Laure Batut: Strach, odolnosť, a potom?

Najskôr strach a úžas

Strach, skutočný strach. Strach, ktorý všetko ochromil. Strach, ktorý pociťujete pri počúvaní večerných správ o počte nových obetí, a bojíte sa o svojich blízkych, veľmi mladých alebo veľmi starých, veľmi zraniteľných. Strach, ktorý vám pripomína, že okolo vás sa vznáša nebezpečenstvo.

Úžas nastal, keď sme si uvedomili nepripravenosť centrálnych zdravotníckych služieb vo Francúzsku. Zdravotnícki pracovníci v prvej línii a za nimi občania. Všetkým chýbali základné prostriedky na svoju ochranu a ošetrenie. Úžas tiež nad tým, ako sa spoločnosti celej krajiny, ako je Francúzsko spolu s jeho zámorskými územiami, podarilo v jednom okamihu zastaviť všetky zvuky ľudskej činnosti a vyprázdniť mestá a školy po dlhej zime nahnevaných, ale legitímnych protestoch v uliciach.

Svet, ktorý sa pandémiou ešte viac globalizoval, sa pre lockdown rozdrobil na nespočetné množstvo redukované na jednotlivcov žijúcich vedľa seba. Pandémia prehĺbila všetky priepasti.

Návrat štátu

Úlohou verejných služieb, najmä zdravotníckych, je záchrana životov. Postupne im boli poskytnuté logistické prostriedky, a to aj s opatreniami, ktoré niekedy pripomínali „show“, ako napríklad presun niektorých chorých vlakom alebo vrtuľníkom, pričom súkromné kliniky pripravené reagovať zostali nevyužité.

Podnikom poskytujúcim základné služby v meste pomáhal štát, aby zásobovaním a čistením mohli udržiavať život.

Ich zamestnanci však boli pred vírusom chránení v rôznej miere a neboli systematicky odmeňovaní.

Potom prišla na rad odolnosť

Odolnosť prišla vďaka väzbám – základným a spoločenským – medzi učiteľmi a žiakmi pomocou internetu, telefónu, rádia, televízie a iných médií. Bolo potrebné zaplniť čas, organizovať čas a pracovať. Každý večer o ôsmej tlieskali občania zo svojich okien zdravotníkom, ktorí nedostali od štátu očakávané uznanie.

Zamestnanci znovuobjavili vlastnú schopnosť inovovať. Práca na diaľku, ktorá bola niekedy podaktorým zamestnancom upieraná, sa rýchlo rozšírila. Rodičia, najmä matky, museli zvládať dve práce: svoju vlastnú a prácu učiteľa.

Úloha odborových zväzov ako sprostredkovateľov medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a vládou získala v celej krajine novú legitimitu. Je potrebné dúfať, že budú nielen vypočutí, ale predovšetkým pochopení.

Európa

Údiv vyvolala aj EÚ, keď Komisia prišla so svojimi prvými vyhláseniami!

Ohlásený záchranný balík zďaleka prekonal Marshallov plán a priniesol veľkú nádej na obnovu. Vlády a Parlament však našli rýchlo dôvody pre odklad, ktoré poznáme.

Mnoho malých podnikov v krajine – s niekoľkými zamestnancami a nedostatočnými finančnými prostriedkami – však už skrachovalo: malé reštaurácie predané pod cenu, mladí ľudia, ktorí len začali podnikať atď. S bankami rátať nemohli. Zamestnanci majú nárok na dočasnú dávku v nezamestnanosti do septembra, ale potom? Veľké spoločnosti, aj napriek pomoci, ktorú im poskytli štáty, prepúšťajú svojich zamestnancov, čo je škandalózne (napríklad letecká spoločnosť Air France-KLM získala od vlád Holandska a Francúzska 7 miliárd EUR). A to v čase, keď po lete prichádza na trh práce 700 000 mladých ľudí.

Deň potom?

Stále viac sa začína podobať na ten predchádzajúci. Po prvé preto, lebo vírus stále cirkuluje. Po druhé preto, lebo reformy, ktoré prebiehali „predtým“, sa vrátia „potom“, zatiaľ čo svet práce vo Francúzsku ich nechce. Vláda ubezpečuje občanov, že 13 % zníženie HDP nebude financované z daní, ale toto prepúšťanie a zvyšovanie cien energií, dopravy, ovocia a zeleniny sa týmto letom neskončí ...

Organizácia práce sa bude vyvíjať s ohľadom na skúsenosti, ktoré priniesla kríza. Práca na diaľku, práca v platformách a videokonferencie si budú vyžadovať reguláciu, ktorá zatiaľ neexistuje. Po odolnosti je čas na bdelosť. Ukáže sa po kríze, že finančne najsilnejší z toho vždy vyjdú lepšie a tí chudobnejší budú musieť znášať čoraz viac? V parížskom regióne bolo najviac chorých v najchudobnejšom departemente. Bohužiaľ, nič nové pod slnkom?