Peter Schmidt, Diandra Ní Bhuachalla a Arnaud Schwartz

EHSV zastupoval občiansku spoločnosť EÚ na konferencii COP29 v hlavnom meste Azerbajdžanu Baku a zasadzoval sa za naliehavé a konkrétne opatrenia v oblasti klímy a tiež za to, aby v rokovaniach o klíme bola prioritou sociálna a environmentálna spravodlivosť. 

Predseda skupiny ad hoc pre COP Peter Schmidt nám priblížil kľúčové posolstvá EHSV k hlavnej téme COP29, ktorou bolo financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy.

Peter Schmidt: Prudký nárast extrémnych poveternostných javov na celom svete nám dôrazne pripomína, že musíme zvýšiť svoje ambície v oblasti klímy. Tento rok bude pravdepodobne najteplejším rokom v dejinách, klimatické katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, ako sú povodne, prírodné požiare a suchá, sa vyskytujú čoraz častejšie a s väčšou intenzitou, v dôsledku čoho sa prehlbujú sociálne nerovnosti. Pokiaľ ide o klimatické opatrenia, náklady spôsobené nečinnosťou sú omnoho vyššie ako náklady potrebné na realizáciu týchto opatrení.

Na konferencii COP29 išlo o veľa. Dohoda o globálnych riešeniach financovania opatrení v oblasti zmeny klímy má zásadný význam pre to, aby sa uvoľnili prostriedky na globálne opatrenia v oblasti klímy pre rozvojové krajiny. Zástupcovia EHSV na konferencii COP29 v Baku predložili odporúčania vychádzajúce zo stanoviska o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy zamerané na prepracovanie medzinárodnej finančnej štruktúry s cieľom uvoľniť a uľahčiť účinné a dostupné financovanie klimatických opatrení.

Zdôraznili sme, že je potrebné stanoviť nový kolektívny kvantifikovaný cieľ na preklenutie nedostatkov vo financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, vďaka ktorému by financovanie týchto opatrení lepšie zodpovedalo svojmu účelu, bolo by priaznivejšie pre biodiverzitu, malo by väčší vplyv a bolo by presne zamerané na najzraniteľnejšie krajiny a komunity. Prideľovanie finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti zmeny klímy by sa malo riadiť zásadami spravodlivej transformácie v súlade s Parížskou dohodou a hlavnými cieľmi udržateľného rozvoja. Dôležité sú dlhodobé záväzky verejných aj súkromných aktérov a pri mobilizácii súkromných investícií do iniciatív v oblasti klímy a znižovaní ich rizikovosti budú zohrávať kľúčovú úlohu verejné financie.

Miestnym iniciatívam a občianskym hnutiam by sa mal umožniť prístup k financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy, no výbor tiež požaduje komplexný prístup, vďaka ktorému by sa prelomil cyklus zadlženosti a nedostatočných investícií do adaptácie na zmenu klímy. Žiadame spravodlivé rozdelenie finančných prostriedkov v oblasti klímy s cieľom riešiť rozdiely. Zapojenie občianskej spoločnosti má tiež zásadný význam pre vytvorenie inkluzívneho a demokratického prístupu, ktorým sa zabezpečí, aby investície do klímy boli účinné a udržateľné.

Mládežnícka delegátka EHSV na konferencii COP (2023 – 2025) Diandra Ní Bhuachalla vysvetlila, čo od konferencie COP29 očakávala. Aké sú z pohľadu mladého človeka najnaliehavejšie klimatické problémy, ktoré je potrebné vyriešiť ako prvé?

Diandra Ní Bhuachalla: Po sklamaní z výsledkov konferencie COP28 som sa snažila svoje očakávania v súvislosti s COP29 čo najviac mierniť. Uvedomila som si, že výsledky ďalšej výročnej konferencie budú obmedzené aj vzhľadom na výber predsedníckej krajiny, ktorá tiež vo veľkej miere závisí od ziskov z fosílnych palív, a preto bolo pre mňa obzvlášť ťažké zachovať si nádej.

Po konzultácii s rôznymi mládežníckymi organizáciami v celej Európe prostredníctvom štruktúrovaných schôdzí pracovnej skupiny pre mládež v rámci programu mládežníckych delegátov EHSV na konferenciu COP som sa rozhodla, že najlepšie bude zamerať sa na klimatickú spravodlivosť a spravodlivú transformáciu, financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a nový kolektívny kvantifikovaný cieľ, ako aj na zvýšenie zmysluplnej účasti mládeže na medzinárodných rozhodovacích procesoch.

Vzhľadom na množstvo neúspešných rokovaní v prvom týždni, ktoré stagnovali z dôvodu chýbajúceho konsenzu a vôle spolupracovať, a to aj v oblasti rodovej rovnosti, financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a spravodlivej transformácie, som si uvedomila, že moje očakávania boli opäť príliš vysoké, a preto som svoje úsilie zamerala na sprievodné podujatia a bilaterálne stretnutia. Teraz dúfam hlavne v to, že sa zachová súčasná rétorika, najmä v oblasti ľudských práv, a že dosiahneme aj mierny pokrok, aby bolo všetko dokonale pripravené na konferenciu COP30, do ktorej zjavne všetci vkladajú svoje nádeje.

Keďže zmena klímy a jej dosah sa prelínajú, nedokážem zoradiť jednotlivé problémy podľa dôležitosti alebo naliehavosti. Mladí ľudia majú obavy o svoju budúcnosť, pokiaľ ide o istotu zamestnania a to, či budú nútení rekvalifikovať sa, boja sa o svoje domovy a rodiny a hľadajú bezpečie pred búrkami, povodňami a eróziou. Záleží im na zdraví a kvalite života ich detí, či dokonca ďalšej generácie. Keď rozhodovacie právomoci preberie naša generácia, rokovania o klíme budú omnoho zložitejšie, pretože v súčasnosti sa ani zďaleka neprijíma dostatok opatrení vzhľadom na to, že ich vplyv sa prejaví až o desaťročia.

Klimatickú spravodlivosť potrebujeme teraz. Takisto teraz potrebujeme realistické financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, ako aj férovú, spravodlivú a všeobecnú zamestnanosť a energetickú transformáciu. Teraz musíme mať ambície. Teraz musíme zavádzať opatrenia.

Teraz potrebujeme vás všetkých.

Konferencia COP16 o biodiverzite, ktorá sa konala v októbri v kolumbijskom Cali, sa skončila rozčarovaním a bez dohody o financovaní opatrení na ochranu prírody. Opýtali sme sa zástupcu EHSV na konferencii COP16 Arnauda Schwartza, či napriek tomuto neúspechu môžeme zostať optimistickí. Aké opatrenia by sa mali prijať na dosiahnutie pokroku v oblasti ochrany biodiverzity?

Arnaud Schwartz: Potrebujeme 200 miliárd dolárov ročne. To je podľa OSN suma, ktorá by bola potrebná (a ktorá zahŕňa všetky druhy financovania – verejné, súkromné, vnútroštátne a medzinárodné) na splnenie našich cieľov v oblasti biodiverzity. O čo teda ide? Ide v podstate o zastavenie kolapsu sveta živých organizmov, ktoré v súčasnosti miznú čoraz rýchlejšie, ako aj o obnovu prírody a jej šancu na prežitie v obývateľnom svete a snahu zabrániť tomu, aby ju zničila chamtivosť a hlúposť.

Čo bude nasledovať po neúspechu konferencie COP16?

Túto otázku by si mal položiť každý z nás, ako aj naše okolie, najmä preto, že ako je známe, len vo Francúzsku sa každý rok viac ako štvrtina tejto sumy vynakladá na prípravy na vojnu alebo vedenie vojny. Z celosvetového hľadiska bola konferencia v Cali premárnenou príležitosťou, pretože chýbala politická vôľa a hospodárska solidarita.

Nie všetko je však stratené.

Máme ešte aspoň slabú nádej: táto konferencia zmluvných strán po takmer 30 rokoch výhovoriek uznala úlohu pôvodného obyvateľstva miestnych komunít, a to aj afrického pôvodu, pri ochrane biodiverzity. Vytvorený bol aj nový fond OSN pod názvom fond z Cali. Z dlhodobého hľadiska sa má tento fond použiť na získavanie dobrovoľných príspevkov od súkromných spoločností, z ktorých polovica bude určená vyššie uvedeným skupinám ľudí. Uf! Ako to povedať?

Ste... ste... no...

Patríte k nám a my patríme k vám. A aby sme mohli pokračovať v spoločnom úsilí, mali by sme pravdepodobne začať tým, že nasmerujeme naše hospodárstvo znovu tak, aby prospievalo spoločnému blahu. Takže... prečo ideme proti vlastným záujmom a nezačneme s opätovným preskúmaním medzinárodných pravidiel v oblasti financií a obchodu?

Delegáti EHSV na COP29 Peter Schmidt a Diandra Ní Bhuachalla sa zamerali najmä na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, pričom sa opierali o nedávne stanovisko EHSV na tému Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy: nový plán na dosiahnutie vysokých ambícií v oblasti klímy a cieľov udržateľného rozvoja. Jedným z kľúčových podujatí, ktoré v Baku prebehli pod vedením EHSV, bolo podujatie s názvom A global perspective towards fostering a just transition in the agri-food sector, ktoré sa konalo 18. novembra. Na podujatí sa skúmali možnosti budovania udržateľných, nízkouhlíkových potravinových systémov, ktoré by boli spravodlivé pre poľnohospodárov, pracovníkov v potravinovom reťazci a budúce generácie. Cieľom bolo zlepšiť spoluprácu medzi politickými činiteľmi a občianskou spoločnosťou, posilniť hlas globálneho juhu a presadzovať inkluzívne riešenia v oblasti klímy pre všetkých.

Arnaud Schwartz sa ako člen delegácie EÚ zúčastnil na stretnutiach, v rámci ktorých vyzval na väčšiu súčinnosť medzi procesmi OSN v oblasti biologickej diverzity (DBD) a zmeny klímy (UNFCCC), postupné rušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie ako prostriedok na uvoľnenie väčšieho objemu finančných zdrojov a aktívnejšiu úlohu organizovanej občianskej spoločnosti pri vykonávaní Globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu. Viac informácií o príspevku EHSV ku konferencii COP 16 nájdete tu.

Arnaud Schwartz je spravodajcom stanoviska na tému Komplexná stratégia pre biodiverzitu na COP16: spojenie všetkých odvetví v záujme spoločného cieľa.