Vzdelávanie môže pomôcť transformovať fosílne spoločnosti na obehové a udržateľné. V stanovisku z vlastnej iniciatívy prijatom v decembri EHSV vyzýva na vzdelávanie o transformácii, ktoré mladým ľuďom umožní prispieť k zelenej transformácii.

V centre vzdelávania pre udržateľný rozvoj by mali byť hodnoty humanizmu so zameraním na dôsledky, ktoré má ľudské správanie na životné prostredie a sociálnu oblasť. Vyžaduje si to zmenu vzdelávania od predškolského až po vysokoškolské, ako aj v neskoršom období.

„Udržateľnosť sa netýka len životného prostredia. Existuje mnoho aspektov a všetkých 17 cieľov udržateľného rozvoja je rovnako dôležitých. Vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu ako kľúčový prvok všetkých ostatných cieľov udržateľného rozvoja,“ uviedla Tatjana Babrauskienė, spravodajkyňa pre stanovisko EHSV na tému Posilnenie postavenia mládeže na dosiahnutie udržateľného rozvoja prostredníctvom vzdelávania.

Na školách by sa malo vyučovať kritické myslenie a informované rozhodovanie, aby deti vedeli reagovať na otázky týkajúce sa udržateľného rozvoja. Na základnej úrovni by sa deti mali učiť o udržateľnej energii, spotrebe a výrobe, znižovaní potravinového odpadu a zodpovednom výbere potravín.

Nedávno prijatá správa o hodnotení programu EÚ pre školy uvádza ďalšie odporúčania ako zlepšiť program pre školy v záujme udržateľného rozvoja. „Zlepšenie opatrení v oblasti vzdelávania o potravinách s počtom hodín venovaných pôvodu a hodnote potravinových výrobkov a návštev poľnohospodárskych podnikov a agropotravinárskych podnikov by mohlo zefektívniť program EÚ pre školy a prispieť k vzdelávaniu mládeže o udržateľnom zdravom stravovaní,“ uviedol spravodajca Arnold Puech d’Alissac. EHSV tiež vyzval na lepšie využitie finančných prostriedkov určených na vzdelávanie o udržateľnom rozvoji, ako napríklad Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Erasmus+, Horizont, Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond plus.

V súčasnosti je plán v oblasti vzdelávania o udržateľnom rozvoji v rozličných etapách realizácie v jednotlivých členských štátoch a bude sa musieť prispôsobiť miestnej situácii.

Ako uviedla pani Babrauskienė, „pokiaľ ide o transformatívne vzdelávanie, už nesmieme strácať čas, ak chceme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť v členských štátoch, pričom najdôležitejšie je aktívne zapojiť mladých ľudí, učiteľov a rodičov do tohto procesu“. (ks)