EHSV info

„Od začiatku vojny pozorujeme jedinečnú vlnu ľudskej štedrosti, ktorá je jednoznačným príkladom solidarity, jednoty a altruizmu voči ukrajinskému ľudu. Naši členovia so svojimi organizáciami preukázali pôsobivú schopnosť mobilizácie a sú plne odhodlaní pomáhať ukrajinským utečencom.“

Pozrite si ako podpredseda EHSV Cillian Lohan opisuje trvalé úsilie občianskej spoločnosti na pomoc vojnou zasiahnutej Ukrajine

Tomasz Wróblewski, člen EHSV, Poľsko

Keď sa táto vojna skončí, pre Európu už nebudú určujúce skúsenosti z druhej svetovej alebo studenej vojny, ale všetko, čo sa deje v súčasnosti na Ukrajine, a dôsledky, ktoré ešte nie je možné predvídať. Skúsenosti, ktoré nadobudneme, ponaučenia, ktoré získame, zmenia väčšinu našich doterajších predstáv o svete.  

Pre Poľsko to navždy ostane historickým štátotvorným okamihom. To, čo sme sa dozvedeli o krehkosti sveta, keď sme videli milióny ľudí utekať pred zlom, ale aj to, čo sme sa dozvedeli sami o sebe, keď sme v našich domovoch prijali státisíce cudzincov, nás poznačí na dlhé roky.

Občas hovoríme o ukrajinizácii Poľska, o duchovnej transformácii týchto dvoch národov.
 Takmer tri milióny ľudí, ktorí prišli do našej krajiny, si tu našli bývanie, pomoc a pre svoje deti miesto v školách a materských školách.

Všetci, ktorých poznám, či náhodne stretám na ulici alebo v obchodoch, nejako pomáhajú. Každý svojím spôsobom. Tí najodvážnejší odvážajú na Ukrajinu zásielky liekov aj nepriestrelných viest. Iní trávia všetky voľné chvíle tým, že pomáhajú prisťahovalcom vypĺňať dokumenty, zriadiť si bankové účty a hľadať si prácu. Alebo na hraniciach vítajú utečencov, ktorí k nám prichádzajú v čoraz väčšom počte.

Varia, zháňajú pre nich odvoz autom do iných miest alebo krajín a distribuujú stovky tisícov darov – prikrývky, ruksaky, plyšové hračky pre deti, ktoré na hranice prúdia z celého sveta.

To, čo môžeme my ako členovia podnikateľských organizácií urobiť, je pomáhať tam, kde dokážeme byť najviac užitoční. Pomáhame ukrajinským podnikateľom otvoriť si svoje firmy v Poľsku. Presunúť ich zo zničených tovární, obchodov, kliník a salónov krásy a dať prácu v Poľsku ľuďom, ktorí často zostali bez domova, bez prostriedkov na živobytie a bez svojich blízkych.

 V centre Varšavy pôsobí kancelária pre organizácie ukrajinských podnikateľov. Okrem kancelárskych priestorov a administratívnej pomoci im pomáhame nájsť priestory pre spoločnosti, ktoré sa rozhodnú spustiť svoju hospodársku činnosť v Poľsku. Na začiatok sme prenajali niekoľko desiatok tisíc metrov štvorcových výrobnej plochy. Vďaka veľkorysosti poľských spoločností v priemyselnej časti Varšavy ukrajinské podniky dostávajú priestor bezplatne. Platia jedine za vodu a odvoz odpadu.

Po takmer dvoch mesiacoch utečeneckej krízy Poľsko nevytvorilo ani jeden utečenecký tábor, ani jedno miesto, kde by bola ohrozená ľudská dôstojnosť a bezpečnosť.

Ukrajina teraz vstupuje do novej fázy vojny, a s ňou i Poľsko. Ľuďom, ktorí tu našli bezpečné útočisko, chceme prinavrátiť ich život. Nemôžeme im vrátiť ich krajinu, ale poskytnutím práce môžeme pomôcť aspoň sčasti navodiť pocit bežného života.

Marcin Nowacki, člen EHSV, Poľsko

Zväz podnikateľov a zamestnávateľov, ktorý je mojou organizáciou v Poľsku, a Nadácia Kulských, ku ktorej je pridružená členka EHSV Małgorzata Boguszová, zorganizovali 8. marca 2022 malý, ale rýchly humanitárny konvoj.

V tom týždni to bol už druhý taký konvoj. Do ukrajinského Ľvova som dorazil spolu s Małgorzatou Boguszovou a podpredsedom siete Atlas Tomom Palmerom z USA. Účelom cesty bolo dodať na Ukrajinu lieky a zdravotnícke a hygienické potreby. S dvomi plnými autobusmi sme dorazili na miestno stretnutia dohodnuté s našimi ukrajinskými partnermi, ktorí potom dodané výrobky balia a posielajú na tie miesta, kde sú najviac potrebné.

Za poľsko-ukrajinskou hranicou sme míňali veľmi dlhú súvislú kolónu áut a autobusov smerujúcich do Poľska. Potreba evakuovať civilistov sa žiaľ nezmenšuje, naopak neustále rastie. K 10. marcu 2022 Poľsko prijalo už 1,5 milióna Ukrajincov.

Na ceste do Ľvova sme prešli niekoľkými kontrolnými miestami. Najväčší kontrolný bod zabezpečený armádou sa nachádzal na samotnom vstupe do mesta. V meste bol čulý ruch. Bolo v ňom o niekoľko stoviek tisícov ľudí viac ako zvyčajne. Ľvov je v súčasnosti transferovým a logistickým centrom a zabezpečuje podporu strednej a východnej Ukrajine. Na okraji mesta sme sa stretli s naším sprievodcom, ktorý nás zaviedol do logistického strediska. Čakal nás tam tím ľudí, ktorí okamžite začali s vykládkou. Všetky výrobky roztriedili a starostlivo zaznamenali. Riadenie jednotlivých činností bolo vynikajúce a po skončení práce sme si našli čas na výmenu názorov na súčasnú situáciu a hovorili sme o najväčších potrebách Ukrajincov. Obyvatelia Ľvova otvorili svoje domovy a ponúkli ubytovanie, stravu a dopravu utečencom z oblastí napadnutých Ruskom.

Počas pobytu nám naši ukrajinskí partneri vysvetlili svoje hlavné odporúčania a potreby. Spolupracovali sme s nimi každý deň a je mi cťou sprostredkovať ich posolstvo. Ich odporúčania a potreby možno rozdeliť na tri základné skupiny: politické, vojenské a občianske. Najnaliehavejšie sú:

• poskytnúť peňažnú pomoc a vojenské vybavenie, čo je úlohou vlád a veľkých spoločností;
• vyvíjať na Rusko a Bielorusko tlak a prijať proti nim rázne a ďalekosiahle sankcie. Také sankcie, ktoré nemožno obchádzať. Tie budú niečo stáť aj nás, ale to musíme akceptovať. Nastal čas zmeniť našu energetickú politiku.

Od vlád, zamestnávateľských a zamestnaneckých organizácií a od celej občianskej spoločnosti sú potrebné rôzne konkrétne veci:

• podpora dodávkami zdravotníckych výrobkov;
• poskytnutie iných nevyhnutných dodávok podľa požiadaviek našich partnerov;
• podpora pri evakuácii rodín. Na ceste späť sme mali tú česť dopraviť rodiny utečencov z Ukrajiny. Inou možnosťou je angažovať sa na hranici a pomáhať tam s dopravou;
• prijatie a ubytovanie rodín, ktoré prichádzajú do krajín EÚ. Krajiny regiónu potrebujú podporu vo forme miest na ubytovanie utečencov. Môžu to byť voľné izby vo Vašich domovoch či prázdnych bytoch. V Poľsku je už 2,8 milióna vojnových utečencov;
• uľahčenie hľadania zamestnania pre tých, ktorí môžu a chcú pracovať.

Rád by som zdôraznil aj to, že prebiehajúca utečenecká kríza nemá v moderných európskych dejinách obdoby. Na jej zvládnutie musíme zapojiť občiansku spoločnosť zo všetkých členských štátov.

Ionuţ Sibian, člen EHSV, Rumunsko

V Rumunsku sa viaceré organizácie občianskej spoločnosti vrátane združení FONSS, Afterhills, Parentis a Our Smile Group spojili s mestom Iași a začali prevádzkovať centrum pre ukrajinských utečencov. Nasledujúci príbeh, ktorý porozprávala moja kolegyňa Mihaela Munteanová, je jednou z mnohých dojemných skúseností s týmito utečencami.

Prvou utečenkyňou, ktorú prijali v Centre humanitárnej a sociálnej pomoci pre utečencov CTR Nicolina Iași, bola len dvojtýždňová Jovana. Malé bábätko pokojne ležalo v náručí svojej mamy, ktorá po pôrode v útulku a 21-dňovej ceste bola rovnako mĺkva a bledá. Potom prišiel Jovanin otec Roman so svojou matkou a svojím 86-ročným starým otcom. Štyri generácie ľudí, ktorí vystúpili z preplneného auta a pomaly prichádzali k recepcii.

– Odkiaľ prichádzate?
– Z Charkova.
Tieto slová boli plné bolesti, ako keby niekto hovoril o väznení.

Oficiálne sme ešte nemali otvorené, ale kolega z colnice mi zavolal a spýtal sa ma, či by sme ich mohli prijať. Tak sme ich ubytovali na poschodí pre zraniteľné osoby.

Dievčatko sa narodilo vo vojnových podmienkach, tri dni po tom, čo opustili svoj domov. Aké hrôzy musela mladá matka zažiť. Pre Romana muselo byť veľmi ťažké rozhodnúť sa, či pôjde bojovať, alebo či sa postará o svojich ohrozených príbuzných.

Keď so svojou batožinou vystúpili z auta, podľa vlastných slov chceli už len spať. Po prvej noci sa mi priznali, aké nezvyčajné bolo pre nich ticho v našom centre. Dievčatko však bolo nepokojné a slabozraký starý pán s nikým nerozprával. Jednu vojnu už zažil v detstve. Teraz, opierajúc sa o palicu, pod ťarchou svojich rokov a životných skúseností, na ktoré nemohol zabudnúť, sedel zadumaný raz na jednom lôžku, raz na druhom.

Prvý deň v centre sa Jovane venovali členovia nášho Parentis tímu: okúpali ju a urobili jej bábätkovskú masáž. Ale vlastne sme sa okolo celej rodiny točili všetci. V noci sa malá ani nezobudila, že by potrebovala jesť, takže všetci boli po dobrom spánku oveľa oddýchnutejší.

Potom sme so zhovorčivou a milou babičkou, diskrétnou a príjemnou mamou a krásnym novorodeniatkom strávili niekoľko pokojných dní. Roman začal pomáhať ostatným utečencom ako len vedel. Pravdepodobne mu to dávalo pocit, že vracia to, čo sám dostal. Spolu sme prali a vešali bielizeň, rozprávali sa. Starý pán sa otvoril aspoň natoľko, že odpovedal na pozdravy. A vždy bol včas pri stole.

Keď Romanova matka a manželka s dcérou chceli odcestovať do Belgicka, bolo po „idyle“. Na letisku totiž zistili, že odcestovať môže iba jeho matka. Jeho manželka nemala biometrický pas.

Nechcem vedieť, ako sa musela cítiť žena, ktorá mala opustiť svoju vnučku, svojho syna a otca. Keď sa Roman vrátil s dieťaťom na rukách, všetci sme boli zarmútení. Našťastie sa nakoniec pre mladú matku našlo riešenie, aby aj s dievčatkom mohla odísť. Len muži zostali, tichí, zronení, každý so svojimi myšlienkami, svojou bezmocnosťou. Onedlho aj oni odišli. Zostala nám spomienka na utečenca, ktorý sa na chvíľu stal naším kolegom, na radosť, ktorú sme mali, keď nám mladá matka ráno povedala, že dieťa sa upokojilo a prespalo celú noc. A zostal nám lístok s poďakovaním od Romana a so slovami, akou neopísateľnou radosťou je pre nich Jovana, toto dieťa, ktoré sa tvrdohlavo chcelo narodiť, zatiaľ čo iní zomierali.

Zsolt Kükedi, člen EHSV, Maďarsko  

Ako delegát z environmentálnej organizácie viem, že vo vzťahu k tejto ľudskej tragédii existuje len veľmi malý priestor pre úvahy o životnom prostredí, a že ľudia, ktorí sú priamo konfrontovaní s prílevom utečencov oceňujú aj ten najjednoduchší prejav záujmu, súcitu a ponuky aspoň minimálnej pomoci.

Vďaka svojej práci v oblasti regionálneho rozvoja som spoznal veľa starostov a vedúcich predstaviteľov regiónov, ktorí po vypuknutí vojny okamžite a nezištne ponúkli svoje komunitné domy a spoločné priestory utečencom. Objavil sa prípad obce so sotva 700 obyvateľmi, ktorá prijala viac ako sto Ukrajincov. Odvtedy im poskytuje stravu, strechu nad hlavou a zabezpečuje čisté oblečenie. Bezprostredne po vypuknutí vojny, keď som sa vrátil domov z plenárneho zasadnutia EHSV, som zaslal 18 členom miestnej samosprávy, starostom a predstaviteľom žúp vo východnom Maďarsku e-mail s otázkami o ich aktuálnej situácii a možnostiach pomoci zo vzdialenej Budapešti. Sám som sa neplánoval ponáhľať na hranicu, keďže v začiatkoch dokážu byť nadšení dobrovoľníci skôr prekážkou ako pomocou v humanitárnej práci.

Odpovedalo deväť z 18 ľudí, ktorých som oslovil. Ostatní pravdepodobne nemali čas čítať e-maily, alebo na ne odpovedať, čo je v tejto situácii úplne pochopiteľné. Tí, ktorí odpovedali, však povedali, že môj list ich upokojuje. Už len samotná skutočnosť, že sme si na nich spomenuli a že sa môžu na nás obrátiť im dobre padla. Niektorí požiadali o peniaze, pretože potrebovali obstarať prikrývky a čistiace prostriedky. Niektorí ma nasmerovali na miesta, ktoré žiadali o dary. Vo všeobecnosti však prisľúbili, že sa ozvú, ak sa situácia stabilizuje a už to nebudú finančne alebo osobne zvládať.

Zapojili sme sa aj do inej formy pomoci: vyzbierali sme zdravotnícky materiál a doručili ho tým, ktorí to v tejto situácii nevedeli získať. Z pracoviska mojej manželky sme doručili stomické vrecká. Stomické vrecká sú špeciálne vrecká pre ľudí, ktorí sa nedokážu zbaviť svojich telesných výlučkov prirodzene v dôsledku poruchy alebo choroby postihujúcej niektoré časti tráviaceho alebo močového traktu. Telesné výlučky odchádzajú cez otvor alebo stómiu na špecifickom mieste v brušnej stene. Pacienti potrebujú každý deň nové vrecko. Preprava týchto životne dôležitých vreciek bola niečo, čo sme neočakávali. Naše životy sú však dostatočne spletité na to, aby sme pochopili, že v takejto situácii musíme tiež darovať nezvyčajné dary.

Na schôdzach našej sekcie sme diskutovali o ukrajinsko-ruskej vojne a jej dopadoch. Bol som požiadaný, aby som pozval rečníka z bojiska a jadrového experta, aby sme dokázali pochopiť hrozbu, ktorá obklopuje ukrajinské jadrové elektrárne. Keďže vďaka svojej rozvojovej práci mám na Ukrajine veľa osobných známych, podarilo sa mi spojiť so Serhijom Prokopenkom, mladým mužom z Charkova, odborníkom na inovácie a podnikanie, konzultantom a ekonomickým výskumníkom. Ozval sa priamo z bojiska z bunkra v Charkove, kde sa schovával po bombardovaní oblasti krátko pred našou schôdzou. Striedal sa s maďarským jadrovým odborníkom, ktorý nasledoval po ňom, pretože sa zaseklo internetové pripojenie. Dr. Zsolt Hetesi, vedúci výskumný pracovník na Národnej univerzite verejnej správy, sa od roku 2005 venuje výskumu životného prostredia, energetiky a udržateľnosti. Predtým, ako jeden z vedúcich predstaviteľov výskumnej skupiny pre udržateľný rozvoj a zdroje, často rozprával o kríze vyplývajúcej z preľudnenia a nadmernej spotreby zdrojov. Ako expert na vyčerpávanie zdrojov hovoril o situácii, zraniteľnosti a riziku prípadnej jadrovej katastrofy v ktorejkoľvek zo štyroch jadrových elektrární na Ukrajine. Poslucháčov sa snažil ubezpečiť, že zatiaľ sa zdá, že svetu bezprostredne nehrozí žiadne nebezpečenstvo z týchto jadrových elektrární. Po tejto prezentácii vystúpil Serhij a keď hovoril, pocítili sme realitu vojny. Zožal veľký potlesk. Sekcia s ním úprimne sympatizovala a nedokázala sa sústrediť na bežné fungovanie.

Mám pocit, že je to aj humanitárna úloha: spojiť sa s ľuďmi, ktorí sú izolovaní vojnou, a zahodiť náš zdanlivý pocit bezpečia, aby nás mohla zasiahnuť tvrdá realita a pocítili sme, že môžeme niečo urobiť aj my, a to aj z diaľky.

Tatjana Babrauskienė, členka EHSV, Litva

Litovská vzdelávacia obec s veľkým zármutkom a rozčarovaním sleduje súčasné rozsiahle a veľmi agresívne vojenské akcie Ruska na Ukrajine. Preto spustila iniciatívu, ktorá má pomôcť vysvetliť mladým ľuďom historickú realitu Ukrajiny a historické mýty o tejto krajine.

Je veľmi dôležité pochopiť korene a dôvody tejto nedávnej bezprecedentnej agresie. Patrí medzi ne aj informačná vojna organizovaná Ruskom, ktorá zahŕňa prvky propagandy, dezinformácie a falošných správ o Ukrajine.

Litovský odborový zväz vzdelávania a vedy (LŠMPS) zorganizoval kampaň proti informačnej vojne a na podporu Ukrajiny v litovských školách. Už 28. februára sme učiteľov všetkých predmetov a riaditeľov škôl vyzvali, aby uskutočnili svoje prvé prednášky na podporu Ukrajiny a oboznámenie s jej pravdivými dejinami.

Audrius Jurgelevičius, podpredseda LŠMPS a učiteľ dejepisu, si pripravil verejnú prednášku o storočí v dejinách Ukrajiny a o pôvode jej štátnosti. Prednášku sme vysielali online a všetky litovské školy sa na nej mohli zúčastniť.

Mala tri ciele. Po prvé, ukázať, že ľudia žijúci na Ukrajine, Ukrajinci sú nezávislým národom a nie Rusmi. Po druhé, vysvetliť, že si utvárajú vlastné dejiny a vlastný štát, ktorý si teraz sami spravujú. Ak si tieto veci utvárajú sami, nemusia byť nikomu vďační za to, že im umožnil mať svoj štát. A keď sa nikomu nemusia zodpovedať za to, že majú vlastný štát, nikto nemá právo im ho vziať. Tretím cieľom prednášky je odhaliť niektoré mýty, ktoré sa niekedy pri vysvetľovaní ukrajinských dejín menia na klamstvá.

Prednáška už bola preložená do ruštiny, poľštiny a angličtiny a na všetkých svetadieloch ju šíri litovská diaspóra a celosvetová odborová federácia Education International.

Pripravili sme nálepky a žiakov sme vyzvali, aby si ich vytlačili a počas prednášky nalepili na viditeľné miesto na znak podpory Ukrajine. Okrem toho sme ich požiadali, aby urobili momentky z prednášky a zaslali nám ich. O tieto ich zábery sme sa podelili s ukrajinskou vzdelávacou obcou, ktorej sme zároveň vyjadrili svoju podporu a solidaritu.

Je veľmi dôležité, aby sme zostali jednotní. Nemôžeme dopustiť, aby sa prepisovali dejiny.

Prednášku s anglickými titulkami nájdete na stránke https://www.youtube.com/watch?v=G0lu8AM0o8c&t=17s. 

Emilis Ruželė, člen EHSV, Litva

Do začiatku marca darovali litovskí občania viac ako 12 miliónov EUR. Moja organizácia Fórum investorov
darovala 1 000 EUR a naše členské spoločnosti venovali viac ako 300 000 EUR rôznym organizáciám, ktoré pomáhajú
Ukrajine.

Dobrovoľnícka organizácia Stiprūs Kartu (Spolu silnejší) pomáha zaistiť ukrajinským utečencom dopravu, ubytovanie a ďalšie potrebné prostriedky. Fórum investorov uvoľnilo polovicu svojich priestorov vo Vilniuse a je pripravené ubytovať v nich rodinu utečencov. Aj ja som pre nich pripravil izbu u seba v byte.

Pred Veľvyslanectvom Ruskej federácie vo Vilniuse sa každý deň konajú protestné zhromaždenia.

Fernando Manuel Mauricio de Carvalho, člen EHSV

V Largo de Camões v Lisabone sa 10. marca aj napriek silnému dažďu konala verejná demonštrácia a jej účastníci odsúdili vojnu, sankcie a tých, ktorí profitujú z predaja zbraní alebo využívajú vojnu ako zámienku pre ozbrojovanie. Demonštrácie sa konali aj v iných častiach krajiny.

Demonštranti v Lisabone niesli modré alebo biele zástavy s ručne namaľovanou holubicou a slovom „mier“. „Zastavte vojnu, dajte šancu mieru“ bolo hlavným posolstvom podujatia, na ktorom vystúpili viacerí rečníci. Jedným z nich bol João Coelho zo Všeobecnej konfederácie portugalských pracovníkov (CGTP-IN), ktorý vyjadril nesúhlas s tým, že v Európe sa zoskupujú „vojnoví dravci“, ktorí chcú rozširovať vojnový arzenál, a oportunisti, ktorí teraz bohatnú z predaja zbraní.

CGTP-IN vyjadrila solidaritu pracovníkom a občanom, ktorí sú obeťami vojny, a to najmä na Ukrajine. CGTP-IN v rámci svojej činnosti vždy vychádzala zo zásad boja za mier a odsudzovala vojnu, pričom zdôrazňovala, že je nevyhnutné zastaviť vojnu a dať šancu mieru.

Voláme po dialógu, ktorý pomôže vyriešiť konflikt mierovou cestou. Vojna nie je riešením a naša pozornosť sa zameriava na pracovníkov a ľud Ukrajiny a všetkých krajín, pretože sú prvou a hlavnou skupinou, ktorú zasiahne vojna a ničenie.

Domnievame sa, že v záujme obrany mieru musíme bojovať proti militarizácii a zbrojeniu, pričom musíme hľadať mierové riešenie, v rámci ktorého sa uzatvoria dohody alebo vytvoria mechanizmy dialógu založeného na vzájomnej dôvere, spolupráci a bezpečnosti európskych krajín a obyvateľov. Je preto naliehavo potrebné ukončiť súčasnú eskaláciu násilia.

Uvalenie sankcií vojnu nezastaví a má ničivé následky na pracovníkov a ľudí v zasiahnutých krajinách a aj inde. Sankcie voči krajinám, ako je Irak, ukázali tieto účinky a následné zhoršenie životných podmienok, ako aj dôsledky pre iné krajiny. Opatrenia sa musia prijať teraz, aby sa zabránilo útokom na práva ohrozujúcim životné podmienky pracovníkov.

CGTP-IN zdôrazňuje, že utečencom musíme poskytnúť plnú podporu a zároveň musíme bojovať proti všetkým formám rasizmu a xenofóbie. Zdôrazňuje tiež potrebu humanitárnej pomoci na riešenie problémov, ktorým čelia ľudia na Ukrajine a v susedných krajinách.

Znovu vyjadrujeme solidaritu pracovníkom a občanom, ktorí sú obeťou vojny, a najmä ľudu a pracovníkom na Ukrajine, ale aj v Palestíne a Západnej Sahare, Jemene, Somálsku, Sýrii a Afganistane. Zároveň zdôrazňujeme, že cesta k mieru sa musí budovať v súlade s medzinárodným právom a v rámci OSN.

Vypočujte si, ako člen EHSV Ionuţ Sibian opisuje obrovskú mobilizáciu rumunskej občianskej spoločnosti v prospech ukrajinských utečencov, ktorí hľadajú útočisko pred vojnou, a ako celú európsku občiansku spoločnosť povzbudzuje, aby privítala svojich ukrajinských susedov: „Správa, ktorú by sme mali vyslať do sveta, znie: Naša inštitúcia v Bruseli nech je aj ich inštitúciou. Sme tu a postaráme sa o svojich kolegov z Ukrajiny. Poskytneme im záchrannú sieť, morálnu podporu a všetko, čo je potrebné.“

Pozrite si príspevok nemeckej členky EHSV Antje Gerstein o tom, akým konkrétnym spôsobom pomáha nemecká občianska spoločnosť ukrajinským utečencom.

„Som hrdá na to, ako rýchlo sme sa zmobilizovali, aby sme konkrétnymi činmi podporili Ukrajinu, jej obyvateľov, podniky a občiansku spoločnosť. Niekoľko nemeckých maloobchodných a potravinárskych podnikov dodalo Ukrajine 4 000 ton potravín. To je ukážka európskej solidarity v praxi.“

Španielsky člen EHSV Salgado Manuel Garcia v tomto videozázname vyzýva na „mier, solidaritu a rešpekt“ a informuje o záväzku svojho odborového zväzu pomôcť vojnou postihnutým Ukrajincom.

„V mene hlavného odborového zväzu v Španielsku Unión General de Trabajadores plne odsudzujeme inváziu ozbrojených síl Vladimíra Putina na Ukrajinu. Nejde len o útok na základné hodnoty Európskej únie, ale aj o útok na civilistov. Naliehavo vyzývame na solidaritu a humanitárnu pomoc“.

Cinzia del Rio, členka skupiny Pracovníci v EHSV

Ruská invázia na Ukrajine zmení geopolitické a ekonomické vzťahy vo svete a bezpochyby vzťahy medzi Ruskom a EÚ. Demokratické medzinárodné spoločenstvo a odborové hnutie dôrazne odsúdili šokujúci vojenský zásah, ktorý má za následok obete medzi civilistami a ničí mestá a civilnú a hospodársku infraštruktúru krajiny.

Vyjadrili sme plnú podporu ukrajinskému ľudu, zorganizovali sme demonštrácie proti Putinovi a jeho nevyprovokovanej vojne a podporujeme zavedenie prísnych ekonomických sankcií voči Rusku, ktoré by mali vyvíjať tlak na režim. Aj po mesiaci a pol pokračujú zverstvá, zaistenie humanitárnych koridorov sa ukázalo ako zložité, milióny ukrajinských obyvateľov opustili svoju vlasť, aby hľadali útočisko v krajinách EÚ, mnohí ďalší sú vysídlení vo vnútri Ukrajiny a rokovania o prímerí a mierovom procese nenapredujú.  

Organizácie občianskej spoločnosti, odborové zväzy a mimovládne organizácie v celej EÚ, a najmä v štátoch susediacich s Ukrajinou, preukázali bezvýhradnú solidaritu, keď utečencom poskytli okamžitú pomoc, zdravotnú starostlivosť, prístrešie, jedlo, oblečenie a lieky.  Smernica o poskytovaní dočasnej ochrany mala zásadný význam pre zaručenie ich ochrany a práv v EÚ, čo im pomáha vyrovnať sa s núdzovou situáciou a čo najviac sa začleniť do našej spoločnosti. Taktiež musíme mať na pamäti, že 80 % utečencov tvoria ženy a deti, ktoré prvýkrát zažívajú krutosť a násilie vojny s psychologickými dôsledkami, ktoré ich navždy poznačia. EÚ by mala starostlivo pristupovať k ochrane týchto zraniteľných skupín a zaoberať sa aj rizikom obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania.

Ruská invázia na Ukrajinu upevnila národnú identitu krajiny, ako aj jej geopolitickú orientáciu na západné demokracie a urýchlila začiatok procesu pristúpenia k EÚ. Okrem toho sa v reakcii na ňu obnovili pevné väzby medzi EÚ a USA, posilnila prítomnosť NATO na hraniciach s Ukrajinou a zjednotili krajiny EÚ, ktoré jednohlasne odsúdili ruskú agresiu a brutalitu vojny.  Po prvom balíku sankcií EÚ, ktoré sa nedávno rozšírili na dovoz uhlia, však dnes nie je možné prijať spoločné rozhodnutie o zákaze dovozu, najmä plynu a ropy, pretože by to znamenalo, že Európa by musela rýchlo hľadať alternatívne zdroje dodávok, aby jej ekonomické prežitie nezáviselo od Ruska. Ešte na to nie sme pripravení. Európske vlády musia postupovať jednotne, pričom vplyv úplnej blokády ruských dodávok energií na HDP niektorých krajín by bol dramatický.

Znamenalo by to zatváranie podnikov a stratu pracovných miest po pandemickej kríze. Úplné embargo na plyn a uhlie si samozrejme vyžiada určitý čas, ale smer už bol stanovený a predchádzajúce ekonomické vzťahy s Ruskom sa už nikdy nevrátia. EÚ má v tomto kontexte povinnosť zachrániť to, čo zostalo z ekonomiky Ukrajiny, aby sme v nasledujúcich rokoch predišli dlhotrvajúcej katastrofe. Musí začať s Ukrajinou konkrétny dialóg o procese pristúpenia bez toho, aby to narušilo prebiehajúci prístupový proces krajín západného Balkánu.

Takisto musí prijať kompenzačné opatrenia v reakcii na negatívne ekonomické a sociálne dôsledky tohto konfliktu a súvisiacich sankcií na naše krajiny. Nemôžeme ignorovať skutočnosť, že sankcie voči Rusku budú mať vplyv na ciele EÚ v oblasti udržateľného rozvoja, na ktorých sme sa dohodli spolu s investíciami z balíka Next Generation EU. Je však potrebné, aby sme pokračovali v záväzkoch, ktoré sme prijali v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou, a aby sme zaistili, že Európa bude sociálnejšia.

Vojna má závažné dôsledky aj na dodávky potravín vo svete a v Európe. Vplyvom rastúcich cien v dôsledku vojny sa ešte viac zhorší už aj tak ťažká situácia európskych poľnohospodárov a spotrebiteľov. Musíme sa zamerať na opatrenia, ktorými zaistíme potravinovú bezpečnosť v EÚ, a to v krátkodobom horizonte po invázii, ako aj v dlhodobom horizonte. Medzitým by sme nemali ignorovať silný vplyv vojny na dodávky potravín aj v krajinách mimo EÚ. Treba zabrániť novej sociálnej a ekonomickej kríze a zastaviť špekulantov s cenami potravín a ropy a zvážiť opatrenia, ktorými sa zdania ich dodatočné zisky.  

Prioritou je však zastaviť vojnu a nájsť spôsob, ako naštartovať rokovania a mierový proces. EÚ by sa mala stať skutočným geopolitickým aktérom, vedúcim aktérom za stolom, pretože v stávke je jej budúcnosť. Čína a Turecko majú v týchto rokovaniach svoje politické a hospodárske výhody, nie sú však zástancami demokracie a dodržiavania základných ľudských práv. To predstavuje zlom v príbehu EÚ a bude znamenať ekonomické a strategické dôsledky pre celý svet. EÚ musí prevziať na seba nové povinnosti a posunúť sa smerom k silnejšej politickej integrácii: bez spoločnej zahraničnej politiky a silnejšej a súdržnejšej politickej integrácie nemôžeme mať spoločný obranný systém. Každý krok smerom k integrovanej obrane musí sprevádzať jasná demokratická kontrola nad takýmto systémom.

Riziko vojny v Európe by malo prinútiť vlády členských štátov, aby sa usilovali o jasný proces politickej integrácie v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.
EÚ musí brániť a ochraňovať svoje hodnoty a je zodpovedná za zachovanie mieru, ktorý sme v Európe za posledných 70 rokov zaručili.

Andris Gobiņš, člen EHSV, Lotyšsko

Každý jeden z nás môže prispieť k rýchlejšej a udržateľnejšej slobode Tu je niekoľko nápadov, ako to dokázať. Vychádzajú zo skúseností, ktoré som získal ako dieťa vyrastajúce v rodine utečencov v exile a tiež pri svojej súčasnej práci v Lotyšsku.

1. Musíme pochopiť, aké sú naše ciele, a podľa toho konať.

Je to jasné. Čím skôr sa Ukrajina úplne oslobodí od okupácie a teroru Ruska, tým menej bude vrážd, znásilnení, mučenia, utrpenia a škôd. A tým menej negatívnych dôsledkov to bude mať pre zvyšok Európy.
Musíme urobiť všetko, čo sa dá (áno, „všetko, čo sa dá“), aby sme pomohli Ukrajine zvíťaziť v tejto vojne proti teroru a zachránili budúcnosť EÚ a Európy. A áno, my ako občianska spoločnosť môžeme k tomu prispieť tlakom na našich rozhodujúcich činiteľov a diskusiou s nimi, ako aj lepšou prácou a posilňovaním väzieb s organizáciami občianskej spoločnosti.

2. Občianska spoločnosť by mohla adresovať vládam napríklad takéto požiadavky:
-   Žiadať od politikov, aby konali (vrátane tých, ktorí sú členmi Vašej organizácie alebo jej sympatizantmi). Je nevyhnutné dodať všetky potrebné zbrane a treba presadzovať úplné a prísne sankcie. Nesmieme poľaviť. - Presne to musíme urobiť.
-    Zaviesť dôrazné opatrenia na obmedzenie šírenia falošných správ a bojovať proti dezinformáciám a manipulácii. - EÚ musí vyvinúť viac úsilia.
-    Vytvoriť nástroj na zabezpečeniu mieru, obnovy a odolnosti pre Ukrajinu a členské štáty na východnej hranici EÚ, a tak vybudovať najstabilnejší a najprosperujúcejší región na svete.

3. Opatrenia v rámci občianskej spoločnosti a pre ňu by mohli byť napríklad takéto:
-    Bojkotovať všetok dovoz z Ruska vrátane energie a tiež podniky, ktoré naďalej spolupracujú s Ruskom alebo pôsobia v Rusku, a nakupovať ukrajinské výrobky. - V tejto súvislosti musíme urobiť viac.
-    Pripojiť sa k neformálnej sieti odborových zväzov, ktoré odmietajú nakladať a vykladať ruské lode, a k organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré spolupracujú s Ukrajinou a pomáhajú utečencom. - Buďme aktívni vo všetkých týchto oblastiach!
-    Zaradiť ukrajinské otázky do programu všetkých schôdzí Vašich organizácií a sietí a pozývať na ne zástupcov ukrajinských organizácií, ako to robíme na schôdzach sekcií EHSV a plenárnych zasadnutiach. - Pokračujme v tejto dobrej práci.

Závery: - Agresor, teda Rusko, nesmie mať ani najmenší zisk alebo výhody. EÚ najviac získa, keď sa Ukrajina stane členským štátom.

Ako sme jasne uviedli v našom uznesení, EHSV zastáva názor, že „pre EÚ a medzinárodné spoločenstvo je mimoriadne dôležité, aby sa žiadne hranice nemenili vojenskými prostriedkami a aby agresor nezískal žiadne výhody. Musia sa dodržiavať zásady právneho štátu, nie práva najsilnejších, a Ukrajine sa musia nahradiť všetky reparácie“. Keby to bolo inak, ohrozilo by to EÚ aj svetový mier a vyžiadalo by si to vysoké náklady, ľudské aj finančné.

Myslím si, že Ukrajina sa musí stať plnohodnotným členom EÚ a že sa ním aj veľmi rýchlo stane. S Ukrajinou bude EÚ silnejšia a, áno, aj lepšia. A niet pochýb o tom, že Ukrajina je dostatočne motivovaná zaviesť zostávajúce potrebné reformy a že to bude mať pozitívny dosah na hodnoty a príslušné politiky EÚ.

Mimochodom v Lotyšsku pripravujú organizácie občianskej spoločnosti iniciatívu #UkraineSolidarity a #UkraineInTheEU a 9. mája, na Deň Európy, budú vysádzať slnečnice. Hlavné inštitúcie EÚ a ďalší účastníci sa tiež zapoja, tak sa pridajte aj Vy!