Politická, hospodárska a strategická reakcia na vojnu na Ukrajine

Cinzia del Rio, členka skupiny Pracovníci v EHSV

Ruská invázia na Ukrajine zmení geopolitické a ekonomické vzťahy vo svete a bezpochyby vzťahy medzi Ruskom a EÚ. Demokratické medzinárodné spoločenstvo a odborové hnutie dôrazne odsúdili šokujúci vojenský zásah, ktorý má za následok obete medzi civilistami a ničí mestá a civilnú a hospodársku infraštruktúru krajiny.

Vyjadrili sme plnú podporu ukrajinskému ľudu, zorganizovali sme demonštrácie proti Putinovi a jeho nevyprovokovanej vojne a podporujeme zavedenie prísnych ekonomických sankcií voči Rusku, ktoré by mali vyvíjať tlak na režim. Aj po mesiaci a pol pokračujú zverstvá, zaistenie humanitárnych koridorov sa ukázalo ako zložité, milióny ukrajinských obyvateľov opustili svoju vlasť, aby hľadali útočisko v krajinách EÚ, mnohí ďalší sú vysídlení vo vnútri Ukrajiny a rokovania o prímerí a mierovom procese nenapredujú.  

Organizácie občianskej spoločnosti, odborové zväzy a mimovládne organizácie v celej EÚ, a najmä v štátoch susediacich s Ukrajinou, preukázali bezvýhradnú solidaritu, keď utečencom poskytli okamžitú pomoc, zdravotnú starostlivosť, prístrešie, jedlo, oblečenie a lieky.  Smernica o poskytovaní dočasnej ochrany mala zásadný význam pre zaručenie ich ochrany a práv v EÚ, čo im pomáha vyrovnať sa s núdzovou situáciou a čo najviac sa začleniť do našej spoločnosti. Taktiež musíme mať na pamäti, že 80 % utečencov tvoria ženy a deti, ktoré prvýkrát zažívajú krutosť a násilie vojny s psychologickými dôsledkami, ktoré ich navždy poznačia. EÚ by mala starostlivo pristupovať k ochrane týchto zraniteľných skupín a zaoberať sa aj rizikom obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania.

Ruská invázia na Ukrajinu upevnila národnú identitu krajiny, ako aj jej geopolitickú orientáciu na západné demokracie a urýchlila začiatok procesu pristúpenia k EÚ. Okrem toho sa v reakcii na ňu obnovili pevné väzby medzi EÚ a USA, posilnila prítomnosť NATO na hraniciach s Ukrajinou a zjednotili krajiny EÚ, ktoré jednohlasne odsúdili ruskú agresiu a brutalitu vojny.  Po prvom balíku sankcií EÚ, ktoré sa nedávno rozšírili na dovoz uhlia, však dnes nie je možné prijať spoločné rozhodnutie o zákaze dovozu, najmä plynu a ropy, pretože by to znamenalo, že Európa by musela rýchlo hľadať alternatívne zdroje dodávok, aby jej ekonomické prežitie nezáviselo od Ruska. Ešte na to nie sme pripravení. Európske vlády musia postupovať jednotne, pričom vplyv úplnej blokády ruských dodávok energií na HDP niektorých krajín by bol dramatický.

Znamenalo by to zatváranie podnikov a stratu pracovných miest po pandemickej kríze. Úplné embargo na plyn a uhlie si samozrejme vyžiada určitý čas, ale smer už bol stanovený a predchádzajúce ekonomické vzťahy s Ruskom sa už nikdy nevrátia. EÚ má v tomto kontexte povinnosť zachrániť to, čo zostalo z ekonomiky Ukrajiny, aby sme v nasledujúcich rokoch predišli dlhotrvajúcej katastrofe. Musí začať s Ukrajinou konkrétny dialóg o procese pristúpenia bez toho, aby to narušilo prebiehajúci prístupový proces krajín západného Balkánu.

Takisto musí prijať kompenzačné opatrenia v reakcii na negatívne ekonomické a sociálne dôsledky tohto konfliktu a súvisiacich sankcií na naše krajiny. Nemôžeme ignorovať skutočnosť, že sankcie voči Rusku budú mať vplyv na ciele EÚ v oblasti udržateľného rozvoja, na ktorých sme sa dohodli spolu s investíciami z balíka Next Generation EU. Je však potrebné, aby sme pokračovali v záväzkoch, ktoré sme prijali v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou, a aby sme zaistili, že Európa bude sociálnejšia.

Vojna má závažné dôsledky aj na dodávky potravín vo svete a v Európe. Vplyvom rastúcich cien v dôsledku vojny sa ešte viac zhorší už aj tak ťažká situácia európskych poľnohospodárov a spotrebiteľov. Musíme sa zamerať na opatrenia, ktorými zaistíme potravinovú bezpečnosť v EÚ, a to v krátkodobom horizonte po invázii, ako aj v dlhodobom horizonte. Medzitým by sme nemali ignorovať silný vplyv vojny na dodávky potravín aj v krajinách mimo EÚ. Treba zabrániť novej sociálnej a ekonomickej kríze a zastaviť špekulantov s cenami potravín a ropy a zvážiť opatrenia, ktorými sa zdania ich dodatočné zisky.  

Prioritou je však zastaviť vojnu a nájsť spôsob, ako naštartovať rokovania a mierový proces. EÚ by sa mala stať skutočným geopolitickým aktérom, vedúcim aktérom za stolom, pretože v stávke je jej budúcnosť. Čína a Turecko majú v týchto rokovaniach svoje politické a hospodárske výhody, nie sú však zástancami demokracie a dodržiavania základných ľudských práv. To predstavuje zlom v príbehu EÚ a bude znamenať ekonomické a strategické dôsledky pre celý svet. EÚ musí prevziať na seba nové povinnosti a posunúť sa smerom k silnejšej politickej integrácii: bez spoločnej zahraničnej politiky a silnejšej a súdržnejšej politickej integrácie nemôžeme mať spoločný obranný systém. Každý krok smerom k integrovanej obrane musí sprevádzať jasná demokratická kontrola nad takýmto systémom.

Riziko vojny v Európe by malo prinútiť vlády členských štátov, aby sa usilovali o jasný proces politickej integrácie v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.
EÚ musí brániť a ochraňovať svoje hodnoty a je zodpovedná za zachovanie mieru, ktorý sme v Európe za posledných 70 rokov zaručili.