Kontrola konkurencieschopnosti by sa mala vzťahovať na každú politiku a proces tvorby právnych predpisov EÚ, argumentuje EHSV v novom stanovisku, v ktorom sa hovorí aj o programe EÚ v oblasti konkurencieschopnosti.

V správe prijatej na decembrovom plenárnom zasadnutí EHSV tvrdí, že vplyv politík a právnych predpisov EÚ na konkurencieschopnosť podnikov EÚ sa musí posudzovať omnoho komplexnejšie a systematickejšie ako v súčasnosti. 

Kontrola konkurencieschopnosti by sa mala uplatňovať na právne predpisy, fiškálne opatrenia, stratégie, programy, medzinárodné dohody a dokonca aj európsky semester. Mala by sa zamerať na ich vplyv na podniky, zamestnanosť, pracovné podmienky a náklady na dodržiavanie predpisov. V rámci nej by sa malo zvážiť, ako môžu z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska ovplyvniť podniky v rôznych odvetviach, rôznych veľkostí a s rôznymi obchodnými modelmi.

Podiel Európy na svetovom HDP už určitý čas klesá a do roku 2050 by sa mohol znížiť na menej ako 10 %. Ani krátkodobý výhľad nie je priaznivejší vzhľadom na pretrvávajúce dôsledky pandémie COVID-19, pokračujúcu vojnu na Ukrajine, rastúcu infláciu, prudký nárast cien energií a závislosť od kľúčového zahraničného dovozu. Doplňme k tomu zelenú a digitálnu transformáciu a získame pomerne dobrú predstavu o obrovských výzvach, ktorým čelia podniky EÚ.

Ako zabezpečíme, aby konkurencieschopnosť a podniky zohrávali významnejšiu úlohu v rozhodovacom procese EÚ? EHSV navrhuje trojúrovňový prístup.

Po prvé, na technickej úrovni EHSV odporúča posilnenie posúdenia vplyvu Európskej komisie zavedením povinnej a omnoho rozsiahlejšej kontroly konkurencieschopnosti. 

„Európska komisia musí už aj v súčasnosti vykonávať posúdenia vplyvu, pri ktorých sa zohľadňujú účinky iniciatívy na konkurencieschopnosť,“ uviedol spravodajca stanoviska EHSV Christian Ardhe. „Zároveň však vnímame potrebu zlepšenia, najmä pokiaľ ide o vykonávanie a presadzovanie.“

Po druhé, na politickej úrovni by mala konkunkurencieschopnosť získať náležitú váhu pri formovaní nových iniciatív, ktoré by sa mali posudzovať podľa toho, ako prispievajú ku konkurencieschopnosti a jej podpore.

Po tretie, výbor vyzýva na vypracovanie osobitného programu v oblasti konkurencieschopnosti s dlhodobým cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ. 

„Prostredníctvom tohto stanoviska sa naozaj chceme zaoberať spôsobmi monitorovania konkurencieschopnosti a zohľadniť zložitosť tejto oblasti,“ dodal spoluspravodajca stanoviska Giuseppe Guerini. „V súčasnosti už konkurencieschopnosť nemá vplyv len na jednotlivé podniky alebo spoločnosti – v skutočnosti vplýva na celé ekosystémy. A preto musíme pri analýze zaujať komplexnejší prístup.“ 

Stanovisko bolo vypracované na žiadosť českého predsedníctva Rady EÚ. (dm)