Skupina Pracovníci v EHSV

Súčasná pandémia koronavírusu zmenila prichádzajúcu krízu na globálnu hospodársku recesiu, pričom HDP zaznamenalo najväčší pokles za uplynulých sto rokov a milióny ľudí boli odkázané na rôzne systémy poistenia v nezamestnanosti alebo práce na čiastočný úväzok. Napriek tomu, že naše sociálne systémy do veľkej miery pomohli zmierniť dosah krízy, vo všeobecnosti sú na podobné situácie rovnako nepripravené, ako boli naše zdravotnícke systémy nepripravené na pandémiu, keďže ich vážne oslabili úsporné opatrenia zavádzané od krízy v roku 2008.

Navyše opatrenia na ochranu pracovníkov a ich pracovných miest nie sú všade rovnaké a tradičné systémy sociálnej ochrany sa väčšinou nevzťahujú na pracovníkov s neistými pracovnými zmluvami, ako sú napríklad tí, ktorí majú zmluvu o poskytovaní služieb alebo iné zmluvy na nové formy práce.

Systém dávok v nezamestnanosti je veľmi fragmentovaný a vyznačuje sa odlišnosťami nielen v jednotlivých krajinách, ale aj medzi nimi: existujú obrovské rozdiely v dĺžke trvania a oprávnenosti dávok, ako aj pokiaľ ide o ich výšku – podiel z doterajšej mzdy. V štúdii, ktorú dala vypracovať skupina Pracovníci sa analyzuje, ako by ekonomika EÚ ako celok a hospodárstva jednotlivých krajín zareagovali, keby mali systémy poistenia v nezamestnanosti spoločnú minimálnu úroveň z hľadiska oprávnenosti, dĺžky trvania a výšky, aby sa pracovníkom v Európe zabezpečili spoločné minimálne normy. Táto hypotéza sa v štúdii testuje pomocou makroekonomického modelovania, a to vzhľadom na krízu z roku 2008, celý rozpočtový cyklus a, čo je dnes relevantnejšie, ekonomický pokles v dôsledku pandémie.

Výsledky jasne ukazujú, že dosah na ekonomiku by bol pozitívny, a dokonca ešte lepší, keby sa pri tom využili aj iné sociálne politiky, zabezpečila ochrana pracovných miest a zabránilo ďalšej hospodárskej recesii. Úplné znenie štúdie a podrobnosti nájdete na tomto odkaze.