Rozhovor s Dr. Hansom Henrim P. Klugem, riaditeľom Regionálneho úradu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu

Aký účinok má podľa Vás očkovacia kampaň v Európe?

Od 4. februára 2021 bolo na celom svete zaočkovaných viac ľudí proti ochoreniu COVID-19, ako bolo potvrdených prípadov nákazy od vypuknutia epidémie. V európskom regióne bolo doteraz proti ochoreniu COVID-19 podaných viac ako 477 miliónov dávok očkovacích látok (údaj zo 17. júna).

Preukázateľne sa dosahuje veľký pokrok: miera hospitalizácií a úmrtí v radoch starších obyvateľov klesá najmä v krajinách s vysokou mierou zaočkovanosti. Dokazuje to nielen účinnosť očkovania,ale aj fungovanie stratégie pre najohrozenejšie osoby uplatňovanej globálnymi a regionálnymi poradnými výbormi na celý európsky región WHO, ktorej hlavným cieľom je záchrana životov, odbremenenie systémov zdravotnej starostlivosti a snaha, aby sme čo najrýchlejšie prekonali akútnu fázu pandémie.

Hoci očkovanie zohráva dôležitú úlohu v súvislosti s klesajúcou mierou hospitalizácie a úmrtí, musíme zostať opatrní, pretože aj po zaočkovaní sa možno infikovať a prenášať vírus. Musíme naďalej uplatňovať overené opatrenia v oblasti verejného zdravia a v sociálnej oblasti a zároveň zrýchliť tempo očkovania.

Veľmi dôležitým posolstvom, ktoré by som chcel sprostredkovať, je, že budúcnosť nie je vopred daná a priebeh pandémie COVID-19 závisí len od nás a od správania jednotlivcov a celej spoločnosti.

A aká je situácia v celosvetovom meradle?

V prvom rade je potrebná väčšia spravodlivosť. Vakcíny znižujú počet závažných chorôb a úmrtí v krajinách, ktoré majú to šťastie, že ich vlastnia v dostatočnom množstve a môžu zaočkovať svojich najohrozenejších občanov. Počiatočné výsledky navyše naznačujú, že vakcíny môžu spomaliť aj prenos. Pokiaľ ide o skoncovanie s pandémiou, jedným z najväčších rizík je naďalej šokujúca nerovnosť na svete v dostupnosti vakcín.

V súčasnosti bolo 77 % všetkých dávok vakcín na celom svete podaných len v 10 krajinách. Musíme robiť viac pre to, aby sa zabezpečila rovnomerná distribúcia očkovacích látok medzi krajinami a obyvateľstvom.

Kľúčová je tiež solidarita. Nastal čas prejaviť maximálnu solidaritu a podporu a zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo. Snažme sa dosiahnuť vysokú mieru zaočkovanosti v každej krajine, a to najmä v tých, ktoré sú najviac ohrozené, aby sme sa mohli čo najskôr vrátiť k normálnemu životu.

Generálny riaditeľ WHO na 74. svetovom zdravotníckom zhromaždení vyzval krajiny, aby podporili masívne úsilie v snahe zaistiť, aby do septembra bolo v každej krajine zaočkovaných aspoň 10% obyvateľov, a dosiahnuť, aby sa do decembra splnil cieľ zaočkovať ku koncu roka minimálne 30% obyvateľov. Ako svetová zdravotnícka komunita musíme všetci ťahať za jeden povraz.

Aké poznatky sme získali a ako by sme sa mohli lepšie pripraviť na budúcnosť?

74. zasadnutie Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, ktoré sa konalo od 24. mája do 1. júna, sa zameralo na ukončenie pandémie COVID-19 a tiež na prípravu na ďalšiu pandémiu. Čo je ešte dôležitejšie, išlo o obrovské spoločné úsilie vyvodiť závery zo súčasnej pandémie.

WHO si objednala niekoľko nezávislých štúdií a požiadala viaceré odborné grémiá, aby poskytli svetovému zdravotníckemu spoločenstvu usmernenia ako lepšie reagovať na pandémiu alebo iné núdzové situácie medzinárodného významu v oblasti verejného zdravia.

Vo všetkých štúdiách sa dôrazne a jasne odporúča, aby WHO zohrávala v budúcnosti rozhodnejšiu úlohu v reakcii na núdzové situácie v oblasti zdravia. Teraz sa však tieto odporúčania musia realizovať. Bude to hlavná úloha. Vyžadovať si bude rozsiahle politické a finančné záväzky a jasný spoločný cieľ, ktorým je zachrániť viac životov, predchádzať strate živobytia a uplatňovať rovnosť v našom boji proti pandémii.

S cieľom posilniť štruktúry pripravenosti a reakcie na pandémiu boli predložené návrhy na vypracovanie novej zmluvy o boji proti pandémiám. O tejto otázke sa bude diskutovať na mimoriadnom zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, ktoré sa má konať v novembri.

V Regionálnom úrade WHO pre Európu som zriadil pod vedením profesora Dr. Maria Montiho paneurópsku komisiu pre zdravie a udržateľný rozvoj (Montiho komisia) s cieľom prehodnotiť politické priority v spojitosti s pandémiou. Táto komisia, ktorej členmi sú bývalé hlavy štátov, vedci a ekonómovia, riaditelia zdravotníckych inštitúcií a inštitúcií sociálnej starostlivosti a vedúci predstavitelia podnikateľskej komunity a finančných inštitúcií z celého regiónu, vyvodí ponaučenia zo spôsobov, akými systémy zdravotnej starostlivosti v rôznych krajinách reagovali na pandémiu COVID-19, a predloží odporúčania týkajúce sa investícií a reforiem na zlepšenie odolnosti systémov zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

Ako podporuje EÚ globálne a regionálne úsilie v boji proti ochoreniu COVID-19?

EÚ je v celosvetovom meradle jedným z najdôležitejších partnerov Organizácie Spojených národov (OSN).

Proces pristúpenia k EÚ je kľúčovou hnacou silou reforiem a zdrojom motivácie pre vlády, aby dosiahli pokrok v celom rade legislatívnych a politických oblastí. Investičné balíky EÚ budú dôležitým impulzom pre posilnenie verejných a súkromných investícií zo strany európskych a medzinárodných finančných inštitúcií v krajinách západného Balkánu a Východného partnerstva, a to aj v sektore zdravotníctva. Oceňujeme aj investície EÚ do zdravia prostredníctvom financovania a spoločných akcií Regionálneho úradu WHO pre Európu v krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. 

Počas terajšej pandémie a po nej sa Regionálny úrad WHO pre Európu usiluje vytvárať aliancie a formovať spoločné stratégie OSN a EÚ s cieľom podporiť proces pristúpenia k EÚ v subregióne západného Balkánu a posilňovať demokratický a hospodársky priestor v krajinách susediacich s EÚ.

Regionálny úrad WHO pre Európu sa snaží využiť svoje popredné postavenie v oblasti zdravia v snahe aktívne zosúlaďovať, podporovať a urýchľovať strategické partnerstvá a spoluprácu v európskych subregiónoch ako hlavný pilier pokroku v oblasti zdravia a so zámerom vykonávať európsky pracovný program na roky 2020 – 2025 a dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja do roku 2030.