EHSV info

Konkurencieschopnosť, MSP a sociálne začlenenie sú v centre programu belgického predsedníctva. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) predkladá politické odporúčania týkajúce sa vzťahu medzi správou hospodárskych záležitostí, dlhodobým inkluzívnym rastom a udržateľnou bezpečnosťou, ako aj sily sociálneho hospodárstva v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

V prvom polroku 2024 Belgicko trinástykrát predsedá Rade Európskej únie. O prioritách predsedníctva sa diskutovalo počas dvoch diskusií, ktoré EHSV zorganizoval na svojom januárovom plenárnom zasadnutí.

Predseda EHSV Oliver Röpke vyjadril uznanie predsedníctvu za to, že do práce zapojilo sociálnych partnerov. Belgické predsedníctvo uzatvára inštitucionálny cyklus EÚ, čo si vyžaduje, aby krajina riešila legislatívne kompromisy a usmerňovala Radu EÚ počas kampane a volieb do Európskeho parlamentu.

Podpredseda belgickej vlády David Clarinval stručne predstavil názory predsedníctva na reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ochranu samostatne zárobkovo činných osôb a priemyselnú politiku EÚ. Predsedníctvo chce prostredníctvom 13 poradných stanovísk, o ktoré požiadalo EHSV, prispieť k diskusiám o strategickom programe na roky 2024 – 2029. Medziinštitucionálne vyhlásenie očakávané v apríli sa zameria na budúcu sociálnu agendu EÚ. Medzi priority predsedníctva patrí zelená a sociálna transformácia, ako aj riešenie klimatickej krízy a krízy v oblasti biodiverzity. V centre dialógu sociálnych partnerov EHSV je dôraz predsedníctva na spravodlivú mobilitu pracovnej sily a udržateľnú sociálnu ochranu. Kľúčovou oblasťou záujmu bude aj posilnenie európskej konkurencieschopnosti, podpora MSP a vyvážená obchodná politika pre globálnu Európu. (tk)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) formuje víziu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2027 s cieľom zabezpečiť odolnosť a udržateľnosť európskeho poľnohospodárstva. Na základe žiadosti belgického predsedníctva Rady EÚ EHSV vypracoval stanovisko prijaté v januári. Zdôraznil v ňom potrebu stabilného a dlhodobého politického rámca, ktorý by podporoval udržateľnú výrobu potravín, otvorenú strategickú autonómiu a rozvoj vidieka.

Toto odvetvie, v ktorom je 94,8 % poľnohospodárskych podnikov v EÚ v rodinnom vlastníctve, čelí výzvam, ako sú nižšie príjmy, klesajúci počet poľnohospodárskych podnikov, ťažkosti s generačnou výmenou a významný odlev pracovnej sily. Napriek zníženiu rozpočtových prostriedkov vyčlenených na SPP (menej ako 25 % v roku 2021) EHSV požaduje financovanie SPP, ktoré bude zodpovedať jej cieľom v oblasti udržateľnosti. Odporúča sa prechod od základnej podpory príjmu k finančným stimulom pre environmentálne a sociálne služby, čím sa malým rodinným poľnohospodárskym podnikom umožní flexibilita počas prechodného obdobia.

Obavy týkajúce sa primeranej životnej úrovne poľnohospodárov EÚ, ktorú ešte zhoršuje inflácia, nepredvídateľný vývoj na trhu s energiou a zmena klímy, poukazujú na potrebu reforiem SPP. EHSV by uvítal, keby sa tieto výzvy riešili v rámci SPP po roku 2027, ktorá by sa mala zamerať na dôstojné pracovné podmienky, podporu zdravšieho stravovania, zníženie plytvania potravinami a reguláciu trhov s potravinami. Na zmiernenie vplyvu zvyšovania cien energie a prerušenia dodávok sa navrhujú proticyklické zložky a podpora výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Medzi opatreniami na boj proti extrémnym klimatickým podmienkam a posilnenie postavenia poľnohospodárov sa navrhujú systémy poistenia v rámci verejno-súkromného partnerstva a investície do inovácií a digitálnych technológií.

V súvislosti s prípravami na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 EHSV zdôrazňuje potrebu formulovať SPP tak, aby zodpovedala vyvíjajúcim sa spoločenským a poľnohospodárskym potrebám.  Zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť zainteresované strany, poskytnúť členským štátom flexibilitu a zjednodušiť administratívne postupy pri navrhovaní a adaptácii strategických plánov. Podľa EHSV by budúca SPP mala zabezpečiť rovnováhu medzi zaistením potravinovej bezpečnosti, ochranou životného prostredia a podporou dobrých životných podmienok európskych poľnohospodárov vzhľadom na globálne výzvy.(ks)

Európa zaostáva v konkurencieschopnosti a musí urýchlene riešiť nedostatky svojho jednotného trhu, ale spôsobom, ktorý bude prínosom tak pre podniky, ako aj pre Európanov.

Na januárovom plenárnom zasadnutí EHSV sa uskutočnila diskusia o európskej konkurencieschopnosti a budúcnosti jednotného trhu. Stredobodom tejto diskusie bolo stanovisko EHSV vypracované na žiadosť belgického predsedníctva Rady EÚ, ktoré sa zaviazalo využiť „svojich“ šesť mesiacov a zamerať sa na konkurencieschopnosť a jednotný trh. Stanovisko tiež pomôže dotvoriť správu Enrica Lettu na vysokej úrovni o budúcnosti jednotného trhu, ktorá má byť predložená Európskej rade v marci.

EHSV v ňom zdôrazňuje, že vnútorný trh musí čeliť veľmi odlišným výzvam, než akým čelil svet, pre ktorý bol vytvorený v 90. rokoch 20. storočia. Výsledkom je, že EÚ je vystavená mnohorakým tlakom. Musí riešiť, ako udržať rovnaké podmienky hospodárskej súťaže, keď zároveň poskytuje subvencie priemyslu s cieľom pomôcť financovať zelenú transformáciu, ako zachovať pracovné miesta v Európe a súčasne zabezpečiť, aby si podniky EÚ udržali konkurencieschopnosť, a napokon i ako zabezpečiť suroviny a zároveň pri tom dodržiavať pracovné a environmentálne normy.

Spravodajkyňa Sandra Parthie v tejto súvislosti uviedla, že „jednotný trh prispel k tomu, aby sa EÚ stala jedným z najsilnejších obchodných blokov na svete – táto silná pozícia sa však čoskoro oslabí. V našom stanovisku navrhujeme zamerať sa na rozvoj európskej priemyselnej politiky, ktorá nie je súhrnom 27 vnútroštátnych priemyselných politík, ale skôr skutočným európskym pohľadom na náš priemyselný potenciál.“

Ako skonštatoval generálny riaditeľ Business Europe Markus Beyrer vo svojom príspevku do diskusie, „máme problém s konkurencieschopnosťou. Zaostávame za našimi globálnymi konkurentmi a jednotný trh je jedným z nástrojov, ktoré máme k dispozícii na nápravu tohto stavu. Cieľom je zabezpečiť náskok na posilnenie európskeho modelu, ako ho poznáme, a to aj vrátane sociálnych aspektov.

Konfederatívny tajomník Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) Ludovic Voet zdôraznil, že európska sociálna zmluva je základom jednotného trhu a že je potrebné ju posilniť, pričom uviedol: „V našom konkurenčnom systéme musia podniky platiť spravodlivé mzdy, ponúkať dobré pracovné miesta a nepoškodzovať životné prostredie. Európa musí udržať dynamiku spravodlivej zelenej transformácie.“

Stanovisko EHSV obsahuje návrh na vymenovanie komisára pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) v budúcej Komisii s päťročným plánom na rozvoj bezpečných, kvalitných a udržateľných služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Tieto služby predstavujú 25 % HDP EÚ a 20 % všetkých pracovných miest a pokrývajú kľúčové odvetvia, ako je doprava, energetika, komunikácia, prístup k vode a sanitácia. Sú však veľmi dôležité aj v oblasti zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb. (dm)

Cezhraničné toky energie sú kľúčom k dodávkam elektriny a plynu do rôznych členských štátov EÚ. To znamená, že energetická infraštruktúra sa musí zmodernizovať prostredníctvom prepojení medzi susednými krajinami, aby sa zvýšila udržateľná energetická kapacita Únie.

V stanovisku, ktoré si vyžiadalo belgické predsedníctvo Rady EÚ a ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí 18. januára 2024, zaujal EHSV k tejto otázke jasný postoj.

EÚ by mala venovať osobitnú pozornosť rozvoju sietí a musia sa vynaložiť značné investície na stimuláciu európskeho hospodárstva a vytváranie kvalitných pracovných miest, ktoré budú ohľaduplné k životnému prostrediu.

„V EHSV sa domnievame, že na to, aby sa mohla dosiahnuť zelená transformácia a strategická energetická autonómia, sa budú musieť vykonať štrukturálne zmeny v energetickom systéme,“ uviedol predseda EHSV Oliver Röpke počas diskusie v súvislosti s prijatím stanoviska.

Belgická ministerka energetiky Tinne Van der Straeten zdôraznila, že prechod na čistú energiu, ktorý podnietila klimatická kríza, je v súčasnosti hospodárskou a bezpečnostnou nevyhnutnosťou a že prepojenia umožňujú vytvoriť flexibilnejší systém, ktorý by mohol vyvážiť geografické rozdiely vo výrobe veternej a slnečnej energie.

„Ambície Európy v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v súčasnosti presahujú jej plány v oblasti infraštruktúry, a preto potrebujeme túto transeurópsku infraštruktúru rýchlo dobudovať. A musí byť nákladovo efektívna, bezpečná, udržateľná a flexibilná,“ dodala ministerka. (mp)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje návrh Komisie na ustanovenie daňového systému ústredia v snahe podporiť rast malých podnikov v EÚ. EHSV vo svojom poradnom stanovisku podporuje dodatočné opatrenia a v záujme účinného vykonávania a informovanosti zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi a zástupcami mikropodnikov a malých a stredných podnikov (MSP).

Prevažnú väčšinu nefinančných podnikov v EÚ tvoria MSP (99,8 %), ktoré sa významnou mierou podieľajú na zamestnanosti (66,6 %) a pridanej hodnote (56,8 %). Cieľom návrhu Komisie o daňovom systéme ústredia, ktorý je súčasťou širšieho balíka pomoci pre MSP, je zmierniť regulačné zaťaženie a zjednodušiť daňové postupy pre tieto podniky. EHSV zdôrazňuje, že návrh o daňovom systéme ústredia by sa mal naliehavo prijať, aby sa urýchlil rast mikropodnikov a MSP so zameraním na samostatné MSP zapojené do cezhraničných operácií. Navrhované zníženie je v súlade s cieľom EHSV podporovať prostredie pre dlhodobý rast HDP a zamestnanosti.

EHSV síce podporuje dôraz na samostatné mikropodniky a MSP v počiatočnej fáze, navrhuje ale posúdiť možnosť rozšíriť daňový systém ústredia tak, aby sa do hodnotenia ex post po piatich rokoch zahrnuli dcérske spoločnosti, čím sa posilní inkluzívnosť. EHSV uznáva komplementárnosť daňového systému ústredia s návrhom rámca BEFIT, ale podčiarkuje, že je potrebná opatrnosť, aby sa predišlo nezrovnalostiam v právnom rámci. Zásadný význam pre úspech daňového systému ústredia má spolupráca medzi daňovými orgánmi v členských štátoch, a preto EHSV na ňu vyzýva v záujme zaistenia riadneho vykonávania tohto systému. Zároveň naliehavo žiada členské štáty, aby čo najrýchlejšie prispôsobili informačné systémy a zvyšovali informovanosť mikropodnikov a MSP. (tk)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa na svojom januárovom plenárnom zasadnutí zaoberal vplyvom zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na mier, bezpečnosť a obranu. Zdôraznil pritom naliehavú potrebu investovať do vytvárania odolných reakcií na tieto globálne výzvy.

Vzhľadom na to, že základným poslaním európskeho projektu je podporovať a udržiavať mier, musí Európa zintenzívniť svoje úsilie o jeho budovanie.

EHSV vo svojom stanovisku zdôrazňuje, že podpora mieru je neoddeliteľne spojená s ochranou a presadzovaním základných práv a demokracie. Zastáva preto názor, že je nevyhnutné naďalej začleňovať prepojenie medzi klímou a bezpečnosťou do vonkajších politík EÚ. Malo by sa to dosiahnuť vytvorením proaktívnych rozhraní medzi inštitúciami zodpovednými za vonkajšie vzťahy, vnútornou súdržnosťou EÚ a bezpečnostnými a obrannými službami členských štátov. Pojem „prepojenie medzi klímou a bezpečnosťou“ sa vzťahuje na vplyv zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na mier, bezpečnosť a obranu.

Podľa členky EHSV a spravodajkyne tohto stanoviska Ozlem Yildirim „EHSV tiež navrhuje osobitné opatrenia na účinné predvídanie, a to investovaním do vytvárania odolných reakcií, prípravou európskych rozhodovacích procesov na napätia v budúcnosti a predovšetkým vypracovaním skutočnej európskej stratégie pre tieto otázky. Veľký význam z hľadiska prevencie má aj rýchle a účinné dodržiavanie záväzkov v oblasti klímy všetkými stranami.“

Návrh Európskej komisie zohľadňuje vzťah medzi klímou a bezpečnosťou. EHSV sa však domnieva, že v tomto dokumente nie je problematika úplne jasne vymedzená z geografického, politického ani vojenského hľadiska. Nezohľadňuje sa v ňom totiž meniaci sa charakter tohto prepojenia, teda možné zhoršenie situácie a následný vznik vážneho napätia medzi členskými štátmi. Komisia a členské štáty musia preto viesť stály osobitný dialóg o prepojení klímy a bezpečnosti. (at)

Výzva Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na prijatie modrej dohody EÚ získava čoraz väčšiu podporu od tvorcov politík a občianskej spoločnosti. Dôvodom tohto záujmu je skutočnosť, že sa stále viac uznáva naliehavosť riešenia nedostatku vody a potenciál modrej dohody poskytnúť komplexné riešenie.

Na nedávnom podujatí Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) sa stretli kľúčové zainteresované strany, aby diskutovali o modrej dohode a jej potenciáli zmeniť postupy v oblasti vodohospodárstva na celom kontinente so zameraním na povodia.

„Čelíme vodnej kríze nevídaného rozsahu,“ vyhlásil predseda EHSV Oliver Röpke a v súvislosti s nadchádzajúcimi júnovými voľbami do Európskeho parlamentu pripomenul, že voda je téma, ktorá sa týka každého občana. „Ako budú rozhodovacie orgány EÚ riešiť problematiku vody a budúce výzvy? Je načase položiť tieto otázky.“

Výzvu na komplexné riešenie zopakovala aj poslankyňa EP Pernille Weiss, ktorá sa zasadzuje za vytvorenie osobitného fondu na transformáciu vodného hospodárstva na podporu podnikov a komunít pri prechode na udržateľné vodohospodárske postupy. Osobitný spravodajca OSN Pedro Arrojo-Agudo zdôraznil, že nedostatok vody a zmena klímy nepoznajú hranice, a vyzval EÚ, aby sa chopila vedenia pri hľadaní globálneho riešenia vodnej krízy.

Výzva EHSV na prijatie modrej dohody EÚ vyvolala záujem širokého spektra zainteresovaných strán vrátane francúzskej verejnoprospešnej spoločnosti Compagnie Nationale du Rhône (CNR), ktorá spravuje povodie rieky Rhône. Riaditeľ CNR pre vodné zdroje Eric Divet sa podelil o úspešné výsledky spoločnosti v oblasti udržateľného vodného hospodárstva a priblížil úsilie o obnovu mokradí, zlepšenie biodiverzity riek a adaptáciu na zmenu klímy.

Očakáva sa, že Európska komisia v nadchádzajúcich mesiacoch predstaví svoju iniciatívu v záujme odolnosti v oblasti vody. EHSV je pripravený spolupracovať s inštitúciami EÚ a zainteresovanými stranami, a tak zaistiť, že jeho návrhy na modrú dohodu EÚ budú súčasťou priorít budúcej Európskej komisie. (gb)

V piatej správe o udržateľnom rozvoji Európy (ESDR) sa ukázalo, že súčasným tempom sa EÚ podarí dosiahnuť jednu tretinu cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030. V správe vypracovanej spoločne s občianskou spoločnosťou sa poukazuje na stagnáciu a ústup environmentálnych a sociálnych cieľov v mnohých európskych krajinách, ktoré ešte viac prehlbujú krízy prebiehajúce od roku 2020. Ciele udržateľného rozvoja sa vzťahujú na oblasti, ako je znižovanie chudoby, nulový hlad, zdravotníctvo, vzdelávanie, rodová rovnosť, opatrenia v oblasti klímy a čistá voda.

Na riešenie tohto problému bolo navrhnutých desať rozhodných politických opatrení na odvrátenie nezvratných environmentálnych a sociálnych prelomových zmien. Na naliehavosť takýchto opatrení sa poukázalo počas podujatia, ktoré spoluorganizovali sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie (NAT) Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) a Sieť OSN pre riešenia udržateľného rozvoja (SDSN). Cieľom správy je usmerniť EÚ pri posilňovaní jej vedúceho postavenia v oblasti cieľov udržateľného rozvoja pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2024 a samitom o budúcnosti v septembri 2024, ktorý zvolal generálny tajomník OSN.

Rečníci na podujatí zdôraznili potrebu okamžitých opatrení do roku 2030 s cieľom zabrániť nezvratným prelomovým zmenám. Camilla Brückner z OSN/UNDP, belgická federálna ministerka pre klímu Zakia Khattabi a Petra Petan z Európskej komisie zdôraznili, že je dôležité naďalej sa zasadzovať za Agendu 2030 a Parížsku dohodu o zmene klímy.

Guillaume Lafortune, podpredseda SDSN OSN, predstavil správu a desať prioritných opatrení zameraných na politické strany, budúci Európsky parlament, budúcu Európsku komisiu, Európsku radu a členské štáty. Vo výzve na prijatie opatrení, ktorú podpísali EHSV a SDSN, sa od európskych lídrov naliehavo žiada, aby spolupracovali na zelenej, sociálnej a medzinárodnej európskej dohode do budúcnosti. Peter Schmidt, predseda sekcie NAT v EHSV, zdôraznil, že pre pokrok v Agende 2030 bude mať zásadný význam nasledujúce obdobie šiestich rokov, pričom zdôraznil záväzok EHSV presadzovať inštitúcie EÚ smerom k cieľom udržateľného rozvoja a zmysluplnému zapojeniu občianskej spoločnosti. Výzva na prijatie opatrení má viesť európskych lídrov ku komplexnej európskej dohode v súlade s ekologickými a sociálnymi cieľmi, ktoré presadzuje EHSV. (ks)

Keďže voľby do Európskeho parlamentu v júni 2024 položia základy pre budúcnosť Európy, EHSV ako inštitucionálny partner občianskej spoločnosti organizuje svoj prvý Týždeň občianskej spoločnosti s názvom Povstaňte za demokraciu!

Chceli by ste sa na ňom zúčastniť?

Na tomto podujatí sa stretnú ľudia rôznych vekových skupín a z rôzneho prostredia vrátane mladých ľudí, novinárov a zástupcov inštitúcií EÚ, aby sa zapojili do živej diskusie o otázkach, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život a budúcnosť Európy. Budeme sa zaoberať rozličnými hrozbami a výzvami pre demokratické hodnoty, ako aj tým, čo od budúcich vedúcich predstaviteľov Európy očakáva občianska spoločnosť. Naše návrhy budú následne zapracované do uznesenia EHSV o voľbách a konkrétnych politických návrhov.

 V rámci podujatia #CivSocWeek sa uskutoční päť hlavných iniciatív EHSV:

• Dni občianskej spoločnosti – každoročné hlavné podujatie, ktoré poukazuje na širokú škálu príspevkov organizovanej občianskej spoločnosti k budovaniu EÚ, ktorá viac zodpovedá očakávaniam občanov, pokiaľ ide o kľúčové otázky našich demokratických spoločností. Cieľom je podporiť väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do európskeho projektu na všetkých úrovniach,

• Deň európskej iniciatívy občanov – výročná konferencia na vysokej úrovni, ktorá poskytuje fórum a platformu, kde si môžu registrovaní a budúci organizátori európskej iniciatívy občanov a zainteresované strany vymieňať informácie a skúsenosti a prezentovať verejnosti svoje aktivity súvisiace s európskou iniciatívou občanov,
• Vaša Európa, váš názor (YEYS) – mládežnícka iniciatíva, ktorá spája mladých ľudí s EÚ z členských štátov, kandidátskych krajín a Spojeného kráľovstva a inšpiruje ich, aby uplatnili svoje demokratické právo voliť. Prostredníctvom dynamických konzultačných stretnutí sa mladí účastníci zapoja do diskusií, podporia spoluprácu a dosiahnu konsenzus,
• Cena pre občiansku spoločnosť je cenou, ktorá sa každoročne udeľuje za účinné, inovatívne a tvorivé projekty realizované občianskou spoločnosťou a jednotlivcami. Tento rok sa cenu udelí za iniciatívy podporujúce duševnú pohodu v Európe na individuálnej alebo kolektívnej báze.
• Seminár pre novinárov, na ktorom sa stretávajú novinári z členských štátov, aby sa zapojili do diskusií o stave demokracie v Únii a nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu a aby sa z prvej ruky oboznámili s činnosťou výboru v praxi.

Pripojte sa k nám a nechajte sa inšpirovať našimi seminármi pod vedením odborníkov a politickými diskusiami na vysokej úrovni. Vyjadrite svoje názory na otázky, ktoré budú kľúčové pre nový legislatívny cyklus, a stretnite sa so zástupcami združení občianskej spoločnosti a strojcami zmien z celej Európy!

Navštívte webovú stránku #CivSocWeek a informujte o tomto podujatí!

Prihlášky do súťaže o ekologické ocenenia EÚ za rok 2024 možno podávať od 4. marca 2024.

Ekologickými oceneniami EÚ sa každoročne uznáva excelentnosť v hodnotovom reťazci ekologickej poľnohospodárskej výroby. Tohtoročné slávnostné udelenie ocenení sa uskutoční 23. septembra 2024, v deň ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ.

Celkovo sa udelí osem ocenení v siedmich kategóriách. Odmeňujú sa nimi aktéri hodnotového reťazca ekologickej poľnohospodárskej výroby za výnimočné, inovatívne, udržateľné a inšpirujúce projekty, ktoré predstavujú skutočnú pridanú hodnotu pre ekologickú výrobu a spotrebu. Prvé ekologické ocenenia EÚ boli slávnostne udelené v roku 2022. (ks)

Prihlášky na partnerské podujatia sa môžu podávať od 4. do 17. marca, pričom podujatia sa budú konať od 29. mája do 1. septembra.

Zelený týždeň EÚ každoročne sprevádzajú stovky partnerských podujatí v celej Európe aj mimo nej, ktoré organizujú rôzne inštitúcie, ako napríklad mimovládne organizácie, zástupcovia podnikov, akademická obec, školy a miestne, regionálne a národné správne orgány.  

Témou partnerských podujatí v roku 2024 bude odolnosť vodných zdrojov. Cieľom je podnietiť celoeurópsku diskusiu o súčasnom stave vodných zdrojov EÚ a o ich budúcnosti s dôrazom na zvyšovanie osvety a presadzovanie pozitívnych riešení založených na spolupráci.  

Vítané sú všetky druhy podujatí, od seminárov a verejných diskusií až po výstavy a osvetové podujatia pre rodiny. Aktivity sa môžu uskutočňovať na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni. Viac informácií a harmonogram nájdete tu. 

Keďže jednou z hlavných iniciatív EHSV je modrá dohoda EÚ, výber tejto témy pre partnerské podujatia je dobrou príležitosťou na informovanie o návrhoch predložených vo vyhlásení EÚ o modrej dohode z októbra 2023. V ňom sa vyzýva na novú a ambicióznu stratégiu v oblasti vodných zdrojov pre Európu, ktorá by bola rovnocenná s Európskou zelenou dohodou.  (gb)