Mnohí Európania ešte nie sú digitálne gramotní a väčšina správnych orgánov v členských štátoch ešte nezaviedla digitálne riešenia. Podmienenie prístupu občanov k niektorým službám verejného záujmu digitálnou identitou by mohlo spôsobiť nepriaznivú situáciu, lebo by sa značnému počtu európskych občanov odoprelo právo na prístup k nim.

Upozorňuje sa na to v stanovisku EHSV, ktoré bolo prijaté na júlovom plenárnom zasadnutí a ktoré vypracoval Dumitru Fornea. Nové nástroje riadenia zavedené digitálnou a priemyselnou revolúciou nesmú byť utláčateľské a nesmú podmieňovať každodenný život ľudí ich povinným začlenením do digitálnych technologických systémov riadených nedemokratickým spôsobom.

„Výhody digitálnej technológie sú zrejmé“, uviedol pán Fornea. „Ich rýchla implementácia, najmä v prípade poskytovania služieb všeobecného záujmu iba na základe digitálnej identity, by však mohla viesť k vylúčeniu značného počtu Európanov. Musíme zabezpečiť, aby naďalej rozhodovali ľudia, ako aj demokratickú kontrolu a zapojenie organizácií občianskej spoločnosti.“

EHSV zastáva názor, že riešenia využívajúce digitálne technológie, ako sú digitálna identita, digitálne platobné prostriedky a začlenenie do platforiem virtuálnej a rozšírenej reality, by mali zostať doplnkovými nástrojmi a nemali by úplne a nespravodlivo nahrádzať iné postupy, ktoré ľudstvo vyvinulo a zdokonalilo počas tisícok rokov. 

EHSV bol prvou európskou inštitúciou, ktorá pri práci so systémami umelej inteligencie požadovala prístup human-in-command, a opätovne zdôraznil, že je prvoradé, aby ľudia mali posledné slovo a plnú kontrolu nad rozhodovaním, pokiaľ ide o vývoj strojov. (mp)