V minulom roku sa konkurencieschopnosť posunula na vyššiu úroveň priorít EÚ v európskej politike a nikto nemôže ignorovať jej význam pre budúcnosť EÚ.

Konkurencieschopnosť bola kľúčovou témou výročného prejavu predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej o stave Únie v Európskom parlamente v septembri minulého roka. Predsedníčka Von der Leyenová sa zaviazala urobiť všetko, čo je potrebné, na ochranu konkurenčnej výhody Európy.

Európske podniky majú ťažkosti s náborom kvalifikovanej pracovnej sily, regulácia kľúčových odvetví je prísnejšia ako v ostatných konkurenčných krajinách, konkrétne v Spojených štátoch amerických a Číne, investície do výskumu a vývoja sú nižšie a fyzická a digitálna infraštruktúra brzdí obchod a hospodársky rast. Tieto výzvy sú dobre známe a zdokumentované vo viacerých štúdiách.

Predsedníčka Von der Leyenová tiež poverila Maria Draghiho, bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky, aby predložil konkrétne návrhy na zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ. Tento krok vítame. Dobré návrhy však nebudú stačiť, musí existovať aj politická vôľa a schopnosť vykonávať ich.

EÚ si stanovila za cieľ posilniť svoju odolnosť a vplyv vo svete, ale stráca konkurencieschopnosť potrebnú na dosiahnutie tohto cieľa. Predpokladá sa, že podiel EÚ na svetovom hospodárstve sa bude neustále znižovať z takmer 15 % na iba 9 % do roku 2050.

Preto je nevyhnutné zlepšiť produktivitu a konkurencieschopnosť EÚ. EÚ musí na tento účel prijať program v oblasti konkurencieschopnosti, ktorý bude v súlade so zásadami jednotného trhu a sociálneho trhového hospodárstva výhľadovo orientovaný, dobre vymedzený a koordinovaný a podporí prosperitu podnikov a pracovníkov, pričom zlepší ich schopnosť inovovať, investovať a obchodovať a súťažiť na globálnom trhu v záujme spoločného blaha a stimulovať náš prechod na klimatickú neutralitu. To je nevyhnutné nielen na zabezpečenie budúcej prosperity, inovácií, investícií, obchodu a rastu, ale aj na vytváranie kvalitných pracovných miest a zvýšenie životnej úrovne.

Podniky EÚ preto majú v súvislosti s touto novou dynamikou jasné očakávania a žiadajú zmenu pozície konkurencieschopnosti v širšom dlhodobom hospodárskom a spoločenskom rámci.

EHSV sa snaží identifikovať faktory a aktérov s vplyvom na dlhodobú konkurencieschopnosť a produktivitu, ktoré sa musia zohľadniť v komplexnej vízii.  Pracujeme na ekosystémoch konkurencieschopnosti s cieľom vysvetliť Komisii, ktoré ukazovatele by sa mali ďalej posilňovať alebo dopĺňať.

Zdá sa teda, že prístup k posudzovaniu problémov a spôsobu ich riešenia orientovaný na jednotlivé krajiny je kľúčovým aspektom, ktorým sa Komisia dostatočne nezaoberala vo svojich dvoch oznámeniach o dlhodobej konkurencieschopnosti.

Všeobecnejšie Komisia vypracovala zoznam 17 faktorov výkonnosti, ktoré sa majú každoročne posudzovať pri deviatich rozmeroch konkurencieschopnosti, ktoré identifikuje. Je však tiež potrebné, aby ich členské štáty v plnej miere rešpektovali a aby Komisia mala k dispozícii vhodné prostriedky, ktorými by ich k tomu zaviazala. A to je to, čo žiadame.

Pokiaľ ide o ukazovatele, za najdôležitejšie považujeme tieto:

1. Prístup k financovaniu za primerané náklady bez toho, aby boli penalizované budúce generácie.
2. Musíme investovať do verejných služieb a kritickej infraštruktúry a lepšie merať tieto investície. V tejto súvislosti navrhujeme šesť parametrov hodnotenia.
3. V oblasti výskumu a inovácie má zásadný význam zvýšená spolupráca či už medzi verejným a súkromným sektorom alebo na regionálnej alebo svetovej úrovni.
4. Pokiaľ ide o dátové siete a energetiku, kľúčovými slovami sú bezpečnosť, cena a klimatická neutralita.
5. Z hľadiska obehovosti už úlohu EÚ netreba preukazovať, musíme však venovať pozornosť vyváženiu hospodárskej súťaže medzi hospodárskymi subjektmi.
6. Legislatívny rámec EÚ pre digitalizáciu je priekopníkom, pokiaľ ide o pripojiteľnosť, umelú inteligenciu, dáta atď. V tejto súvislosti musíme prijať výzvu vyvážiť ľudské aspekty a prísľuby digitálnych technológií.
7. Vzdelávanie a odborná príprava musia byť schopné reagovať na demografické a sociologické výzvy.
8. A napokon, pokiaľ ide o strategickú autonómiu a obchod, naša závislosť je našou slabinou. Podniky sa musia zreorganizovať a EÚ musí poskytnúť podporný rámec na riešenie tejto výzvy. 

Na záver v súvislosti s jednotným trhom dôrazne pripomíname, že je potrebné, aby sa členské štáty riadili pravidlami acquis communautaire a zásadami zmlúv. Odstránenie prekážok a skutočnú kontrolu, politickú vôľu vlád EÚ realizovať to, čo vyrokovali v Bruseli, a schopnosť Komisie pracovať v medzirezortných útvaroch, a nie izolovane, čo prispieva k väčším nezrovnalostiam, to je to, čo potrebujeme.

Treba to stále pripomínať.

Spoľahnime sa v tejto súvislosti na Brusel, pokiaľ ide o výsledky kontrol konkurencieschopnosti, a využívajme regionálne priemyselné klastre na vnútroštátnej úrovni. Nástroje existujú, tak ich používajme.