto angažovanej skupiny spoločnosti. Mládežnícke hnutie posunulo zelenú agendu na popredné miesto v zozname politických priorít. Tento rok sa v mnohých legislatívnych návrhoch stanovia neľahké opatrenia na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Bude to náročné a prinesie to radikálnu zmenu, ale je to zároveň jediná možnosť, ktorá nám zostáva po rokoch premeškaných opatrení v oblasti klímy a emisií. Je naliehavo potrebné konať a akceptovať, ale aj usmerňovať túto radikálnu zmenu v snahe zabezpečiť, že bude mať spravodlivý dosah a že sa zavedie správna podpora na ochranu najzraniteľnejších skupín spoločnosti. Táto filozofia poznačila všeobecnú atmosféru počas života s pandémiou, ktorá je pre niektoré zraniteľné skupiny väčšou hrozbou. 

Napokon očakávame závery Konferencie o budúcnosti Európy. V EHSV sme sa do nej zapojili, organizovali sme podujatia a konzultácie a snažili sme sa tlmočiť názory občanov a komunít v celej Európe. EÚ musí nájsť svoju podobu a prihliadať na všetky tieto názory. Zatiaľ nie je jasné, či konferencia pomôže dosiahnuť tento cieľ, EHSV však bude i naďalej slúžiť ako sprostredkovateľská platforma pre občanov a zasadzovať sa za to, aby v diskusiách o spoločnom formovaní našej budúcnosti boli vypočuté všetky hlasy.

Cillian Lohan, podpredseda EHSV