nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu sú pre EÚ kľúčové v boji proti euroskepticizmu a krajnej pravici. Na základe výsledku volieb sa bude formovať politické prostredie EÚ a vymedzí sa aktívna a inkluzívna úloha občanov a organizácií občianskej spoločnosti.
Nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu sú pre EÚ kľúčové v boji proti euroskepticizmu a krajnej pravici. Na základe výsledku volieb sa bude formovať politické prostredie EÚ a vymedzí sa aktívna a inkluzívna úloha občanov a organizácií občianskej spoločnosti.
V tejto súvislosti EHSV, domov organizovanej občianskej spoločnosti, organizuje 4. – 7. marca 2024 prvý Týždeň občianskej spoločnosti s názvom Povstaňte za demokraciu!
Na tomto podujatí sa stretnú ľudia všetkých vekových kategórií a z rôzneho prostredia vrátane mladých ľudí, novinárov zo všetkých členských štátov EÚ, zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, zainteresovaných strán a inštitúcií EÚ, ktorí sa zapoja do živých diskusií a zdôraznia prínos občianskej spoločnosti k sociálnym, politickým a hospodárskym otázkam, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život.
Keďže demokracia sa začína účasťou, toto nové hlavné podujatie EHSV bude spájať päť hlavných iniciatív:
Dni občianskej spoločnosti, kde ľudia vyjadria svoje očakávania týkajúce sa kľúčových otázok pre naše demokracie
Európska iniciatíva občanov je každoročné stretnutie na vysokej úrovni pre budúcich organizátorov európskej iniciatívy občanov, na ktorom si stanovujú svoj ďalší legislatívny cieľ,
Podujatie Vaša Európa, váš názor, je jedinečné podujatie pre mládež, ktoré približuje EÚ mladým ľuďom z členských štátov EÚ a tretích krajín vrátane mladých zástupcov z kandidátskych krajín EÚ a Spojeného kráľovstva,
Cena pre občiansku spoločnosť, ktorou sa tohto roku odmenia tvorivé a inovatívne neziskové projekty za ich podporu ľuďom s duševnými poruchami,
a v neposlednom rade je to Seminár pre novinárov s účasťou novinárov zo všetkých členských štátov EÚ, ktorí sa z prvej ruky oboznámia s činnosťou výboru v praxi a budú o nej informovať vo svojich krajinách.
Náš Týždeň občianskej spoločnosti bude vhodnou platformou pre organizovanú občiansku spoločnosť a občanov na vyjadrenie ich názorov na kľúčové otázky nového legislatívneho obdobia v EÚ. A čo je najdôležitejšie, podporí účasť voličov a proeurópsky postoj.
Podnety získané v rámci Týždňa občianskej spoločnosti a od jeho účastníkov budú podkladom pre uznesenie, v ktorom sa stanovia hlavné posolstvá občianskej spoločnosti pre demokratickejšiu Európu so zreteľom na voľby do Európskeho parlamentu.
Vyzývam vás, aby ste s nami spojili sily v tomto dôležitom úsilí: prispejte do našich diskusií a povzbuďte občanov a združenia, aby sa zúčastnili na voľbách do Európskeho parlamentu. Nepremeškajte túto príležitosť! EÚ potrebuje, aby jej občania vyjadrili svoj názor a neváhali sa zapojiť.
Vitajte na Slovensku! Vitajte v krajine európskych rekordov.
Nie, nehovorím o výnimočnom počte zámkov, luxusných kúpeľoch alebo krásnych horách. Mám na mysli politické rekordy Slovenska, ktoré nás, žiaľ, umiestňujú na koniec rebríčka.
Prvýkrát Slováci hlasovali vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004. Odvtedy má moja krajina vždy najnižšiu volebnú účasť. Vždy.
Vitajte na Slovensku! Vitajte v krajine európskych rekordov.
Nie, nehovorím o výnimočnom počte zámkov, luxusných kúpeľoch alebo krásnych horách. Mám na mysli politické rekordy Slovenska, ktoré nás, žiaľ, umiestňujú na koniec rebríčka.
Prvýkrát Slováci hlasovali vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004. Odvtedy má moja krajina vždy najnižšiu volebnú účasť. Vždy.
V roku 2014 hlasovalo v európskych voľbách len 13,05 % voličov. Bol som si vtedy taký istý, že účasť bude nižšia ako 15 %, že som takmer požiadal o bankový úver, aby som založil stranu. Aj dnes si spätne myslím, že som mal šancu stať sa europoslancom.
Teraz však vážnejšie: ako vnímajú Slováci a Slovenky Európsku úniu v súčasnosti? Ako pokladničku, z ktorej môžu vyberať peniaze? To určite áno. Problém však je, že tieto finančné prostriedky EÚ Slovensko ani nevie účinne využiť. Aj v tom patríme medzi najhorších.
Naratív, že Brusel rozhoduje o všetkom, je všeobecne rozšírený. Samozrejme, hovorí sa to aj v iných krajinách. Slovenskí politici však tento naratív doviedli k dokonalosti. Ak sa niečo podarí, je to ich zásluha. Ak niečo nevyjde, „je na vine opäť Brusel“, a tomuto naratívu odoláva veľmi málo politikov.
Problém je však aj na strane médií, ktoré o témach EÚ často informujú veľmi povrchne. Novinári sa vyhýbajú témam súvisiacim s EÚ, pretože sú podľa ich názoru nezaujímavé. Preto ak o nich informujú, sústreďujú sa predovšetkým na problematické otázky, či už skutočné alebo vymyslené.
Rád by som povedal niekoľko slov o podnikateľskom sektore. Podnikatelia len zriedka verejne hovoria o výhodách EÚ. Aj oni sa radšej sťažujú na príkazy a nariadenia z Bruselu.
Všetky tieto faktory viedli k tomu, že na Slovensku sa podľa prieskumov čoraz viac rozširuje euroskepticizmus. Ak k tomu pridáme všetky dezinformácie, a to aj z Ruska, ktoré chcú terajší vládnuci politici využiť na svoje účely, dostaneme výbušný kokteil nezáujmu a hnevu.
Nie, Slovaxit zatiaľ nie je na programe dňa. Možno však o ňom budeme počuť viac v prípade, že Slovensko príde o nárok na finančné prostriedky EÚ.
Ak sa chceme vyhnúť temnému scenáru, politickí lídri na Slovensku musia konečne prijať EÚ ako priestor, ktorý je nevyhnutný pre fungovanie krajiny, a podľa toho sa správať. Žiaľ, už teraz je jasné, že značná časť súčasnej slovenskej politickej reprezentácie by sa radšej pustila do boja s EÚ, aby si chránila svoje záujmy, nech sa deje čokoľvek.
To znamená, že všetci voliči, ktorým záleží na EÚ, musia svojim príbuzným, priateľom a dokonca aj cudzím ľuďom hovoriť o jej význame. Nie je to ľahká úloha a nie je jasné, aký bude výsledok. Každá iná alternatíva je však horšia.
V našej novej rubrike Ja idem voliť. A čo vy? od decembra 2023 do júna 2024 prezentujeme názory našich hostí na to, ako a prečo sa treba zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu. Tentoraz je naším hosťom Andrej Matišák, zástupca vedúceho zahraničného oddelenia najväčšieho slovenského denníka Pravda.
V našej novej rubrike „Ja idem voliť. A čo vy?“ od decembra 2023 do júna 2024 prezentujeme názory našich hostí na to, ako a prečo sa treba zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu. Tentoraz je naším hosťom Andrej Matišák, zástupca vedúceho zahraničného oddelenia najväčšieho slovenského denníka Pravda.
V minulom roku sa v európskej politike otázka konkurencieschopnosti posunula vyššie v rebríčku priorít a nikto nemôže ignorovať jej význam pre budúcnosť EÚ.
V minulom roku sa konkurencieschopnosť posunula na vyššiu úroveň priorít EÚ v európskej politike a nikto nemôže ignorovať jej význam pre budúcnosť EÚ.
Konkurencieschopnosť bola kľúčovou témou výročného prejavu predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej o stave Únie v Európskom parlamente v septembri minulého roka. Predsedníčka Von der Leyenová sa zaviazala urobiť všetko, čo je potrebné, na ochranu konkurenčnej výhody Európy.
Európske podniky majú ťažkosti s náborom kvalifikovanej pracovnej sily, regulácia kľúčových odvetví je prísnejšia ako v ostatných konkurenčných krajinách, konkrétne v Spojených štátoch amerických a Číne, investície do výskumu a vývoja sú nižšie a fyzická a digitálna infraštruktúra brzdí obchod a hospodársky rast. Tieto výzvy sú dobre známe a zdokumentované vo viacerých štúdiách.
Predsedníčka Von der Leyenová tiež poverila Maria Draghiho, bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky, aby predložil konkrétne návrhy na zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ. Tento krok vítame. Dobré návrhy však nebudú stačiť, musí existovať aj politická vôľa a schopnosť vykonávať ich.
EÚ si stanovila za cieľ posilniť svoju odolnosť a vplyv vo svete, ale stráca konkurencieschopnosť potrebnú na dosiahnutie tohto cieľa. Predpokladá sa, že podiel EÚ na svetovom hospodárstve sa bude neustále znižovať z takmer 15 % na iba 9 % do roku 2050.
Preto je nevyhnutné zlepšiť produktivitu a konkurencieschopnosť EÚ. EÚ musí na tento účel prijať program v oblasti konkurencieschopnosti, ktorý bude v súlade so zásadami jednotného trhu a sociálneho trhového hospodárstva výhľadovo orientovaný, dobre vymedzený a koordinovaný a podporí prosperitu podnikov a pracovníkov, pričom zlepší ich schopnosť inovovať, investovať a obchodovať a súťažiť na globálnom trhu v záujme spoločného blaha a stimulovať náš prechod na klimatickú neutralitu. To je nevyhnutné nielen na zabezpečenie budúcej prosperity, inovácií, investícií, obchodu a rastu, ale aj na vytváranie kvalitných pracovných miest a zvýšenie životnej úrovne.
Podniky EÚ preto majú v súvislosti s touto novou dynamikou jasné očakávania a žiadajú zmenu pozície konkurencieschopnosti v širšom dlhodobom hospodárskom a spoločenskom rámci.
EHSV sa snaží identifikovať faktory a aktérov s vplyvom na dlhodobú konkurencieschopnosť a produktivitu, ktoré sa musia zohľadniť v komplexnej vízii. Pracujeme na ekosystémoch konkurencieschopnosti s cieľom vysvetliť Komisii, ktoré ukazovatele by sa mali ďalej posilňovať alebo dopĺňať.
Zdá sa teda, že prístup k posudzovaniu problémov a spôsobu ich riešenia orientovaný na jednotlivé krajiny je kľúčovým aspektom, ktorým sa Komisia dostatočne nezaoberala vo svojich dvoch oznámeniach o dlhodobej konkurencieschopnosti.
Všeobecnejšie Komisia vypracovala zoznam 17 faktorov výkonnosti, ktoré sa majú každoročne posudzovať pri deviatich rozmeroch konkurencieschopnosti, ktoré identifikuje. Je však tiež potrebné, aby ich členské štáty v plnej miere rešpektovali a aby Komisia mala k dispozícii vhodné prostriedky, ktorými by ich k tomu zaviazala. A to je to, čo žiadame.
Pokiaľ ide o ukazovatele, za najdôležitejšie považujeme tieto:
Prístup k financovaniu za primerané náklady bez toho, aby boli penalizované budúce generácie.
Musíme investovať do verejných služieb a kritickej infraštruktúry a lepšie merať tieto investície. V tejto súvislosti navrhujeme šesť parametrov hodnotenia.
V oblasti výskumu a inovácie má zásadný význam zvýšená spolupráca či už medzi verejným a súkromným sektorom alebo na regionálnej alebo svetovej úrovni.
Pokiaľ ide o dátové siete a energetiku, kľúčovými slovami sú bezpečnosť, cena a klimatická neutralita.
Z hľadiska obehovosti už úlohu EÚ netreba preukazovať, musíme však venovať pozornosť vyváženiu hospodárskej súťaže medzi hospodárskymi subjektmi.
Legislatívny rámec EÚ pre digitalizáciu je priekopníkom, pokiaľ ide o pripojiteľnosť, umelú inteligenciu, dáta atď. V tejto súvislosti musíme prijať výzvu vyvážiť ľudské aspekty a prísľuby digitálnych technológií.
Vzdelávanie a odborná príprava musia byť schopné reagovať na demografické a sociologické výzvy.
A napokon, pokiaľ ide o strategickú autonómiu a obchod, naša závislosť je našou slabinou. Podniky sa musia zreorganizovať a EÚ musí poskytnúť podporný rámec na riešenie tejto výzvy.
Na záver v súvislosti s jednotným trhom dôrazne pripomíname, že je potrebné, aby sa členské štáty riadili pravidlami acquis communautaire a zásadami zmlúv. Odstránenie prekážok a skutočnú kontrolu, politickú vôľu vlád EÚ realizovať to, čo vyrokovali v Bruseli, a schopnosť Komisie pracovať v medzirezortných útvaroch, a nie izolovane, čo prispieva k väčším nezrovnalostiam, to je to, čo potrebujeme.
Treba to stále pripomínať.
Spoľahnime sa v tejto súvislosti na Brusel, pokiaľ ide o výsledky kontrol konkurencieschopnosti, a využívajme regionálne priemyselné klastre na vnútroštátnej úrovni. Nástroje existujú, tak ich používajme.
V našej rubrike „Jedna otázka pre...“ sme sa Emilie Prouzet, členky EHSV a spravodajkyne stanoviska EHSV na tému „Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030“, spýtali, čo je potrebné na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti v EÚ. Prijatie tohto stanoviska je naplánované na marcovom plenárnom zasadnutí.
V našej rubrike „Jedna otázka pre...“ sme sa Emilie Prouzet, členky EHSV a spravodajkyne stanoviska EHSV na tému „Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030“, spýtali, čo je potrebné na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti v EÚ. Prijatie tohto stanoviska je naplánované na marcovom plenárnom zasadnutí.
Vytvorenie európskeho jednotného trhu prinieslo harmonizáciu a vzájomné uznávanie noriem a vďaka tomu môžu dnes podniky predávať svoje výrobky viac ako 450 miliónom ľudí. Tento trh, kde sa realizuje 61 % obchodných transakcií podnikov v rámci EÚ, predstavuje základ hospodárskej prosperity Európy, z čoho majú prospech jej občania, spotrebitelia, pracovníci aj podniky. Európska komisia odhaduje, že vnútorný trh vytvára 25 % hrubého domáceho produktu EÚ.
Vytvorenie európskeho jednotného trhu prinieslo harmonizáciu a vzájomné uznávanie noriem a vďaka tomu môžu dnes podniky predávať svoje výrobky viac ako 450 miliónom ľudí. Tento trh, kde sa realizuje 61 % obchodných transakcií podnikov v rámci EÚ, predstavuje základ hospodárskej prosperity Európy, z čoho majú prospech jej občania, spotrebitelia, pracovníci aj podniky. Európska komisia odhaduje, že vnútorný trh vytvára 25 % hrubého domáceho produktu EÚ.
Nové výzvy, ako je digitálna transformácia a prechod na udržateľnejšie hospodárstvo s nižšími emisiami CO2, ale aj meniace sa potreby spotrebiteľov, zamestnancov a podnikov a nová geopolitická situácia, si však vyžadujú nové úpravy.
Na to, aby sa mohol jednotný trh ďalej úspešne rozvíjať, je nevyhnutné zlepšiť viaceré aspekty vrátane európskej energetickej a priemyselnej politiky, energetickej únie či bankovej únie. Okrem toho treba vytvoriť priaznivejší rámec pre veľké aj malé podniky, získať väčšiu podporu verejnosti pre európsky projekt, zefektívniť verejné služby a zlepšiť infraštruktúru v oblasti IT, energetiky a dopravy.
Keďže v prvom polroku 2024 majú byť uverejnené dve významné správy bývalých talianskych premiérov Enrica Lettu (o budúcnosti jednotného trhu) a Maria Draghiho (o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti), skupina Zamestnávatelia v EHSV zhrnula svoje kľúčové posolstvá v záujme úspešnej budúcnosti vnútorného trhu EÚ v stručnom dokumente s názvom EU Single Market: the next generation (Jednotný trh EÚ: ďalšia generácia).
V piatej správe o udržateľnom rozvoji Európy (ESDR) sa ukázalo, že súčasným tempom sa EÚ podarí dosiahnuť jednu tretinu cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030. V správe vypracovanej spoločne s občianskou spoločnosťou sa poukazuje na stagnáciu a ústup environmentálnych a sociálnych cieľov v mnohých európskych krajinách, ktoré ešte viac prehlbujú krízy prebiehajúce od roku 2020. Ciele udržateľného rozvoja sa vzťahujú na oblasti, ako je znižovanie chudoby, nulový hlad, zdravotníctvo, vzdelávanie, rodová rovnosť, opatrenia v oblasti klímy a čistá voda.
V piatej správe o udržateľnom rozvoji Európy (ESDR) sa ukázalo, že súčasným tempom sa EÚ podarí dosiahnuť jednu tretinu cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030. V správe vypracovanej spoločne s občianskou spoločnosťou sa poukazuje na stagnáciu a ústup environmentálnych a sociálnych cieľov v mnohých európskych krajinách, ktoré ešte viac prehlbujú krízy prebiehajúce od roku 2020. Ciele udržateľného rozvoja sa vzťahujú na oblasti, ako je znižovanie chudoby, nulový hlad, zdravotníctvo, vzdelávanie, rodová rovnosť, opatrenia v oblasti klímy a čistá voda.
Na riešenie tohto problému bolo navrhnutých desať rozhodných politických opatrení na odvrátenie nezvratných environmentálnych a sociálnych prelomových zmien. Na naliehavosť takýchto opatrení sa poukázalo počas podujatia, ktoré spoluorganizovali sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie (NAT) Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) a Sieť OSN pre riešenia udržateľného rozvoja (SDSN). Cieľom správy je usmerniť EÚ pri posilňovaní jej vedúceho postavenia v oblasti cieľov udržateľného rozvoja pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2024 a samitom o budúcnosti v septembri 2024, ktorý zvolal generálny tajomník OSN.
Rečníci na podujatí zdôraznili potrebu okamžitých opatrení do roku 2030 s cieľom zabrániť nezvratným prelomovým zmenám. Camilla Brückner z OSN/UNDP, belgická federálna ministerka pre klímu Zakia Khattabi a Petra Petan z Európskej komisie zdôraznili, že je dôležité naďalej sa zasadzovať za Agendu 2030 a Parížsku dohodu o zmene klímy.
Guillaume Lafortune, podpredseda SDSN OSN, predstavil správu a desať prioritných opatrení zameraných na politické strany, budúci Európsky parlament, budúcu Európsku komisiu, Európsku radu a členské štáty. Vo výzve na prijatie opatrení, ktorú podpísali EHSV a SDSN, sa od európskych lídrov naliehavo žiada, aby spolupracovali na zelenej, sociálnej a medzinárodnej európskej dohode do budúcnosti. Peter Schmidt, predseda sekcie NAT v EHSV, zdôraznil, že pre pokrok v Agende 2030 bude mať zásadný význam nasledujúce obdobie šiestich rokov, pričom zdôraznil záväzok EHSV presadzovať inštitúcie EÚ smerom k cieľom udržateľného rozvoja a zmysluplnému zapojeniu občianskej spoločnosti. Výzva na prijatie opatrení má viesť európskych lídrov ku komplexnej európskej dohode v súlade s ekologickými a sociálnymi cieľmi, ktoré presadzuje EHSV. (ks)
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) formuje víziu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2027 s cieľom zabezpečiť odolnosť a udržateľnosť európskeho poľnohospodárstva. Na základe žiadosti belgického predsedníctva Rady EÚ EHSV vypracoval stanovisko prijaté v januári. Zdôraznil v ňom potrebu stabilného a dlhodobého politického rámca, ktorý by podporoval udržateľnú výrobu potravín, otvorenú strategickú autonómiu a rozvoj vidieka.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) formuje víziu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2027 s cieľom zabezpečiť odolnosť a udržateľnosť európskeho poľnohospodárstva. Na základe žiadosti belgického predsedníctva Rady EÚ EHSV vypracoval stanovisko prijaté v januári. Zdôraznil v ňom potrebu stabilného a dlhodobého politického rámca, ktorý by podporoval udržateľnú výrobu potravín, otvorenú strategickú autonómiu a rozvoj vidieka.
Toto odvetvie, v ktorom je 94,8 % poľnohospodárskych podnikov v EÚ v rodinnom vlastníctve, čelí výzvam, ako sú nižšie príjmy, klesajúci počet poľnohospodárskych podnikov, ťažkosti s generačnou výmenou a významný odlev pracovnej sily. Napriek zníženiu rozpočtových prostriedkov vyčlenených na SPP (menej ako 25 % v roku 2021) EHSV požaduje financovanie SPP, ktoré bude zodpovedať jej cieľom v oblasti udržateľnosti. Odporúča sa prechod od základnej podpory príjmu k finančným stimulom pre environmentálne a sociálne služby, čím sa malým rodinným poľnohospodárskym podnikom umožní flexibilita počas prechodného obdobia.
Obavy týkajúce sa primeranej životnej úrovne poľnohospodárov EÚ, ktorú ešte zhoršuje inflácia, nepredvídateľný vývoj na trhu s energiou a zmena klímy, poukazujú na potrebu reforiem SPP. EHSV by uvítal, keby sa tieto výzvy riešili v rámci SPP po roku 2027, ktorá by sa mala zamerať na dôstojné pracovné podmienky, podporu zdravšieho stravovania, zníženie plytvania potravinami a reguláciu trhov s potravinami. Na zmiernenie vplyvu zvyšovania cien energie a prerušenia dodávok sa navrhujú proticyklické zložky a podpora výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Medzi opatreniami na boj proti extrémnym klimatickým podmienkam a posilnenie postavenia poľnohospodárov sa navrhujú systémy poistenia v rámci verejno-súkromného partnerstva a investície do inovácií a digitálnych technológií.
V súvislosti s prípravami na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 EHSV zdôrazňuje potrebu formulovať SPP tak, aby zodpovedala vyvíjajúcim sa spoločenským a poľnohospodárskym potrebám. Zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť zainteresované strany, poskytnúť členským štátom flexibilitu a zjednodušiť administratívne postupy pri navrhovaní a adaptácii strategických plánov. Podľa EHSV by budúca SPP mala zabezpečiť rovnováhu medzi zaistením potravinovej bezpečnosti, ochranou životného prostredia a podporou dobrých životných podmienok európskych poľnohospodárov vzhľadom na globálne výzvy.(ks)
Keďže voľby do Európskeho parlamentu v júni 2024 položia základy pre budúcnosť Európy, EHSV ako inštitucionálny partner občianskej spoločnosti organizuje svoj prvý Týždeň občianskej spoločnosti s názvom Povstaňte za demokraciu!
Keďže voľby do Európskeho parlamentu v júni 2024 položia základy pre budúcnosť Európy, EHSV ako inštitucionálny partner občianskej spoločnosti organizuje svoj prvý Týždeň občianskej spoločnosti s názvom Povstaňte za demokraciu!
Chceli by ste sa na ňom zúčastniť?
Na tomto podujatí sa stretnú ľudia rôznych vekových skupín a z rôzneho prostredia vrátane mladých ľudí, novinárov a zástupcov inštitúcií EÚ, aby sa zapojili do živej diskusie o otázkach, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život a budúcnosť Európy. Budeme sa zaoberať rozličnými hrozbami a výzvami pre demokratické hodnoty, ako aj tým, čo od budúcich vedúcich predstaviteľov Európy očakáva občianska spoločnosť. Naše návrhy budú následne zapracované do uznesenia EHSV o voľbách a konkrétnych politických návrhov.
V rámci podujatia #CivSocWeek sa uskutoční päť hlavných iniciatív EHSV:
Dni občianskej spoločnosti – každoročné hlavné podujatie, ktoré poukazuje na širokú škálu príspevkov organizovanej občianskej spoločnosti k budovaniu EÚ, ktorá viac zodpovedá očakávaniam občanov, pokiaľ ide o kľúčové otázky našich demokratických spoločností. Cieľom je podporiť väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do európskeho projektu na všetkých úrovniach,
Deň európskej iniciatívy občanov – výročná konferencia na vysokej úrovni, ktorá poskytuje fórum a platformu, kde si môžu registrovaní a budúci organizátori európskej iniciatívy občanov a zainteresované strany vymieňať informácie a skúsenosti a prezentovať verejnosti svoje aktivity súvisiace s európskou iniciatívou občanov,
Vaša Európa, váš názor (YEYS) – mládežnícka iniciatíva, ktorá spája mladých ľudí s EÚ z členských štátov, kandidátskych krajín a Spojeného kráľovstva a inšpiruje ich, aby uplatnili svoje demokratické právo voliť. Prostredníctvom dynamických konzultačných stretnutí sa mladí účastníci zapoja do diskusií, podporia spoluprácu a dosiahnu konsenzus,
Cena pre občiansku spoločnosť je cenou, ktorá sa každoročne udeľuje za účinné, inovatívne a tvorivé projekty realizované občianskou spoločnosťou a jednotlivcami. Tento rok sa cenu udelí za iniciatívy podporujúce duševnú pohodu v Európe na individuálnej alebo kolektívnej báze.
Seminár pre novinárov, na ktorom sa stretávajú novinári z členských štátov, aby sa zapojili do diskusií o stave demokracie v Únii a nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu a aby sa z prvej ruky oboznámili s činnosťou výboru v praxi.
Pripojte sa k nám a nechajte sa inšpirovať našimi seminármi pod vedením odborníkov a politickými diskusiami na vysokej úrovni. Vyjadrite svoje názory na otázky, ktoré budú kľúčové pre nový legislatívny cyklus, a stretnite sa so zástupcami združení občianskej spoločnosti a strojcami zmien z celej Európy!
Navštívte webovú stránku#CivSocWeeka informujte o tomto podujatí!
