EÚ musí odolať lákaniu deregulácie, pretože by to len vytvorilo neistotu pre podniky, oslabilo konkurencieschopnosť založenú na udržateľnosti a znížilo blahobyt a dôveru občanov, hovorí Danny Jacobs, generálny riaditeľ flámskej environmentálnej siete Bond Beter Leefmilieu - BBL. Environmentálne mimovládne organizácie sú podľa jeho slov znepokojené v súvislosti s najnovším návrhom EÚ na zjednodušenie predpisov a obávajú sa, že by mohol odsunúť na vedľajšiu koľaj kľúčové ambície Európskej zelenej dohody.

Mohli by ste sa vyjadriť k najnovším iniciatívam Komisie v oblasti deregulácie, ako je kompas konkurencieschopnosti alebo komplexný balík zjednodušujúcich opatrení?

Európska komisia predložila ekonomicky motivovaný program deregulácie a zjednodušenia, ktorý ohrozuje ťažko vydobyté environmentálne, sociálne a hospodárske úspechy. Toto napätie medzi prispôsobením a zachovaním európskeho acquis spôsobuje EÚ ťažkosti pri stanovovaní jasného smerovania.

Kompas konkurencieschopnosti Komisie, ktorý bol predstavený koncom januára, odráža obavy podnikov z nákladov na energiu a hospodárskych výziev, ale odsúva na vedľajšiu koľaj kľúčové priority, ako je nulové znečistenie a blaho občanov, a nedokáže nasmerovať európske hospodárstvo k čistej, prosperujúcej a obehovej budúcnosti. Hrozí, že kompas zavedie Európu na scestie. Podpora konkurencieschopnej dekarbonizácie bez integrácie sociálnych a environmentálnych cieľov podkopáva samotný účel inštitúcií EÚ: slúžiť spoločnému dobru a brániť ho.

Organizácie občianskej spoločnosti znepokojuje riskantný cieľ 25 % zjednodušenia v rámci kompasu. Zjednodušenie predpisov je síce vítané, ale zjednodušenie bez dôkladného posúdenia by mohlo narušiť ochranu zdravia, sociálnu ochranu a ochranu životného prostredia, ktoré majú kľúčový význam. Inovácie v podnikaní nebrzdí regulácia, ale skôr nedostatok jasných pravidiel. Ďalšia deregulácia by vytvorila len atmosféru neistoty, znevýhodnila by prvých – podniky, ktoré sa ujali vedenia – a zároveň by ohrozila pokrok a udržateľnosť.

Obávame sa tiež, že táto snaha o zjednodušenie pôjde na úkor environmentálnych a sociálnych cieľov. Smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD), smernica o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CS3D) a taxonómia EÚ majú mnoho nedostatkov a nezašli tak ďaleko, ako mohli. Ich ďalšie oslabenie – pričom už teraz je ich východisková situácia slabá – by spôsobilo, že tieto smernice by stratili zmysel.

Ďalší konkrétny príklad približuje to, čo sa deje v súčasnosti.  Flámsko v posledných rokoch čelí obrovskému problému s PFAS: veľká časť nášho územia je znečistená týmito chemikáliami a postihnuté sú státisíce občanov. Obmedzenie alebo zákaz podľa právnych predpisov o chemických látkach (REACH) sa považuje za najúčinnejší nástroj na kontrolu rizík, ktoré predstavujú látky, ako sú PFAS, používané v priemyselných procesoch, ako aj vo výrobkoch (zmesi a častice). Ak by Európska komisia upustila od významu prísnej regulácie REACH, zvýšilo by sa riziko vystavenia nebezpečným chemickým látkam, čo poškodzuje verejné zdravie. Podniky by mali menej povinností hľadať bezpečné alternatívy, čo brzdí inovácie v oblasti udržateľnej chémie. Znečistenie životného prostredia sa môže zvýšiť, keďže menej prísne pravidlá vedú k väčšiemu množstvu vypúšťaných nebezpečných látok a odpadu. Spotrebitelia sú viac ohrození, pretože výrobky nie sú tak dôkladne kontrolované na prítomnosť toxických látok. To by mohlo viesť k tomu, že európske podniky by v celosvetovom prechode na bezpečnejšie a ekologickejšie výrobky zaostávali a stratili podiel na trhu v prospech konkurentov, ktorí zavádzajú inovácie zamerané na budúcnosť.

S akou nádejou sa pozeráte na osud Zelenej dohody vzhľadom na nedávno oznámený smer, ktorý Komisie určila na podporu európskeho hospodárstva?

Pracovný program Európskej komisie na rok 2025 predstavuje prísľub aj nebezpečenstvo. Hoci záväzky týkajúce sa dekarbonizácie a cenovo dostupnej energie signalizujú potenciálnu cestu k čistejšej a odolnejšej Európe, kľúčovým ambíciám európskej Zelenej dohody hrozí, že budú odsunuté na vedľajšiu koľaj. Narastajú obavy z navrhovaného súhrnného nariadenia, ktoré by mohlo slúžiť ako zadné dvierka pre dereguláciu zodpovednosti podnikov pod zámienkou „zjednodušenia“. Najnovšie trendy ukazujú, že zjednodušovanie sa príliš často využíva na oslabenie základných ochranných opatrení, od právnych predpisov o chemických látkach až po poľnohospodárstvo. Jasným príkladom je urýchlená reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) z marca 2024, ktorou sa zrušili ekologické záruky. Teraz hrozí, že dlho odkladaná revízia nariadenia REACH, ktoré bolo kedysi sformulované ako nástroj na ochranu verejného zdravia a životného prostredia, sa prebalí do podoby „zjednodušujúceho“ opatrenia na uľahčenie pravidiel priemyslu.

Len pred niekoľkými mesiacmi predsedníčka von der Leyen sľúbila, že bude pokračovať v plnení všetkých európskych cieľov Európskej zelenej dohody. Súčasný pracovný program však hovorí niečo iné a znižuje prioritu práve tých cieľov, ktoré sú najnaliehavejšie – najmä ambíciu nulového znečistenia.

Myslíte si, že deregulácia v navrhovanej podobe by mohla mať negatívny vplyv na udržateľnosť a doteraz dosiahnutý pokrok?

EÚ musí odolať lákaniu deregulácie, ktorá by len oslabila regulačnú istotu a predvídateľnosť pre podniky, oslabila dlhodobú konkurencieschopnosť založenú na udržateľnosti a narušila blahobyt a dôveru občanov.

EÚ musí zabezpečiť, aby znižovanie byrokracie neviedlo k zníženiu ochrany životného prostredia a verejného zdravia. Inteligentným vykonávaním by sa mala posilniť, a nie oslabiť Európska zelená dohoda. Oslabovanie ochrany životného prostredia a sociálnej ochrany, ktoré majú kľúčový význam, pod zámienkou znižovania byrokracie nie je stratégiou hospodárskej sily. Je to neuvážený krok späť, ktorý sabotuje samotné pravidlá určené na zabezpečenie nadčasovosti nášho hospodárstva. To všetko zvyšuje alarmujúce riziko, že desaťročie pokroku v oblasti udržateľnosti vyjde nazmar.

Občianska spoločnosť je zároveň pod rastúcim tlakom v celej EÚ, pričom reštriktívne zákony o zahraničných agentoch, potláčanie protestov a znižovanie financovania ohrozujú základné práva. Európsky štít na obranu demokracie a pripravovaná stratégia občianskej spoločnosti EÚ musia priniesť viac než len symbolické záväzky – musia poskytnúť právnu ochranu, udržateľné financovanie a štruktúrovaný občiansky dialóg s inštitúciami EÚ. Prioritou pracovného programu Komisie musí byť ochrana demokracie prostredníctvom posilnenia občianskej spoločnosti. Bez nezávislej občianskej spoločnosti s dostatočnými zdrojmi je ohrozená samotná európska demokracia.

Danny Jacobs je generálnym riaditeľom sieteBond Beter Leefmilieu - BBL (federácia 135 environmentálnych mimovládnych organizácií vo Flámsku v Belgicku) a belgickým zástupcom v Európskej environmentálnej kancelárii (najväčšia európska sieť environmentálnych občianskych organizácií, ktorá zastupuje približne 30 miliónov individuálnych členov a podporovateľov).