Pokiaľ ide o stav demokracie vo všeobecnosti, a najmä európsku občiansku iniciatívu, existuje mnoho dôvodov na sťažnosti.

Podľa najnovšej Správy o svetovej demokracii, ktorú 7. marca predstavila organizácia Varieties of Democracy, sa percentuálny podiel ľudí žijúcich v demokraciách znížil na úroveň spred takmer 40 rokov. Hoci tento rok má na celom svete právo voliť vo voľbách viac ľudí ako kedykoľvek predtým, mnohé krajiny, v ktorých sa voľby konajú, sa stávajú autokratickejšími.

Sťažnosti si bolo možné vypočuť aj počas prvého ročníka Týždňa občianskej spoločnosti, ktorý zorganizoval Európsky hospodársky a sociálny výbor začiatkom marca. Týkali sa európskej občianskej iniciatívy, prvého cezhraničného nástroja priamej demokracie na svete. Je vraj príliš „zložitý“, „nie veľmi atraktívny“, „málo dôveryhodný“, „neefektívny“ a „nie veľmi známy“ – to bolo len niekoľko neveľmi lichotivých hodnotení, ktoré predložili zainteresované strany zastupujúce občiansku spoločnosť, médiá, akademickú obec a administratívu európskej iniciatívy občanov.

Tieto veľmi kritické hodnotenia sa mi zdali byť skľučujúco presné, no táto kritika je aj tak príliš opatrná a umiernená. Demokracia si zaslúži, aby vo svete zaujímala dominantné postavenie Na dosiahnutie tohto cieľa musíme mať ako občania a oprávnení voliči po celom svete práve teraz väčšie ambície než máme v súčasnosti. 

To znamená, že nestačí postaviť sa proti strachu, dnešným diktátorom a ich zbabelým prisluhovačom Musíme urobiť oveľa väčší krok vpred. Takýmto krokom by mohol byť ďalší rozvoj európskej občianskej iniciatívy.

Prečo práve tento nástroj? Čo nám ponúka? Tri veci. Právo, prostriedok a nástroj, ktorý nikdy v histórii ani na žiadnom inom mieste na svete neexistoval. Je komplexný, prepracovaný, digitálny, priamo demokratický, nadnárodný, má podpornú infraštruktúru a je široko využívaný. 

Európska občianska iniciatíva sa od svojho vzniku v roku 2012 formuje, vykonáva a zdokonaľuje a je živým dôkazom toho, že demokratický priestor možno rozširovať a upevňovať aj v tých najnáročnejších podmienkach.

Treba dúfať, že budúci rok, keď bude mať 13 rokov, sa z „rozmaznaného dieťaťa“ stane „rebelujúci tínedžer“, ktorý konečne ukáže Európe a svetu, čo dokáže. Ak chceme zásadne oživiť strnulé myslenie národných štátov a rozvíriť byrokratické vody Európskej únie, potrebujeme túto sviežu a nespútanú silu. 

Povedzme si jasne – nie je potrebné vynakladať trvalé veľké úsilie na vymýšľanie demokratických foriem spolužitia, ktoré často nazývame inováciou. Namiesto toho sa musíme venovať európskej občianskej iniciatíve, aby ku koncu desaťročia, najneskôr vo veku 16 alebo 18 rokov, dospela.  

Čo to znamená? Do roku 2028 alebo 2030 treba vykonať dve dôležité zmeny. Po prvé, právomoci týkajúce sa stanovovania programu európskej iniciatívy občanov treba zrovnoprávniť s právomocami Európskeho parlamentu. Inými slovami, Európania by mali mať možnosť navrhovať právne predpisy a iné vládne opatrenia rovnako, ako to môžu robiť volení poslanci Európskeho parlamentu.

Po druhé, občania EÚ by do konca tohto desaťročia mali mať možnosť iniciovať nielen právne predpisy, ale aj celoeurópske ľudové hlasovanie o zásadných otázkach – často jednoducho nazývané referendá. Myšlienka celoeurópskeho referenda nie je nová, no v súčasnosti dozrela vďaka vzniku a počiatočnému rozvoju európskej občianskej iniciatívy.

Ak sa na základe európskej občianskej iniciatívy podarí vybudovať takúto budúcnosť, ľudia spätne zistia, že práve tomuto nástroju vďačia za najúžasnejšie demokratické úspechy od zavedenia všeobecného a rovnakého volebného práva na začiatku 20. storočia.