Autor: Jarosław Pietras

Bývalý zástupca hlavného vyjednávača pre vstup Poľska do EÚ Dr. Jarosław Pietras sa zamýšľa nad vplyvom rozšírenia, ktoré sa uskutočnilo pred 20 rokmi, a nad hospodárskymi a inými výhodami, ktoré rozšírenie prinieslo nielen Poľsku a ďalším pristupujúcim krajinám, ale aj celej EÚ. Rozhodnutie rozšíriť Európsku úniu v roku 2004 bolo dôkazom záväzku Únie presadzovať jednotu, rozmanitosť a solidaritu. Aj dnes si z neho môžeme vziať cenné ponaučenie pre všetky budúce predvstupové rokovania. 

Po 20 rokoch je úplne jasné, že prijatie väčšiny stredoeurópskych krajín spolu s Maltou a Cyprom do EÚ nebolo len „veľkým rozšírením“, ale aj historickým míľnikom pre celú Európsku úniu. Výrazne to ovplyvnilo najmä hospodársku situáciu novoprijatých krajín.

Rozšírením sa výrazne zvýšila životná úroveň v krajinách strednej Európy. Osem stredoeurópskych krajín – Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Slovinsko – spoločne zaznamenali pozoruhodný nárast HDP na obyvateľa podľa parity kúpnej sily, ktorý prekonal úroveň, ktorú by mohli dosiahnuť, ak by zostali mimo EÚ. V štatistikách sa vždy uvádzajú priemerné hodnoty týkajúce sa hmatateľných výhod, ktoré priniesla integrácia. Stojí za zmienku, že aj keď prínosy neboli medzi členskými štátmi rovnomerné, pričom niektoré zaznamenali výraznejšie zlepšenie ako iné, všetkým sa podarilo dosiahnuť výrazné zlepšenia. Napríklad Litva a Poľsko sa dostali do popredia a získali najväčšie výhody z členstva v EÚ, zatiaľ čo Estónsko a Slovinsko dosiahli menší pokrok, pretože čelili problémom, najmä v dôsledku vplyvu finančnej krízy v roku 2008.

Vstupom do Európskej únie sa pre Poľsko a jeho stredoeurópskych partnerov začala nová éra hospodárskej prosperity. Najmä Poľsko je úspešným príkladom rozvoja po pristúpení. Krajina zaznamenala bezprecedentný hospodársky rast, pričom jej HDP sa v rokoch 2004 až 2022 zdvojnásobil. Podobne aj ostatné členské štáty v regióne zaznamenali výrazný rast HDP na obyvateľa, aj keď v rôznej miere. Napríklad Slovensko a Litva zaznamenali chvályhodný pokrok a darilo sa im ďalej znižovať rozdiely v rozvoji v porovnaní so západnou Európou. Štatistické údaje z tohto obdobia poskytujú obraz o odolnosti a dynamike, keďže tieto krajiny využili členstvo v EÚ na stimulovanie hospodárskej expanzie a zvýšenie svojej globálnej konkurencieschopnosti. Tento pozoruhodný úspech podčiarkuje transformačný vplyv integrácie EÚ na ekonomiky všetkých nových členských štátov. Stalo sa tak napriek vplyvu finančnej krízy, počas ktorej nové členské štáty EÚ dosiahli vyššiu mieru rastu, než sa očakávalo.

Obdobie po rozšírení EÚ v roku 2004 však nebolo bez problémov. Napríklad celosvetová finančná kríza v roku 2008 spôsobila otrasy v európskom hospodárstve a preverila odolnosť etablovaných aj novointegrovaných členských štátov. Napriek nepriaznivým účinkom krízy preukázali noví členovia EÚ pozoruhodnú odolnosť a prekonali pôvodné prognózy v oblasti rastu. Ich schopnosť prekonať krízu a udržať si pozitívnu mieru rastu preukázala silu ich ekonomík a výhody integrácie do EÚ. Hoci kríza predstavovala pre tieto krajiny významné výzvy, zároveň im poskytla príležitosť plne využiť úzke prepojenie s európskym hospodárstvom. Bola to aj skúška toho, do akej miery sú novoprijaté krajiny oddané európskym hodnotám a solidárne v ťažkých časoch.

Počas celého procesu rokovaní sa poľská občianska spoločnosť ukázala ako výrazná sila schopná stimulovať zmeny a pokrok. Organizácie občianskej spoločnosti, občianske hnutia a záujmové skupiny zohrali kľúčovú úlohu pri podpore integrácie do EÚ a presadzovaní demokratických hodnôt v Poľsku. Ich neúnavné úsilie o zvyšovanie povedomia, mobilizáciu podpory a vyvodzovanie zodpovednosti voči vedúcim predstaviteľom zohralo kľúčovú úlohu pri formovaní verejnej mienky a presadzovaní pozitívnych zmien. Poľská občianska spoločnosť aktívnym zapájaním občanov, podporou dialógu a transparentnosti prispela k tomu, že proces rokovaní zostal inkluzívny, demokratický a zohľadňoval potreby občanov. Ich príspevok nielen uľahčil vstup Poľska do EÚ, ale taktiež posilnil základy demokracie a občianskej spoločnosti v krajine.

Rozhodnutie rozšíriť Európsku úniu v roku 2004 bolo dôkazom záväzku Únie presadzovať jednotu, rozmanitosť a solidaritu. Prijatím väčšiny stredoeurópskych krajín, ako aj Malty a Cypru, EÚ rozšírila svoj hospodársky potenciál, kultúrne bohatstvo a geopolitický vplyv. Pristúpenie týchto krajín prinieslo do Únie nové perspektívy, talenty a príležitosti, obohatilo jej rôznorodosť a posilnilo jej globálnu prítomnosť. Z geopolitického hľadiska rozšírenie posilnilo vplyv a stabilitu EÚ začlenením krajín strednej a východnej Európy do jej rámca kooperácie a spolupráce. Z inštitucionálneho hľadiska sa diverzifikovali perspektívy EÚ a prehĺbila jej integrácia, čím sa položili základy jednotnejšej a odolnejšej Únie.

Ak sa zamyslíme nad skúsenosťami z rozšírenia EÚ v roku 2004, môžeme z nich získať cenné ponaučenia, najmä pokiaľ ide o proces rokovaní a predvstupové prípravy. Ak by som sa mal dnes vydať na podobnú cestu, pri všetkých budúcich rokovaniach by som sa zasadzoval za väčší dôraz na predvstupové podmienky a podporné mechanizmy, najmä v oblasti správy vecí verejných a právneho štátu. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby kandidátske krajiny pred vstupom do EÚ spĺňali potrebné kritériá a normy na ochranu integrity Únie a presadzovanie jej hodnôt. Okrem toho je poskytovanie primeranej podpory a pomoci kandidátskym krajinám počas procesu rokovaní kľúčové pre ich úspešnú integráciu a dlhodobú stabilitu v rámci EÚ.

Jadrom procesu rokovaní o rozšírení EÚ v roku 2004 bol spoločný záväzok podporovať stabilitu, demokraciu a prosperitu v celej Európe. Rokovania sa riadili želaním posilniť väzby v oblasti spolupráce a solidarity medzi európskymi národmi, keďže kandidátske krajiny aj vtedajšie členské krajiny EÚ uznali vzájomné výhody rozšírenia. Hoci boli rokovania zložité a náročné, v konečnom dôsledku ich viedla spoločná vízia zjednotenej a prosperujúcej Európy, v ktorej by sa mohlo dariť spoločne všetkým národom v Európskej únii.

Kandidátske krajiny na vstup do EÚ v roku 2024 musia mať na pamäti niekoľko kľúčových aspektov. Po prvé, pre úspešnú integráciu a dlhodobú stabilitu v rámci Únie je nevyhnutné uprednostňovať reformy, ktoré sú v súlade s normami a hodnotami EÚ. Zahŕňa to posilnenie demokratických inštitúcií, podporu právneho štátu a ochranu základných práv a slobôd. Pre bezproblémové pristúpenie k Únii je okrem toho nevyhnutné aktívne spolupracovať so súčasnými členskými krajinami EÚ s cieľom vybudovať si dôveru a získať podporu. Preukázaním skutočného záväzku presadzovať európske hodnoty a spoluprácu môžu kandidátske krajiny pripraviť pôdu pre svoju lepšiu budúcnosť v Európskej únii.

Jarosław Pietras je v súčasnosti hosťujúcim vedeckým pracovníkom v Centre pre európske štúdie Wilfrieda Martensa v Bruseli a hosťujúcim profesorom na College of Europe v Bruggách.

Od roku 1998, keď sa začali rokovania o vstupe Poľska do EÚ, až do roku 2004, keď sa Poľsko stalo jej členom, pracoval ako člen tímu, ktorý viedol rokovania o vstupe Poľska. V rokoch 1990 až 2006 pôsobil v rodnom Poľsku ako štátny tajomník ministerstva financií, štátny tajomník pre Európu a vedúci Úradu výboru pre európsku integráciu. V rokoch 2008 až 2020 bol generálnym riaditeľom v Rade Európskej únie a na starosti mal širokú škálu oblastí politiky (zmena klímy, životné prostredie, doprava, telekomunikácie, energetika, vzdelávanie, kultúra, audiovizuálny sektor, mládež a šport). Získal doktorát z ekonómie na Varšavskej univerzite a je autorom mnohých publikácií o EÚ, udržateľnosti a obchodných otázkach. Bol tiež vedeckým pracovníkom Fulbrightovej nadácie a členom správnej rady think-tanku Bruegel (2008 – 2011).