Konstantina Manoli

Nemôžeme poprieť skutočnosť, že uplatňovanie volebného práva je účinným nástrojom na vyjadrovanie názorov a ovplyvňovanie politík. Vo voľbách si totiž všetci vyberáme tých ľudí, ktorých považujeme za najvhodnejších na to, aby zastupovali nás ako osoby, naše presvedčenie a naše hodnotové systémy. Zvyčajne má však väčšina ľudí, čo platí najmä o nás mladých ľuďoch, tendenciu prehliadať význam volebného práva.

S nadšením ohlasujeme svoje želanie zmeniť svet, vytvárať lepšiu budúcnosť pre nás všetkých a pre ďalšie generácie. Avšak niekde uprostred tohto procesu sa vzdávame, keď máme pocit, že na našich názoroch, hodnotách a ideáloch už nezáleží alebo že nemáme žiadnu moc.

Ako mladá žena z Grécka viem presne, aký je to pocit. Dobre poznám frustráciu z toho, že naše hlasy zostávajú nevypočuté, sme svedkami porušovania našich práv a zažívame pocit bezmocnosti, keď sa nám zdá, že nič viac nemôžeme urobiť. Napriek nášmu najväčšiemu úsiliu niekedy veci nevychádzajú tak, ako by sme očakávali. Práve v takýchto situáciách, keď sme konfrontovaní s odozvou na naše úsilie, často zabúdame na základnú pravdu, že „náš hlas je našou silou“. Ako raz povedal Barack Obama: „Nič také ako bezvýznamný hlas neexistuje.“

Žiaľ, nemyslím si, že to len moja skúsenosť, alebo výlučná skúsenosť Grékov, mládeže, či žien. Pravdou je, že rovnaký pocit majú mnohí jednotlivci bez ohľadu na svoj vek, etnickú príslušnosť, pohlavie, náboženstvo alebo pomery, v akých žijú.

Zapojiť sa do volieb znamená kolektívne vyjadriť naše želania o podobe našej budúcnosti. Ak vezmeme veci do vlastných rúk, zabezpečíme zohľadnenie svojich snov a hodnôt v rozhodnutiach, ktoré formujú spoločnosť. Musíme konať, pretože náš hlas je kľúčom k odomknutiu dverí do budúcnosti, v ktorej budú zaznievať prejavy angažovanej mládeže.

A pamätajme aj na múdre slová Johna Lewisa: „Ak nie my, kto? Ak nie teraz, kedy?