Zsolt Kükedi, člen EHSV, Maďarsko

Zsolt Kükedi nám porozprával o svojej snahe pomôcť Ukrajincom na Ukrajine a v Maďarsku

Ako delegát z environmentálnej organizácie viem, že teraz môžeme urobiť veľmi málo, keďže táto situácia nevedie k úvahám o životnom prostredí. Na druhej strane, aj ten najjednoduchší prejav záujmu, súcitu a ponuky aspoň minimálnej pomoci má veľký význam pre tých, ktorí prijímajú utečencov. Počas svojej práce v oblasti regionálneho rozvoja som spoznal veľa starostov a vedúcich predstaviteľov regiónov, ktorí po vypuknutí vojny okamžite a nezištne ponúkli svoje komunitné domy a spoločné priestory utečencom. Objavil sa prípad obce so sotva 700 obyvateľmi, ktorá prijala viac ako sto Ukrajincov. Odvtedy im poskytuje stravu, strechu nad hlavou a zabezpečuje čisté oblečenie. Bezprostredne po vypuknutí vojny, keď som sa vrátil domov z plenárneho zasadnutia EHSV, som zaslal 18 členom miestnej samosprávy, starostom a predstaviteľom žúp vo východnom Maďarsku e-mail s otázkami o ich aktuálnej situácii a možnostiach pomoci zo vzdialenej Budapešti. Ani som neplánoval ponáhľať sa na hranicu, keďže v začiatkoch mávajú nadšení dobrovoľníci v humanitárnej práci organizačné problémy.

Odpovedalo deväť z 18 ľudí, ktorých som oslovil. Ostatní pravdepodobne nemali čas čítať alebo odpovedať na e-maily, čo je v tejto situácii úplne pochopiteľné. Tí, ktorí odpovedali, však povedali, že môj list ich upokojuje. Už len skutočnosť, že na nich myslíme a vedomie, že sa majú na koho obrátiť, boli veľmi dobre vnímané, a to aj bez toho, aby sme ponúkli konkrétnu pomoc. Niektorí požiadali o peniaze, pretože potrebovali obstarať prikrývky a čistiace prostriedky. Niektorí ma nasmerovali na miesta, ktoré žiadali o dary. Vo všeobecnosti však prisľúbili, že sa ozvú, ak sa situácia stabilizuje a už to nebudú finančne alebo osobne zvládať.

Keď píšem tieto riadky, viem, že čoskoro budem opäť doma a znova sa týchto deviatich respondentov spýtam na aktuálnu situáciu a potreby. Rozprávali sme sa aj o tom, ako je to dlho, čo sme sa stretli, a že hoci teraz nás spojila táto smutná situácia, určite si ešte nájdeme čas na osobné stretnutie. Nie je nič dôležitejšie ako mať priateľov, na ktorých sa môžeme spoľahnúť.

Zapojili sme sa aj do inej formy pomoci: vyzbierali sme zdravotnícky materiál a poslali ho tým, ktorí to v tejto situácii nevedia získať. Mnohí ľudia nedokážu vykonávať svoje telesné potreby prirodzene v dôsledku poruchy alebo choroby postihujúcej niektoré časti tráviaceho alebo močového traktu. Je to hrozný stav. Telesné výlučky odchádzajú cez stómiu na špecifickom mieste v brušnej stene. Doručili sme stomické vrecká z pracoviska mojej manželky, keďže pacient potrebuje denne nové vrecko a potom ho musí z hygienických dôvodov vyhodiť. Na druhej strane, bez toho sa nedá žiť ani deň, lebo potom ide o neľudský život. Dodávať túto životne dôležitú pomôcku bolo prekvapením, avšak naše životy sú dostatočne zložité na to, aby sme pochopili, že v takejto situácii musíme dávať nezvyčajné dary.

Na žiadosť EHSV sme na schôdzach našej sekcie diskutovali o ukrajinsko-ruskej vojne a jej dosahu na EHSV. V sekcii TEN som bol požiadaný, aby som pozval rečníka z bojiska, ako aj jadrového experta, aby sme dokázali pochopiť hrozbu, ktorá obklopuje ukrajinské jadrové elektrárne. Keďže vďaka svojej rozvojovej práci mám na Ukrajine veľa osobných známych, podarilo sa mi spojiť so Serhijom Prokopenkom, mladým mužom z Charkova, odborníkom na inovácie a podnikanie mladých, konzultantom a novým ekonomickým výskumníkom, ktorý nám dokázal prezentovať vojnu. Ozval sa priamo z bojiska z bunkra v Charkove, pretože oblasť, v ktorej sa nachádzal, bola krátko pred prenosom zbombardovaná. Istý čas sa tiež musel striedať s maďarským jadrovým odborníkom, ktorý nasledoval po ňom, pretože sa zaseklo internetové pripojenie. Dr. Zsolt Hetesi, vedúci výskumný pracovník na Národnej univerzite verejnej správy, sa od roku 2005 venuje výskumu životného prostredia, energetiky a udržateľnosti. Predtým, ako jeden z vedúcich predstaviteľov výskumnej skupiny pre udržateľný rozvoj a zdroje, často rozprával o kríze vyplývajúcej z preľudnenia a nadmernej spotreby zdrojov. Ako expert na vyčerpávanie zdrojov hovoril o situácii, hrozbách a riziku prípadnej jadrovej katastrofy v ktorejkoľvek zo štyroch jadrových elektrární na Ukrajine. Poslucháčov sa snažil ubezpečiť, že zatiaľ sa zdá, že svetu bezprostredne nehrozí žiadne nebezpečenstvo z týchto jadrových elektrární. Po tejto prezentácii vystúpil Serhij a keď hovoril, pocítili sme realitu vojny. Zožal veľký potlesk. Sekcia s ním úprimne sympatizovala a nedokázala sa sústrediť na svoju prácu.

Mám pocit, že je to aj humanitárna úloha: spojiť sa s ľuďmi, ktorí sú izolovaní vojnou, a zahodiť náš zdanlivý pocit bezpečia, aby nás mohla zasiahnuť tvrdá realita a pocítili sme, že máme úlohy, ktoré musíme plniť z diaľky.

Ako kresťan súcitím s každým, kto počas tejto vojny trpí alebo umiera. Ako environmentalista, ktorý sa venuje problematike vyčerpávania zdrojov, chápem, že sa musíme stále viac a viac deliť o naše zmenšujúce sa zdroje. Tu v Bruseli často dávam jedno-dve eurá bezdomovcom žijúcim v metre alebo na ulici. A keď prídem domov, premýšľam, čo môžem urobiť, aby som pomohol tým, ktorí sú neustále v službe, alebo dokonca tým, ktorí sa ocitli v nejakej núdzi.

Zsolt Kükedi, člen EHSV, Maďarsko