Vo februári 2015 Európska komisia uverejnila „balík opatrení pre energetickú úniu“, „rámcovú stratégiu odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“. Bolo predložených mnoho dobrých návrhov, daných veľa sľubov vrátane prísľubu radikálne znížiť závislosť od dovozu, ucelene rozšíriť obnoviteľné zdroje a dosiahnuť, aby sa Európa stala svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Opakovali sa tvrdenia, že občania by mali byť stredobodom tejto politiky...

Keby sme sa v minulosti dôsledne snažili vykonávať tieto návrhy, nedostali by sme sa tak hlboko do krízy, ktorej v súčasnosti čelíme. Zdá sa však, že členské štáty sú spokojné so svojimi starými politikami: Nemecko sa nechalo zlákať Putinovými lacnými fosílnymi palivami a dokonca vyhlásilo, že rozširovanie energie z obnoviteľných zdrojov je „príliš rýchle“. To sa obmedzilo a výsledkom bol skutočný kolaps v odvetví veternej energie, pri ktorom došlo k strate približne 40 000 pracovných miest. Poľsko je neschopné konať a upustiť od uhlia a Francúzsko naďalej sníva o údajných výhodách jadrového priemyslu. Skutočnosť je však o čosi pochmúrnejšia, keďže – v dôsledku zmeny klímy – viac ako polovica francúzskych reaktorov musela byť odstavená zo siete pre technické problémy a nedostatok chladiacej vody. Závislosť EÚ od dovozu energie nebola nikdy taká vysoká ako v roku 2021 a naše výdavky na výskum a vývoj v oblasti technológií šetrných ku klíme sú celosvetovo na spodnej hranici.

Pokiaľ ide o riešenie nášho súčasného problému s energiou a zároveň o riešenie zmeny klímy, existujú len dve skutočné možnosti: oveľa konzistentnejšie úspory a skutočne masívne rozšírenie obnoviteľných zdrojov energie. Obe majú obrovský potenciál. Pozitívom je, že naše domáce zdroje, vietor a slnko, poskytujú oveľa lacnejšiu elektrinu než (v súčasnosti) stále vysoko dotované fosílne palivá a jadrové elektrárne.

Na tento účel preto treba vybudovať mnoho nových decentralizovaných výrobných štruktúr a taktiež vytvoriť nové zainteresované strany, ktoré by mali tvoriť základ energetickej transformácie. Dôvodom je skutočnosť, že energetická transformácia si vyžaduje prijatie v spoločnosti a to sa môže stať len vtedy, ak zapojíme ľudí. Napríklad 90 % ekologických tovární v Nemecku patrí súkromným občanom, poľnohospodárom, družstvám, MSP a obecným zariadeniam, a nie veľkým energetickým podnikom. Existuje však málo dôkazov o tom, že by nejaká stratégia skutočne podporovala angažovanosť občianskej spoločnosti s cieľom zvýšiť potenciál výroby a využívania decentralizovanej energie na tvorbu pracovných miest, a zabezpečovala, aby verejnosť prevzala zodpovednosť za energetickú transformáciu a zapájala sa do nej podporou výrobcov-spotrebiteľov a občianskej výroby energie. Zaplatíme za to vysokú cenu teraz a v nasledujúcich mesiacoch. Žiaľ, naša klíma tiež.

Lutz Ribbe, predseda Strediska pre monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja, člen EHSV