Andrej Matišák

Vitajte na Slovensku! Vitajte v krajine európskych rekordov.

Nie, nehovorím o výnimočnom počte zámkov, luxusných kúpeľoch alebo krásnych horách. Mám na mysli politické rekordy Slovenska, ktoré nás, žiaľ, umiestňujú na koniec rebríčka.

Prvýkrát Slováci hlasovali vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004. Odvtedy má moja krajina vždy najnižšiu volebnú účasť. Vždy.

V roku 2014 hlasovalo v európskych voľbách len 13,05 % voličov. Bol som si vtedy taký istý, že účasť bude nižšia ako 15 %, že som takmer požiadal o bankový úver, aby som založil stranu. Aj dnes si spätne myslím, že som mal šancu stať sa europoslancom.

Teraz však vážnejšie: ako vnímajú Slováci a Slovenky Európsku úniu v súčasnosti? Ako pokladničku, z ktorej môžu vyberať peniaze? To určite áno. Problém však je, že tieto finančné prostriedky EÚ Slovensko ani nevie účinne využiť. Aj v tom patríme medzi najhorších.

Naratív, že Brusel rozhoduje o všetkom, je všeobecne rozšírený. Samozrejme, hovorí sa to aj v iných krajinách. Slovenskí politici však tento naratív doviedli k dokonalosti. Ak sa niečo podarí, je to ich zásluha. Ak niečo nevyjde, „je na vine opäť Brusel“, a tomuto naratívu odoláva veľmi málo politikov.

Problém je však aj na strane médií, ktoré o témach EÚ často informujú veľmi povrchne. Novinári sa vyhýbajú témam súvisiacim s EÚ, pretože sú podľa ich názoru nezaujímavé. Preto ak o nich informujú, sústreďujú sa predovšetkým na problematické otázky, či už skutočné alebo vymyslené.

Rád by som povedal niekoľko slov o podnikateľskom sektore. Podnikatelia len zriedka verejne hovoria o výhodách EÚ. Aj oni sa radšej sťažujú na príkazy a nariadenia z Bruselu.

Všetky tieto faktory viedli k tomu, že na Slovensku sa podľa prieskumov čoraz viac rozširuje euroskepticizmus. Ak k tomu pridáme všetky dezinformácie, a to aj z Ruska, ktoré chcú terajší vládnuci politici využiť na svoje účely, dostaneme výbušný kokteil nezáujmu a hnevu.

Nie, Slovaxit zatiaľ nie je na programe dňa. Možno však o ňom budeme počuť viac v prípade, že Slovensko príde o nárok na finančné prostriedky EÚ.

Ak sa chceme vyhnúť temnému scenáru, politickí lídri na Slovensku musia konečne prijať EÚ ako priestor, ktorý je nevyhnutný pre fungovanie krajiny, a podľa toho sa správať. Žiaľ, už teraz je jasné, že značná časť súčasnej slovenskej politickej reprezentácie by sa radšej pustila do boja s EÚ, aby si chránila svoje záujmy, nech sa deje čokoľvek.

To znamená, že všetci voliči, ktorým záleží na EÚ, musia svojim príbuzným, priateľom a dokonca aj cudzím ľuďom hovoriť o jej význame. Nie je to ľahká úloha a nie je jasné, aký bude výsledok. Každá iná alternatíva je však horšia.