Jacques Delors nás opustil po dlhom živote aktívnej angažovanosti, no plody jeho práce s nami zostávajú. Priamo prispel k vybudovaniu dôležitých oblastí európskeho projektu, z ktorých dodnes profitujeme, ako je jednotný trh, schengenský priestor, Erasmus, euro, Kohézny fond. Za európskym dielom sa skrýva etika konania.

Jacques Delors dal verenej angažovanosti punc vznešenosti. Tento aktivista, ako sa rád skromne označoval, sa pri svojej činnosti v združeniach, odborových zväzoch a neskôr v politickej sfére inšpiroval najmä myšlienkou personalizmu Emmanuela Mouniera. Vďaka svojej hlbokej kresťanskej viere, ktorú však navonok nepredvádzal, videl v každom jedinečnú osobnosť, ktorá je súčasťou siete spoločenských väzieb. Uvedomoval si, že táto sieť je absolútne nevyhnutná pre akékoľvek kolektívne úsilie.

Tohto sociálneho demokrata znepokojoval vzostup individualizmu. Spoliehal sa na angažovanosť v spoločnosti, v ktorej každý plní svoju úlohu v záujme spoločného blaha. Jeho meno je neoddeliteľne späté s konzultáciami, spoločným riadením, kolegialitou a inými formami kolektívnej činnosti, ktoré presadzoval a požadoval. Prikladal preto veľký význam Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, ku ktorých vzniku prispel. Rešpektoval sprostredkovateľov a veril v úprimný sociálny dialóg v duchu kompromisu.

Tento dialóg uplatňoval na európskej úrovni, kde ho rozšíril aj na dialóg s predstaviteľmi náboženstiev. Jacques Delors nebol spasiteľom. Hoci bol samouk, nepovažoval sa za človeka, ktorý sa vypracoval sám. Vnímal sám seba skôr ako osobu, ktorú rozvíjali ľudia okolo neho a ktorá sa rozvíjala spolu s nimi. Tento osobný rozvoj sa zakladal na tom, že sa angažoval. Jeho myšlienky sa neustále vyvíjali a inšpirovali spätnou väzbou, ktorú dostával v súvislosti so svojou činnosťou. Tento zásadový muž s presvedčením hlboko zakoreneným v jeho zanietenej viere však nebol väzňom limitovanej ideológie. Pri každom kroku vpred jasne vychádzal z reality, z pochopenia situácií a z úcty k národným tradíciám.

Pre neho bola dôležitejšia skutočnosť než myšlienka, ktorú však vedel presadiť, ak to bolo potrebné. Preto bol schopný uchopiť myšlienku jednotnej meny a zároveň hneď od začiatku podporovať zjednotenie Nemecka, čo sa po páde Berlínskeho múru stalo nevyhnutnosťou. Je pravda, že svet a jeho súčasné nepokoje nezodpovedajú Európe v ére Jacquesa Delorsa. Úspechy, ktoré dosiahol, ako je vnútorný trh, sa musia prispôsobiť a dokončiť vzhľadom na významné hrozby. Sú však základom, o ktorý sa môže oprieť naša činnosť v súčasnosti. A pri diskusiách by sa európski lídri mohli inšpirovať jeho inkluzívnym, jasným prístupom k realite a jeho zásadovou nezlomnosťou v kombinácii s jeho ochotou robiť kompromisy s cieľom spoločne napredovať.

Sébastien Maillard, osobitný poradca a bývalý riaditeľ (v rokoch 2017 – 2023) Inštitútu Jacquesa Delorsa