Od roku 2008 sa na nás valí jedna kríza za druhou, čo sa už označuje za „viacnásobnú krízu“. Ktovie, čo nás ešte čaká, hovoria si mnohí, a to len dokazuje, ako vzrástol strach a neistota. Je pravda, že väčšina kríz, prichádza zvonka. Tak či onak, Únia prekonala všetky nebezpečné prekážky, ktoré kedy ohrozovali jej existenciu. Sme v tom dobrí, no okrem prekážok nás čakajú aj pozitívne výzvy. Poradíme si tak dobre aj s nimi?

Keď vidím, ako Únia využíva Fond obnovy vytvorený na zvládnutie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie aj na urýchlenie ekologickej a digitálnej transformácie, verím, že áno. Spájame krízové riadenie s dlhodobou víziou, čo je v súčasnej politike, kde sa uvažuje väčšinou len v medziach krátkodobých termínov a opatrení, to najťažšie.

Uhlíkovú neutralitu musíme do roku 2050 dosiahnuť nielen preto, aby sme prežili, ale malo by nám to zároveň pomôcť udržať naše hospodárstvo konkurencieschopným. Nesmieme opakovať chyby, ktoré sme urobili pri digitálnej revolúcii. Takmer nám ušiel vlak.

Skutočná klimatická politika nám súčasne pomôže dosiahnuť ďalší hlavný cieľ: strategickú nezávislosť Únie, respektíve určitú formu sebestačnosti Európy. Politika v oblasti klímy nám umožní znížiť a zastaviť dovoz fosílnych palív, ako je ruský plyn. Zelená dohoda nám pomôže s riešením klimatických a hospodárskych problémov a zaistí EÚ väčšiu nezávislosť. Žiaden z týchto aspektov však nie je izolovaný: všetky sú navzájom prepojené.

A pôjdem ešte ďalej. Ak chce Únia zohrávať geopolitickú úlohu, musí byť konkurencieschopná, pretože pomer síl vo svete určuje ekonomika. Preto je ekologická a digitálna transformácia taká dôležitá. Preto musíme aj naďalej vystupovať jednotne v otázke obchodu, ako sme to urobili v prípade brexitu a súboru dohôd o voľnom obchode, ktoré sme uzatvorili, ako je napríklad dohoda s Japonskom, či v prípade dohody o investíciách s Čínou. Dokonca aj počas Trumpovej éry sa predsedovi Komisie podarilo vyhnúť obchodnej vojne, pretože sme boli jednotní. EÚ však bude môcť mať skutočný geopolitický význam, len ak sa stane oveľa nezávislejšou od globálnych aktérov v mnohých oblastiach, ako sú energetika, migrácia, finančné služby (čo znamená menšiu závislosť od londýnskeho City aj od amerického dolára), potraviny, verejné zdravie atď. Dokážeme to, ak spojíme svoje sily v priemysle. Kapacity sú dôležité. Aj objem výroby. Vo všetkých týchto oblastiach dosahujeme pokrok, len občas príliš pomaly. Musíme myslieť strategickejšie, byť menej naivní a viac európski.

Dúfam, že Konferencia o budúcnosti Európy sa zameria aj na naše vnútorné problémy. Žijeme vo svete, ktorý je pre nás nový z technologického, demografického, hospodárskeho, environmentálneho aj z geopolitického hľadiska. Všetky tieto zmeny prichádzajú rýchlejšie, než sme očakávali. Áno, zrazu je všetko naliehavé.

Musíme sa usilovať, aby si Únia udržala alebo znovu zaistila sociálnu a politickú stabilitu. Pandémia spôsobila nové nerovnosti a prehĺbila staré. Trhy práce sú čoraz viac rozdelené a sústreďujú sa na menej a viac vzdelaných, takže niektoré skupiny môžu mať pocit, že boli ponechané napospas osudu, najmä teraz, keď sa zdá, že vypukla digitálna revolúcia. Fond obnovy a spoločný nákup vakcín dokazujú, že európska solidarita existuje. V rámci jednotlivých krajín treba takisto vykonať veľa práce na zlepšenie sociálnej súdržnosti. V dôsledku pandémie dramaticky vzrástol počet chudobných a na celom svete sa opäť zvýšila extrémna chudoba, ktorá už bola niekoľko desaťročí na ústupe. Európsky hospodársky a sociálny výbor správne kladie taký dôraz na sociálnu súdržnosť. Z politického hľadiska opatrenia v mnohých krajinách oslabili právny štát a obmedzili slobodu prejavu a médií, a tak ohrozili aj samotné slobodné voľby. Reakcia nenechala na seba dlho čakať.

Rozhodne máme pred sebou ešte veľa výziev, preto sa musíme ubezpečiť, že sme pripravení, ochotní a schopní riešiť ich spoločne. Teraz nepotrebujeme zlých prorokov, potrebujeme ľudí, vlády a organizácie s pozitívnou energiou.

Herman Van Rompuy, predseda European Policy Centre