Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzval na reformu systémov zdravotnej starostlivosti naprieč EÚ v snahe zaistiť komplexný prístup k duševnému zdraviu v kontexte prudkého nárastu duševných porúch a porúch správania medzi európskym obyvateľstvom, najmä medzi mladými ľuďmi.

V stanovisku, ktoré EHSV vypracoval na žiadosť španielskeho predsedníctva Rady EÚ a ktoré prijal na svojom júlovom plenárnom zasadnutí, poukazuje na to, že starostlivosť o duševné zdravie by sa mala zamerať na prevenciu, včasné odhaľovanie a komunitnú starostlivosť.

„Naliehavo musíme podporovať reformu zdravotníckych systémov v celej EÚ, aby sa zabezpečilo, že budú poskytovať integrované a plánované dlhodobé intervencie a starostlivosť nielen na liečbu, ale aj na prevenciu zdravotných problémov, s využitím multidisciplinárnych tímov namiesto zameriavania sa na epizodické modely starostlivosti,“ uviedla spravodajkyňa stanoviska Milena Angelova.

„Musíme zmeniť naše systémy duševného zdravia. Potrebujeme viac odborníkov a väčšiu podporu pre ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť,“ uviedol spoluspravodajca stanoviska Ivan Kokalov.
Mladí ľudia, deti, ženy a znevýhodnené skupiny, ale aj ľudia vystavení dlhodobému stresu sú osobitne ohrození vzniku duševnej poruchy.

Po pandémii ochorenia COVID-19 sa duševné zdravie ďalej zhoršilo, pričom približne 20 % Európanov pociťuje potreby v oblasti duševného zdravia, od závažných až po stredne závažné. To okrem iného ovplyvnilo aj pracovný život a príjem. Zo súčasných odhadov vyplýva, že duševné zdravie a poruchy správania stoja EÚ približne 4 % jej HDP ročne.
Poruchy duševného zdravia si tiež vyberajú vážnu daň na ľuďoch a každoročne sú zodpovedné za približne 4 % úmrtí v Európe. Sú druhou najčastejšou príčinou smrti u mladých ľudí.

EHSV chváli Európsku komisiu za jej nedávny komplexný plán v oblasti duševného zdravia a naliehavo žiada, aby sa tento plán urýchlene transponoval do riadne financovanej stratégie EÚ v oblasti duševného zdravia. Stratégia by mala mať časový rámec, mala by vymedziť jasné zodpovednosti a zahŕňať merateľné ukazovatele pokroku.

EHSV sa domnieva, že systémy duševného zdravia by mali byť založené na právach a zamerané na človeka, pričom prioritou by malo byť posilnenie postavenia a aktívna účasť jednotlivcov na ich vlastnom zotavení.
EHSV dôrazne odporúča Európskej komisii, aby vyhlásila rok 2024 za Európsky rok duševného zdravia. Vyslalo by to silný signál a podnietilo by vytvorenie silného spojenectva na zlepšenie a podporu duševného zdravia v celej EÚ.