Gruzínsko, ďalší front Ruska

Koncom roka 2023 môže Gruzínsko zažiť horúce chvíle. Európska rada má v decembri rozhodnúť, či tejto bývalej sovietskej republike udelí štatút kandidátskej krajiny EÚ alebo nie. 

V júni 2022 Rada odmietla Gruzínsku udeliť tento „štatút“ na rozdiel od Ukrajiny a Moldavska. Dôvodom bola proruská politika gruzínskej vlády zjavne nepriateľská voči Západu. Rada síce uznala „európsku perspektívu“ Gruzínska, priznanie štatútu kandidátskej krajiny však podmienila zavedením dvanástich priorít týkajúcich sa napríklad zlepšenia mediálneho prostredia alebo nezávislosti súdnictva.

Situácia tejto krajiny je poznačená silným vnútorným spoločensko-politickým napätím, ktoré je spôsobené rozdielmi v názoroch medzi vládnucou stranou oligarchu Bidzinu Ivanišviliho (ktorý v Rusku nahromadil majetok vo výške 4,5 miliardy eur) a 3,7 milióna Gruzíncov. Na jednej strane vidíme vládu, ktorá je pri moci od roku 2012 a postupne zaviedla politiku, ktorá sa v súčasnosti javí ako jednoznačne proruská, a na druhej strane stoja občania, z ktorých si podľa posledných prieskumov 81 % želá vstúpiť do EÚ.

Situácia je napätá aj preto, že Rusko je vnímané ako manipulátor gruzínskej vlády. Ako inak si vysvetliť, že strana Gruzínsky sen sa pokúsila presadiť prijatie zákona proti tzv. „zahraničným agentom“, ktorý pripomína ruský zákon z roku 2012 a medzi Gruzíncami mohol vyvolať len vlnu nevôle, keďže tento text pre nich znamená natrvalo stratiť šancu priblížiť sa k Európe?

Ruská vláda sa tiež všemožne snaží podporiť Ivanišviliho vládu v jeho protizápadnej politike. Zatiaľ čo gruzínska vláda systematicky narúša väzby so západnými partnermi (prostredníctvom neustálych sporov s európskymi a americkými predstaviteľmi alebo propagandou o údajných zámeroch Západu otvoriť front v Gruzínsku s cieľom oslabiť Rusko), Kremeľ vychvaľuje rozhodnutia Ivanišviliho vlády a snaží sa učičíkať gruzínsku verejnosť opatreniami, ako je obnovenie priamych letov medzi oboma krajinami (pozastavené od roku 2019) alebo zrušenie víz pre Gruzíncov, ktorí cestujú do bývalej koloniálnej mocnosti.

Táto situácia len pár mesiacov pred prijatím rozhodnutia Európskej rady, ktoré mnoho Gruzíncov považuje za historické, sa však môže vymknúť z rúk. Časť verejnej mienky zazlieva Ivanišviliho tímu, že vrátil krajinu späť do sféry ruského vplyvu. Ďalšia časť, možno väčšina, sa skutočne považuje za proeurópsku, ale nevie, čo si má myslieť zoči-voči vyhláseniam vlády, ktorá Západ ostro kritizuje, no zároveň jej veľmi záleží na tom, aby si nerozhnevala Rusko, ktoré je agresívnejšie než kedykoľvek predtým. Bezpečnostné riziká v tejto krajine, ktorá, nezabudnime, bola dejiskom začiatku rozporov medzi Moskvou a Západom v dôsledku rusko-gruzínskej vojny v roku 2008, sú skutočne veľmi vysoké.