Našou mimoriadnou hostkou je portugalská diplomatka, politička, členka Portugalskej socialistickej strany Ana Gomes, ktorá píše o nebezpečenstve populizmu, vzostupe krajne pravicových strán a potrebe bojovať proti týmto javom a brániť naše hodnoty.
Našou mimoriadnou hostkou je portugalská diplomatka, politička, členka Portugalskej socialistickej strany Ana Gomes, ktorá píše o nebezpečenstve populizmu, vzostupe krajne pravicových strán a potrebe bojovať proti týmto javom a brániť naše hodnoty.
V roku 1980 odštartovala kariéru diplomatky, počas ktorej zastávala viaceré posty, a to aj v Organizácii Spojených národov v Ženeve a New Yorku. V období 1999 – 2003 pracovala na portugalskom veľvyslanectve v Jakarte, najprv ako vedúca oddelenia pre portugalské záujmy a neskôr ako veľvyslankyňa. Počas tohto pôsobenia zohrávala úlohu v procese vedúcom k nezávislosti Východného Timoru a k obnoveniu diplomatických vzťahov medzi Portugalskom a Indonéziou.
V rokoch 2004 – 2019 bola poslankyňou Európskeho parlamentu. Hlavnými oblasťami jej záujmov boli zahraničné vzťahy, ľudské práva, bezpečnosť a obrana, medzinárodný rozvoj, rodová rovnosť a boj proti daňovým únikom, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
V roku 2021 bola kandidátkou socialistov v portugalských prezidentských voľbách, keď jej súperom bol dovtedajší prezident Marcelo Rebelo de Sousa. Skončila na druhom mieste a podarilo sa jej poraziť kandidáta krajne pravicovej strany Chega.
V súčasnosti pokračuje vo svojom politickom aktivizme ako bojovníčka za ľudské práva, integritu a transparentnosť vo verejnom živote, ako aj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Na portugalskej televíznej stanici SIC Notícias sa objavuje každý týždeň vo vlastnej relácii s názvom A opinião de Ana Gomes (Názor Any Gomes), v ktorej komentuje politické dianie.
Naším hosťujúcim autorom je člen EHSV Pietro Vittorio Barbieri, ktorý sa podelil o svoje názory na význam občianskeho dialógu a zabezpečenie toho, aby mal v európskej agende náležité miesto.
Naším hosťujúcim autorom je člen EHSV Pietro Vittorio Barbieri, ktorý sa podelil o svoje názory na význam občianskeho dialógu a zabezpečenie toho, aby mal v európskej agende náležité miesto.
Teťanu Oharkovovú, ukrajinskú novinárku žijúcu v Kyjeve, sme požiadali, aby pre nás urobila snímku, ktorá bude symbolizovať dnešnú Ukrajinu dva roky po invázii Ruska, ktorá sa začala 24. februára 2022. Poslala nám fotografiu, ktorú vyhotovila počas svojho cestovania po krajine na podporu ukrajinských jednotiek. Tu je fotka, o ktorú sa chce s našimi čitateľmi podeliť, a príbeh o tom, ako a prečo vznikla.
Teťanu Oharkovovú, ukrajinskú novinárku žijúcu v Kyjeve, sme požiadali, aby pre nás urobila snímku, ktorá bude symbolizovať dnešnú Ukrajinu dva roky po invázii Ruska, ktorá sa začala 24. februára 2022.Poslala nám fotografiu, ktorú vyhotovila počas svojho cestovania po krajine na podporu ukrajinských jednotiek. Tu je fotka, o ktorú sa chce s našimi čitateľmi podeliť, a príbeh o tom, ako a prečo vznikla.
Teťana Oharkovová má doktorský titul z literatúry z parížskej Université Paris-Est Créteil Val-de-Marne, prednáša na Kyjevsko-mohyľanskej akadémii v Kyjeve, je novinárkou a vedúcou medzinárodnej osvety mimovládnej organizácie Ukrajinské krízové mediálne centrum. Žije v Kyjeve.
Zničený dom v dedine Vremivka neďaleko Novej Novosilky, epicentra ukrajinskej protiofenzívy v lete 2023.
Tieto dediny v ukrajinskej stepi na križovatke troch regiónov (Donecko, Dnipro a Záporožie) a ďaleko od veľkých miest obývajú Gréci vysídlení z Krymu od 18. storočia. V roku 2022 odolávali ruskej ofenzíve za cenu úplného zničenia nepriateľským delostrelectvom. Tu, na tomto strategickom mieste, ktoré by mohlo byť kľúčom k oslobodeniu pobrežia Azovského mora, dnes Ukrajina, dva roky po ruskej invázii, bráni svoju pozíciu.
Prihlášky do súťaže o ekologické ocenenia EÚ za rok 2024 možno podávať od 4. marca 2024.
Ekologickými oceneniami EÚ sa každoročne uznáva excelentnosť v hodnotovom reťazci ekologickej poľnohospodárskej výroby. Tohtoročné slávnostné udelenie ocenení sa uskutoční 23. septembra 2024, v deň ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ.
Celkovo sa udelí osem ocenení v siedmich kategóriách. Odmeňujú sa nimi aktéri hodnotového reťazca ekologickej poľnohospodárskej výroby za výnimočné, inovatívne, udržateľné a inšpirujúce projekty, ktoré predstavujú skutočnú pridanú hodnotu pre ekologickú výrobu a spotrebu. Prvé ekologické ocenenia EÚ boli slávnostne udelené v roku 2022. (ks)
nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu sú pre EÚ kľúčové v boji proti euroskepticizmu a krajnej pravici. Na základe výsledku volieb sa bude formovať politické prostredie EÚ a vymedzí sa aktívna a inkluzívna úloha občanov a organizácií občianskej spoločnosti.
Nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu sú pre EÚ kľúčové v boji proti euroskepticizmu a krajnej pravici. Na základe výsledku volieb sa bude formovať politické prostredie EÚ a vymedzí sa aktívna a inkluzívna úloha občanov a organizácií občianskej spoločnosti.
V tejto súvislosti EHSV, domov organizovanej občianskej spoločnosti, organizuje 4. – 7. marca 2024 prvý Týždeň občianskej spoločnosti s názvom Povstaňte za demokraciu!
Na tomto podujatí sa stretnú ľudia všetkých vekových kategórií a z rôzneho prostredia vrátane mladých ľudí, novinárov zo všetkých členských štátov EÚ, zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, zainteresovaných strán a inštitúcií EÚ, ktorí sa zapoja do živých diskusií a zdôraznia prínos občianskej spoločnosti k sociálnym, politickým a hospodárskym otázkam, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život.
Keďže demokracia sa začína účasťou, toto nové hlavné podujatie EHSV bude spájať päť hlavných iniciatív:
Dni občianskej spoločnosti, kde ľudia vyjadria svoje očakávania týkajúce sa kľúčových otázok pre naše demokracie
Európska iniciatíva občanov je každoročné stretnutie na vysokej úrovni pre budúcich organizátorov európskej iniciatívy občanov, na ktorom si stanovujú svoj ďalší legislatívny cieľ,
Podujatie Vaša Európa, váš názor, je jedinečné podujatie pre mládež, ktoré približuje EÚ mladým ľuďom z členských štátov EÚ a tretích krajín vrátane mladých zástupcov z kandidátskych krajín EÚ a Spojeného kráľovstva,
Cena pre občiansku spoločnosť, ktorou sa tohto roku odmenia tvorivé a inovatívne neziskové projekty za ich podporu ľuďom s duševnými poruchami,
a v neposlednom rade je to Seminár pre novinárov s účasťou novinárov zo všetkých členských štátov EÚ, ktorí sa z prvej ruky oboznámia s činnosťou výboru v praxi a budú o nej informovať vo svojich krajinách.
Náš Týždeň občianskej spoločnosti bude vhodnou platformou pre organizovanú občiansku spoločnosť a občanov na vyjadrenie ich názorov na kľúčové otázky nového legislatívneho obdobia v EÚ. A čo je najdôležitejšie, podporí účasť voličov a proeurópsky postoj.
Podnety získané v rámci Týždňa občianskej spoločnosti a od jeho účastníkov budú podkladom pre uznesenie, v ktorom sa stanovia hlavné posolstvá občianskej spoločnosti pre demokratickejšiu Európu so zreteľom na voľby do Európskeho parlamentu.
Vyzývam vás, aby ste s nami spojili sily v tomto dôležitom úsilí: prispejte do našich diskusií a povzbuďte občanov a združenia, aby sa zúčastnili na voľbách do Európskeho parlamentu. Nepremeškajte túto príležitosť! EÚ potrebuje, aby jej občania vyjadrili svoj názor a neváhali sa zapojiť.
Vitajte na Slovensku! Vitajte v krajine európskych rekordov.
Nie, nehovorím o výnimočnom počte zámkov, luxusných kúpeľoch alebo krásnych horách. Mám na mysli politické rekordy Slovenska, ktoré nás, žiaľ, umiestňujú na koniec rebríčka.
Prvýkrát Slováci hlasovali vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004. Odvtedy má moja krajina vždy najnižšiu volebnú účasť. Vždy.
Vitajte na Slovensku! Vitajte v krajine európskych rekordov.
Nie, nehovorím o výnimočnom počte zámkov, luxusných kúpeľoch alebo krásnych horách. Mám na mysli politické rekordy Slovenska, ktoré nás, žiaľ, umiestňujú na koniec rebríčka.
Prvýkrát Slováci hlasovali vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004. Odvtedy má moja krajina vždy najnižšiu volebnú účasť. Vždy.
V roku 2014 hlasovalo v európskych voľbách len 13,05 % voličov. Bol som si vtedy taký istý, že účasť bude nižšia ako 15 %, že som takmer požiadal o bankový úver, aby som založil stranu. Aj dnes si spätne myslím, že som mal šancu stať sa europoslancom.
Teraz však vážnejšie: ako vnímajú Slováci a Slovenky Európsku úniu v súčasnosti? Ako pokladničku, z ktorej môžu vyberať peniaze? To určite áno. Problém však je, že tieto finančné prostriedky EÚ Slovensko ani nevie účinne využiť. Aj v tom patríme medzi najhorších.
Naratív, že Brusel rozhoduje o všetkom, je všeobecne rozšírený. Samozrejme, hovorí sa to aj v iných krajinách. Slovenskí politici však tento naratív doviedli k dokonalosti. Ak sa niečo podarí, je to ich zásluha. Ak niečo nevyjde, „je na vine opäť Brusel“, a tomuto naratívu odoláva veľmi málo politikov.
Problém je však aj na strane médií, ktoré o témach EÚ často informujú veľmi povrchne. Novinári sa vyhýbajú témam súvisiacim s EÚ, pretože sú podľa ich názoru nezaujímavé. Preto ak o nich informujú, sústreďujú sa predovšetkým na problematické otázky, či už skutočné alebo vymyslené.
Rád by som povedal niekoľko slov o podnikateľskom sektore. Podnikatelia len zriedka verejne hovoria o výhodách EÚ. Aj oni sa radšej sťažujú na príkazy a nariadenia z Bruselu.
Všetky tieto faktory viedli k tomu, že na Slovensku sa podľa prieskumov čoraz viac rozširuje euroskepticizmus. Ak k tomu pridáme všetky dezinformácie, a to aj z Ruska, ktoré chcú terajší vládnuci politici využiť na svoje účely, dostaneme výbušný kokteil nezáujmu a hnevu.
Nie, Slovaxit zatiaľ nie je na programe dňa. Možno však o ňom budeme počuť viac v prípade, že Slovensko príde o nárok na finančné prostriedky EÚ.
Ak sa chceme vyhnúť temnému scenáru, politickí lídri na Slovensku musia konečne prijať EÚ ako priestor, ktorý je nevyhnutný pre fungovanie krajiny, a podľa toho sa správať. Žiaľ, už teraz je jasné, že značná časť súčasnej slovenskej politickej reprezentácie by sa radšej pustila do boja s EÚ, aby si chránila svoje záujmy, nech sa deje čokoľvek.
To znamená, že všetci voliči, ktorým záleží na EÚ, musia svojim príbuzným, priateľom a dokonca aj cudzím ľuďom hovoriť o jej význame. Nie je to ľahká úloha a nie je jasné, aký bude výsledok. Každá iná alternatíva je však horšia.
V našej novej rubrike Ja idem voliť. A čo vy? od decembra 2023 do júna 2024 prezentujeme názory našich hostí na to, ako a prečo sa treba zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu. Tentoraz je naším hosťom Andrej Matišák, zástupca vedúceho zahraničného oddelenia najväčšieho slovenského denníka Pravda.
V našej novej rubrike „Ja idem voliť. A čo vy?“ od decembra 2023 do júna 2024 prezentujeme názory našich hostí na to, ako a prečo sa treba zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu. Tentoraz je naším hosťom Andrej Matišák, zástupca vedúceho zahraničného oddelenia najväčšieho slovenského denníka Pravda.
V minulom roku sa v európskej politike otázka konkurencieschopnosti posunula vyššie v rebríčku priorít a nikto nemôže ignorovať jej význam pre budúcnosť EÚ.
V minulom roku sa konkurencieschopnosť posunula na vyššiu úroveň priorít EÚ v európskej politike a nikto nemôže ignorovať jej význam pre budúcnosť EÚ.
Konkurencieschopnosť bola kľúčovou témou výročného prejavu predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej o stave Únie v Európskom parlamente v septembri minulého roka. Predsedníčka Von der Leyenová sa zaviazala urobiť všetko, čo je potrebné, na ochranu konkurenčnej výhody Európy.
Európske podniky majú ťažkosti s náborom kvalifikovanej pracovnej sily, regulácia kľúčových odvetví je prísnejšia ako v ostatných konkurenčných krajinách, konkrétne v Spojených štátoch amerických a Číne, investície do výskumu a vývoja sú nižšie a fyzická a digitálna infraštruktúra brzdí obchod a hospodársky rast. Tieto výzvy sú dobre známe a zdokumentované vo viacerých štúdiách.
Predsedníčka Von der Leyenová tiež poverila Maria Draghiho, bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky, aby predložil konkrétne návrhy na zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ. Tento krok vítame. Dobré návrhy však nebudú stačiť, musí existovať aj politická vôľa a schopnosť vykonávať ich.
EÚ si stanovila za cieľ posilniť svoju odolnosť a vplyv vo svete, ale stráca konkurencieschopnosť potrebnú na dosiahnutie tohto cieľa. Predpokladá sa, že podiel EÚ na svetovom hospodárstve sa bude neustále znižovať z takmer 15 % na iba 9 % do roku 2050.
Preto je nevyhnutné zlepšiť produktivitu a konkurencieschopnosť EÚ. EÚ musí na tento účel prijať program v oblasti konkurencieschopnosti, ktorý bude v súlade so zásadami jednotného trhu a sociálneho trhového hospodárstva výhľadovo orientovaný, dobre vymedzený a koordinovaný a podporí prosperitu podnikov a pracovníkov, pričom zlepší ich schopnosť inovovať, investovať a obchodovať a súťažiť na globálnom trhu v záujme spoločného blaha a stimulovať náš prechod na klimatickú neutralitu. To je nevyhnutné nielen na zabezpečenie budúcej prosperity, inovácií, investícií, obchodu a rastu, ale aj na vytváranie kvalitných pracovných miest a zvýšenie životnej úrovne.
Podniky EÚ preto majú v súvislosti s touto novou dynamikou jasné očakávania a žiadajú zmenu pozície konkurencieschopnosti v širšom dlhodobom hospodárskom a spoločenskom rámci.
EHSV sa snaží identifikovať faktory a aktérov s vplyvom na dlhodobú konkurencieschopnosť a produktivitu, ktoré sa musia zohľadniť v komplexnej vízii. Pracujeme na ekosystémoch konkurencieschopnosti s cieľom vysvetliť Komisii, ktoré ukazovatele by sa mali ďalej posilňovať alebo dopĺňať.
Zdá sa teda, že prístup k posudzovaniu problémov a spôsobu ich riešenia orientovaný na jednotlivé krajiny je kľúčovým aspektom, ktorým sa Komisia dostatočne nezaoberala vo svojich dvoch oznámeniach o dlhodobej konkurencieschopnosti.
Všeobecnejšie Komisia vypracovala zoznam 17 faktorov výkonnosti, ktoré sa majú každoročne posudzovať pri deviatich rozmeroch konkurencieschopnosti, ktoré identifikuje. Je však tiež potrebné, aby ich členské štáty v plnej miere rešpektovali a aby Komisia mala k dispozícii vhodné prostriedky, ktorými by ich k tomu zaviazala. A to je to, čo žiadame.
Pokiaľ ide o ukazovatele, za najdôležitejšie považujeme tieto:
Prístup k financovaniu za primerané náklady bez toho, aby boli penalizované budúce generácie.
Musíme investovať do verejných služieb a kritickej infraštruktúry a lepšie merať tieto investície. V tejto súvislosti navrhujeme šesť parametrov hodnotenia.
V oblasti výskumu a inovácie má zásadný význam zvýšená spolupráca či už medzi verejným a súkromným sektorom alebo na regionálnej alebo svetovej úrovni.
Pokiaľ ide o dátové siete a energetiku, kľúčovými slovami sú bezpečnosť, cena a klimatická neutralita.
Z hľadiska obehovosti už úlohu EÚ netreba preukazovať, musíme však venovať pozornosť vyváženiu hospodárskej súťaže medzi hospodárskymi subjektmi.
Legislatívny rámec EÚ pre digitalizáciu je priekopníkom, pokiaľ ide o pripojiteľnosť, umelú inteligenciu, dáta atď. V tejto súvislosti musíme prijať výzvu vyvážiť ľudské aspekty a prísľuby digitálnych technológií.
Vzdelávanie a odborná príprava musia byť schopné reagovať na demografické a sociologické výzvy.
A napokon, pokiaľ ide o strategickú autonómiu a obchod, naša závislosť je našou slabinou. Podniky sa musia zreorganizovať a EÚ musí poskytnúť podporný rámec na riešenie tejto výzvy.
Na záver v súvislosti s jednotným trhom dôrazne pripomíname, že je potrebné, aby sa členské štáty riadili pravidlami acquis communautaire a zásadami zmlúv. Odstránenie prekážok a skutočnú kontrolu, politickú vôľu vlád EÚ realizovať to, čo vyrokovali v Bruseli, a schopnosť Komisie pracovať v medzirezortných útvaroch, a nie izolovane, čo prispieva k väčším nezrovnalostiam, to je to, čo potrebujeme.
Treba to stále pripomínať.
Spoľahnime sa v tejto súvislosti na Brusel, pokiaľ ide o výsledky kontrol konkurencieschopnosti, a využívajme regionálne priemyselné klastre na vnútroštátnej úrovni. Nástroje existujú, tak ich používajme.
