Ak chce EÚ prežiť, musí účinne komunikovať, najmä v súčasnom kontexte bujnejúcich dezinformácií, rýchleho vzostupu umelej inteligencie a nárastu autoritárskych tendencií. Na to, aby sa informácie o EÚ dostali ku každému, musia sa komunikačné aktivity presunúť na miestnu úroveň.

Rebranding Europe, , nová kniha, ktorú napísal komunikačný stratég a spisovateľ Stavros Papagianneas, ponúka námety na kritickú diskusiu o úlohe EÚ na globálnej scéne. Európa tu totiž stojí na rázcestí, zoči-voči ruskej agresii proti Ukrajine, ktorá vstupuje do tretieho roka, vojne na Blízkom východe a sérii geopolitických a hospodárskych výziev.

Prezentácia knihy sa uskutočnila 3. decembra v budove Residence Palace v Bruseli a zúčastnil sa na nej i podpredseda EHSV zodpovedný za komunikáciu Laurenţiu Plosceanu, ktorý sa zapojil do diskusie o postavení Európy na turbulentnej globálnej scéne a o potrebe EÚ účinne komunikovať o jej hodnotách.

„Pre EÚ je toto rozhodujúci okamih. Na zabezpečenie svojej budúcnosti musí Európa svojim občanom a svetu sprostredkovať jasnú a presvedčivú víziu. Nejde o politiku – ide o dôveru, identitu a spoločné ciele,“ uviedol Papagianneas.

Účastníci diskusie zdôraznili, že účinná komunikácia nie je len možnosťou, ale aj nevyhnutnosťou na prežitie EÚ, najmä v súčasnej ére dezinformácií, umelej inteligencie a rozmáhajúceho sa autoritárstva. Európa musí byť lídrom pri presadzovaní demokracie a ľudských práv. Úloha médií má zásadný význam pri formovaní európskeho verejného priestoru, ako uznal šéfredaktor spravodajskej platformy EU Reporter a moderátor diskusie Colin Stevens. „My, médiá, musíme stále a znova vysvetľovať, že Európa sa týka všetkých. A musíme to robiť každý deň v týždni,“ dodal.

Odborníci sa zhodujú na tom, že je veľmi ťažké bojovať proti dezinformáciám alebo falošným správam, najmä od vstupu umelej inteligencie do hry. Najúčinnejším protiopatreniam je posilniť odolnosť obyvateľstva.

Podpredseda Plosceanu poznamenal, že „nastal čas viac ľuďom načúvať, než im niečo hovoriť. Ľudia požadujú väčšie zapojenie a účasť.“ Zdôraznil význam spolupráce s regionálnou tlačou a vyzval inštitúcie EÚ, aby rozvíjali partnerstvá s regionálnymi médiami a pozývali regionálnych novinárov do Bruselu. Na záver vyjadril svoje presvedčenie, že Európa musí komunikovať na miestnej úrovni, a to aj na tej najnižšej.

Keďže veľká väčšina Európanov uvažuje najprv na miestnej, potom regionálnej, potom národnej, a len na konci na európskej úrovni, komunikácia o Európe sa musí prispôsobiť tejto realite a uznať, že ak chceme osloviť ľudí, musia sa použiť naratívy zasadené do miestneho, regionálneho a národného kontextu. (mt)