EHSV požaduje rozšírenie rozsahu pôsobnosti návrhu Komisie týkajúceho sa európskeho preukazu osoby so zdravotným postihnutím, aby zahŕňal dlhšie pracovné alebo študijné pobyty s cieľom zabezpečiť voľný pohyb osôb so zdravotným postihnutím v EÚ.

EHSV privítal návrh Komisie zaviesť európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz, pretože ho považuje za prvý krok k tomu, aby sa osoby so zdravotným postihnutím mohli voľne pohybovať v EÚ.

Ioannis Vardakastanis, hlavný spravodajca stanoviska EHSV na tému Európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz, ktoré bolo predložené na plenárnom zasadnutí EHSV 14. decembra, uviedol, že „návrh na zavedenie oboch preukazov sa bude týkať viac ako 80 miliónov Európanov so zdravotným postihnutím. Ide o veľmi dôležitý krok smerom k odstráneniu závažných prekážok a zabezpečeniu toho, aby osoby so zdravotným postihnutím, či už ide o európskych obyvateľov alebo štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom v niektorom členskom štáte, mohli využívať základnú zásadu, na ktorej je Únia založená, a to slobodu pohybu. Na tomto základe budú v budúcnosti vypracované ďalšie politiky.“

EHSV však upozornil, že návrh neodstraňuje niektoré z najzávažnejších prekážok brániacich voľnému pohybu Európanov so zdravotným postihnutím, konkrétne nedostatočnú prenosnosť dávok súvisiacich so zdravotným postihnutím, ak sa presťahujú do iného členského štátu EÚ za prácou alebo štúdiom. EHSV vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy žiada rozšíriť rozsah pôsobnosti návrhu tak, aby osoba so zdravotným postihnutím, ktorá sa presťahovala, mohla dočasne využívať preukazy s cieľom naďalej poberať dávky spojené so sociálnou politikou alebo vnútroštátnymi systémami sociálneho zabezpečenia,

čo v súčasnosti neplatí. Ak sa niekto presťahuje z jedného členského štátu do druhého, po prekročení hraníc stráca nárok na akékoľvek dávky súvisiace so zdravotným postihnutím, a to až do doby, kým sa jeho zdravotné postihnutie v novom členskom štáte opätovne neposúdi.

Tento proces posudzovania môže trvať viac ako rok a počas prechodného obdobia zostáva osoba bez akéhokoľvek uznania jej nárokov alebo podpory. „Žiadame o rozšírenie rozsahu pôsobnosti, aby sa zabezpečilo, že v novej krajine počas tohto obdobia nevznikne žiadne právne vákuum a nedôjde k prerušeniu poskytovania dávok. Ľudia so zdravotným postihnutím tak budú môcť od začiatku žiť v dôstojných podmienkach,“ uviedol Ioannis Vardakastanis. (ll)