Transformácia energetiky si vyžaduje jasnú politickú víziu. Nejde totiž len o technologickú otázku, ale aj o zásadnú sociálnu výzvu. „V budúcom európskom energetickom systéme sa budú musieť nachádzať centralizované, ako aj decentralizované prvky. Nesmie to však viesť k svojvoľnosti,“ upozorňuje EHSV v stanovisku, ktoré vypracovali Lutz Ribbe a Thomas Kattnig.

Spravodajca Ribbe počas rozpravy uviedol, že „treba stanoviť jasný cieľ, či by sa malo predovšetkým usilovať o decentralizáciu alebo centralizáciu. Európska energetická transformácia totiž potrebuje predovšetkým bezpečnosť investícií, a to tak pre verejných, ako aj pre súkromných aktérov. Toto sa dá dosiahnuť len prostredníctvom jasných zásadných rozhodnutí.“

Jeho slová potvrdil spravodajca Kattig, ktorý dodal, že „treba zabezpečiť politikmi prisľúbené zapojenie pracovníkov a odborov, ako aj spotrebiteľov do tejto energetickej transformácie a EHSV to dôrazne žiada. Komisia a členské štáty však aj v tomto prípade ponechávajú viac otázok otvorených než zodpovedaných. A navyše v súčasnosti zavádzané opatrenia v oblasti energetickej politiky budú skôr brániť širokej účasti občanov než ju podporovať.“

Centralizovaný aj decentralizovaný systém má svoje výhody a nevýhody. V centralizovanom systéme sa pridaná hodnota zvyčajne sústreďuje iba na niekoľko aktérov. V decentralizovanom systéme však spotrebitelia môžu prispievať ako aktívni zákazníci, energetické spoločenstvá občanov, poľnohospodári, MSP a obecné spoločnosti. (mp)