Keď sa správy o evakuácii detí s rakovinou z Ukrajiny dostali do nadácie Villavecchia, jej zamestnanci neváhali ani sekundu. Okamžite sa dobrovoľne rozhodli prichýliť deti a ich rodiny a pomáhať im. Aby však bolo možné týmto deťom poskytnúť primeranú starostlivosť a podporu, ktoré skutočne potrebovali, nadácia sa musela spojiť s nemocnicami a mnohými ďalšími subjektmi a dobrovoľníkmi. Spoločne sa im podarilo vytvoriť bezpečné miesto pre mladých pacientov v Barcelone. Natàlia Ferrer Ametller nám vyrozprávala svoj príbeh.

EHSV info: Čo Vás motivovalo začať svoj projekt alebo iniciatívu?

Boli sme informovaní o tom, že deti s rakovinou sú evakuované z Ukrajiny, a ponúkli sme pomoc príslušným orgánom verejnej správy a medzinárodnej organizácii, ktorá evakuáciu riadila. Keď sme boli poverení organizáciou celej operácie, získali sme okamžitú podporu od Medzinárodnej nadácie Josepa Carrerasa, aby sme celú operáciu riadili spoločne. Pomoc nám ponúklo mnoho ďalších subjektov. Neváhali sme ani sekundu. Museli sme pomôcť v tých oblastiach, v ktorých sme to dokázali: prijať detí s rakovinou a pomôcť im, ako aj podporiť ich rodiny v koordinácii s príslušnými nemocnicami.

Ako bol Váš projekt prijatý? Dostali ste nejakú spätnú väzbu od ľudí, ktorým ste pomohli? (Môžete uviesť nejaký príklad?)

Bol to veľmi silný zážitok a naučili sme sa veľa vecí. Predovšetkým sme spoznali ťažkú situáciu utečencov. Najväčší problém bol jazyk, ako aj niektoré kultúrne aspekty. Mali sme však pomoc od mnohých dobrovoľníkov, ktorí vykonávali úžasnú prácu ako tlmočníci, sprevádzali deti počas všetkých pobytov v nemocnici, jázd sanitkami, návštev a vybavovaní formalít. Mnohé liečby pokročili veľmi dobre a mnohé deti už ukončili akútnu fázu a sú vo fáze udržiavania. Niektoré z nich sa mohli vrátiť domov. Tu je napríklad fotografia jedného z detí, Mykolu, a jeho matky spolu s našou nemocničnou sociálnou pracovníčkou. Spoločne sme prekonali veľmi ťažké obdobie. Najkrajším darom bol úsmev detí a pocit pokoja ich matiek.

Ako konkrétne použijete získané finančné prostriedky na ďalšiu pomoc komunite?

Budeme pokračovať v práci. Máme tri rodiny, ktorých deti sú stále v akútnom štádiu, lebo sa v liečbe vyskytli komplikácie. Potrebujú ubytovanie, bežnú starostlivosť, pomoc s cestovaním, pri liečbe, s tlmočením atď. a aj ostatné rodiny musia mať naďalej pocit, že sme k dispozícii.

Plánujete už nejaké nové projekty?

Áno, pracujeme na vytvorení pavilónu Victoria – pediatrického hospicu, prvého svojho druhu v Španielsku. Bude to miesto pre starostlivosť o deti s chorobami, ktoré nemožno vyliečiť a ktoré sú v pokročilom štádiu choroby alebo v posledných dňoch života. Renovujeme historickú budovu na veľmi symbolickom mieste v nemocnici Sant Pau v Barcelone.

Čo by ste poradili iným organizáciám, ak chcú byť úspešné v podobných aktivitách a programoch?

Domnievame sa, že je veľmi dôležité jasne určiť potreby a navrhnúť projekty, ktoré sa zaoberajú tým, čo je potrebné riešiť, nech je to akokoľvek zložité. Musíte vedieť, ako načúvať, učiť sa, prijímať pomoc a spolupracovať s inými subjektmi, ktorých činnosti sa vzájomne dopĺňajú. Musíte oceniť prácu iných a všetci spoločne smerovať k rovnakému cieľu.

Máte dojem, že solidarita s ukrajinskými utečencami ochabne, ak bude vojna na Ukrajine pokračovať?

Súčasné udalosti sa žiaľ rýchlo stávajú starými správami a solidarita, ktorú vzbudzujú, môže byť krátkodobá. Je však tiež pravda, že ľudia majú veľkú schopnosť odolať a bojovať za práva a sociálnu spravodlivosť.

Čo môžu a mali by urobiť organizácie občianskej spoločnosti, aby tomu zabránili?

Vyzvať príslušné orgány, aby naďalej poskytovali pomoc a posilňovali úlohu sociálnych subjektov.

Mohla by EÚ v tejto súvislosti zohrávať kladnú úlohu?

Áno, podporovaním odporúčaní na európskej úrovni, aby vlády a orgány verejnej správy spolupracovali a uľahčovali prácu príslušných organizácií. Nebude to fungovať, ak orgány verejnej správy pracujú na jednom konci, ďalšie subjekty na druhom, a nie sú vzájomne prepojené. Orgány verejnej správy potrebujú občiansku spoločnosť, ktorá nemôže a nemala by byť izolovaná. Mnohé sociálne organizácie pracujú bez podpory orgánov verejnej správy. Vieme, že otvorenosť a práca v sieti si vyžadujú úsilie, ale aj to, že sa otvára priestor na spoluprácu.