Sandra Parthie

Akt o umelej inteligencii je prvým komplexným právnym rámcom globálne upravujúcim umelú inteligenciu.

Využívanie umelej inteligencie sa rozširuje a ovplyvňuje mnohé aspekty nášho každodenného života. Ovplyvňuje napríklad informácie, ktoré ľudia vidia online prostredníctvom cielenej reklamy. Čo je však dôležitejšie, v zdravotníctve sa v súčasnosti používa na pomoc pri diagnostike a liečbe chorôb, ako je rakovina. V tomto smere sa aplikácie umelej inteligencie spoliehajú na modely umelej inteligencie na všeobecné účely, ktoré je potrebné trénovať. Musí sa do nich ukladať mnoho obrázkov, napríklad rakovinových buniek, aby ich napokon nezávisle rozpoznali.

Úspešné trénovanie sa opiera o údaje – obrovské množstvo údajov. Spôsob, akým sa trénuje, ovplyvňuje kvalitu výsledkov trénovaného modelu alebo aplikáciu umelej inteligencie. Pri zadávaní nesprávnych údajov alebo obrázkov sa zdravé bunky nesprávne identifikujú ako rakovinové.

Zlepšenie lekárskej a zdravotnej starostlivosti je presvedčivým príkladom toho, prečo je potrebné, aby sme v EÚ mali kapacity a infraštruktúru na vývoj základných modelov umelej inteligencie na všeobecné účely. Jednoducho pomôže zachrániť životy.

Okrem toho umelá inteligencia na všeobecné účely výrazne mení výrobné procesy, ako aj podniky. Na to, aby európske hospodárstvo zostalo konkurencieschopné, musíme poskytnúť priestor pre inovácie v rámci EÚ a nabádať podnikateľov a startupy, aby rozvíjali svoje nápady.

Samozrejme, že existujú riziká spojené s umelou inteligenciou a umelou inteligenciou na všeobecné účely – od chýb modelov a chýb v aplikáciách až po priame používanie technológie na trestnú činnosť. EÚ preto musí disponovať aj odbornými znalosťami na odvrátenie škodlivých útokov a kybernetických hrozieb, musí byť schopná spoľahnúť sa na infraštruktúru so sídlom v EÚ, aby sa zabezpečilo, že jednoducho povedané bude fungovať.

Všetky uvedené skutočnosti poukazujú na význam správnej regulácie, ktorá sa zameriava na kvalitu tréningových údajov, tréningové metódy a v konečnom dôsledku na výsledný produkt. Musí byť založená na európskych hodnotách, ako sú transparentnosť, udržateľnosť, ochrana údajov alebo dodržiavanie zásad právneho štátu. Na čele veľkého rozvoja umelej inteligencie na všeobecné účely však žiaľ často stoja aktéri mimo jurisdikcie EÚ. EÚ preto musí rozvíjať kapacity na presadzovanie dodržiavania svojich regulačných ustanovení a európskych hodnôt vo vzťahu k aktérom z EÚ a mimo EÚ pôsobiacim na našom trhu.

Musí obmedziť dominantné postavenie veľkých, často neeurópskych digitálnych spoločností na trhu, a to aj mobilizáciou nástrojov politiky hospodárskej súťaže. Orgány pre hospodársku súťaž v EÚ musia využiť svoje kapacity a zabezpečiť, aby hyperškálové subjekty nezneužívali svoje postavenie na trhu vo vzťahoch B2B alebo B2G.

Verejné orgány môžu podporovať európskych poskytovateľov aplikácií umelej inteligencie na všeobecné účely a umelej inteligencie obstarávaním ich produktov, čím sa pred ďalšími používateľmi a klientmi preukáže ich dôveryhodnosť. EÚ disponuje talentom, technologickým know-how a podnikateľským duchom potrebným pre umelú inteligenciu „made in Europe“. Nedostatočné investície, nedostatok príslušnej IT infraštruktúry a neustála fragmentácia vnútorného trhu, ktorá bráni rozširovaniu, však brzdia konkurencieschopnosť európskych aktérov v oblasti umelej inteligencie.