EHSV prijal 20. marca uznesenie, v ktorom vyzýva európskych občanov, aby využili svoje demokratické právo voliť a odovzdali svoj hlas v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) prijal 20. marca uznesenie, v ktorom vyzýva európskych občanov, aby využili svoje demokratické právo voliť a odovzdali svoj hlas v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu.
„Prežili sme ťažké časy, nikto však nemôže poprieť, že Európska únia zaručila svojim členským štátom a občanom mier, demokraciu, hospodársku prosperitu a sociálny pokrok. Vďaka Únii môžeme slobodne pracovať, študovať a podnikať vo všetkých krajinách EÚ,“ zdôrazňuje EHSV v uznesení.
„Nacionalizmus, populizmus a riešenia na úrovni jedného štátu nie sú odpoveďou. Je ňou spolupráca a zbližovanie,“ uviedol EHSV, pričom poukázal na to, že žiadna krajina EÚ si nedokáže sama poradiť s problémami ako sú stúpajúca inflácia, vojny, migrácia alebo núdzová situácia v oblasti klímy.
Uznesenie bolo prijaté na marcovom plenárnom zasadnutí EHSV v nadväznosti na diskusiu Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 z pohľadu občianskej spoločnosti, na ktorej sa zúčastnili aktivisti občianskej spoločnosti a národné hospodárske a sociálne rady Francúzska a Bulharska.
EHSV vyjadril želanie zmobilizovať svoju sieť najmenej 90 miliónov ľudí v celej EÚ a zabezpečiť, aby Európania išli hlasovať a rozhodli, kto ich bude zastupovať v Európskom parlamente počas nasledujúcich piatich rokov.
Predseda EHSV Oliver Röpke na plenárnom zasadnutí uviedol, že organizácie zastúpené členmi EHSV sú hlboko zakorenené v národných občianskych spoločnostiach: „Môžeme osloviť všetkých, môžeme dosiahnuť, aby ľudia išli voliť a my to musíme urobiť. Je to naša morálna povinnosť.“
EHSV spojil sily s Európskym parlamentom, aby pomohol zvýšiť volebnú účasť, ktorá je zvyčajne oveľa nižšia než v národných voľbách, najmä v niektorých členských štátoch.
Predseda EHSV pripomenul, že vzhľadom na ústup demokracie, ktorý možno pozorovať na celom svete vrátane niektorých členských štátov, sú voľby v roku 2024 mimoriadne dôležité.
„Tieto voľby nie sú zázračným prostriedkom, ktorý vyrieši naše problémy, rozoženie naše obavy a zmierni starosti občanov. Je to však legitímny spôsob, ako môžeme vyjadriť svoje želania, požadovať lepšiu budúcnosť a brať na zodpovednosť tých, ktorí sú pri moci,“ dodal predseda Röpke.
Traja spravodajcovia pre uznesenie, členovia EHSV Christa Schweng, Cinzia del Rio a Ioannis Vardakastanis, ktorí zastupujú skupiny Zamestnávatelia, Pracovníci a Organizácie občianskej spoločnosti v EHSV, sa spoločne zjednotili vo svojich výzvach pre Európanov, aby využili svoj hlas a zvolili zástupcov, ktorí sa budú zasadzovať za zjednotenú, demokratickú, udržateľnú a sociálnu Európu.
EHSV prijme v júli ďalšie uznesenie, v ktorom sa zameria na požiadavky občianskej spoločnosti adresované novozvolenému Európskemu parlamentu a Komisii. (ll)
Zástupcovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV), pracovnej skupiny Európskeho parlamentu pre vodu (EP) a Európskeho výboru regiónov (VR) zaslali v spoločnej reakcii na odloženie iniciatívy na zvýšenie odolnosti v oblasti vody zo strany Európskej komisie otvorený list výkonnému podpredsedovi EK Marošovi Šefčovičovi, v ktorom požiadali Komisiu, aby prijala komplexný prístup k vode, a zopakovali svoju výzvu na vypracovanie modrej dohody EÚ.
Zástupcovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV), pracovnej skupiny Európskeho parlamentu pre vodu (EP) a Európskeho výboru regiónov (VR) zaslali v spoločnej reakcii na odloženie iniciatívy na zvýšenie odolnosti v oblasti vody zo strany Európskej komisie otvorený list výkonnému podpredsedovi EK Marošovi Šefčovičovi, v ktorom požiadali Komisiu, aby prijala komplexný prístup k vode, a zopakovali svoju výzvu na vypracovanie modrej dohody EÚ.
V liste sa odrážajú spoločné obavy týchto inštitúcií prameniace z odloženia iniciatívy za odolnosť vodných zdrojov, ktoré považujú za znepokojujúci signál v súvislosti so záväzkom EÚ riešiť narastajúce výzvy Európy v oblasti vody. Tieto tri inštitúcie zastupujú občiansku spoločnosť EÚ, občanov a miestne samosprávy.
Navrhujú holistický prístup založený na spolupráci, ktorým sa voda začleňuje do všetkých politík s cieľom zabezpečiť spravodlivý sociálny prístup, prístup pre poľnohospodárov, priemyselné odvetvia a infraštruktúru, ako aj zohľadniť sociálne, hospodárske a environmentálne aspekty vody.
Cieľom tohto posunu je prekonať existujúce roztrieštené prístupy a podporiť komplexnejšiu a účinnejšiu samostatnú stratégiu v oblasti vodného hospodárstva. Touto medziinštitucionálnou výzvou apelujú na Komisiu, aby pokračovala vo svojej práci na iniciatíve za odolnosť vodných zdrojov a aby sa voda stala najvyššou prioritou EÚ v nadchádzajúcom funkčnom období (2024 – 2029).
EHSV uverejnil brožúru, v ktorej predstavuje niektoré z projektov uchádzajúcich sa o Cenu pre občiansku spoločnosť venovanú problematike duševného zdravia. Chce tak vyzdvihnúť iniciatívy občianskej spoločnosti snažiacej sa zastaviť nečujne sa šíriacu epidémiu duševných porúch v EÚ. Brožúru si môžete prečítať tu.
EHSV uverejnil brožúru, v ktorej predstavuje niektoré z projektov uchádzajúcich sa o Cenu pre občiansku spoločnosť venovanú problematike duševného zdravia. Chce tak vyzdvihnúť iniciatívy občianskej spoločnosti snažiacej sa zastaviť nečujne sa šíriacu epidémiu duševných porúch v EÚ. Brožúru si môžete prečítať tu.
Od 4. do 7. marca sa v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore (EHSV) konal historicky prvý Týždeň občianskej spoločnosti, na ktorom sa zišlo viac ako 800 zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a mládežníckych skupín, aby diskutovali o nadchádzajúcich voľbách a budúcnosti EÚ. Závery budú zapracované do júlového uznesenia EHSV, v ktorom sa načrtne, čo občianska spoločnosť očakáva od budúceho vedenia Európskeho parlamentu a Komisie.
Od 4. do 7. marca sa v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore (EHSV) konal historicky prvý Týždeň občianskej spoločnosti, na ktorom sa zišlo viac ako 800 zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a mládežníckych skupín, aby diskutovali o nadchádzajúcich voľbách a budúcnosti EÚ. Závery budú zapracované do júlového uznesenia EHSV, v ktorom sa načrtne, čo občianska spoločnosť očakáva od budúceho vedenia Európskeho parlamentu a Komisie.
umožniť občanom, aby spolupracovali s EÚ a uplatňovali svoje demokratické práva,
identifikovať a riešiť hrozby pre demokratické hodnoty, ako sú dezinformácie a apatia voličov, a
zhromažďovať odporúčania občianskej spoločnosti, ktoré budú podkladom pre budúce plány EÚ.
Prvý prehľad posolstiev, ktoré organizácie občianskej spoločnosti formulovali pre nových lídrov EÚ, je zameraný najmä na pohotové riadenie, inkluzívne politiky a udržateľnú budúcnosť pre všetkých Európanov.
Boj proti dezinformáciám
Pred voľbami do Európskeho parlamentu dávajú zástupcovia mládeže a novinári najavo obavy v súvislosti s dramatickým nárastom šírenia dezinformácií a prehlbovaním polarizácie v online priestore a zdôrazňujú potrebu pevných právnych rámcov. Občianska spoločnosť vyzýva na spoluprácu medzi vládami, školami a technologickými firmami s cieľom propagovať digitálnu gramotnosť a podporovať inkluzívne online prostredie bohaté na znalosti.
Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí a celého sveta
Občianska spoločnosť požaduje prechod od modelov zameraných na rast k holistickým prístupom, ktoré uprednostňujú dobré životné podmienky, prosperitu a environmentálne limity. V súlade s tým sa mládežnícke organizácie zasadzujú za smernicu o udržateľnosti podnikov a navrhujú osobitné dane z environmentálne škodlivého tovaru.
Účastníci tiež zdôraznili úlohu EÚ v digitálnej transformácii a naliehavo vyzvali na etické riadenie v oblasti umelej inteligencie a vzdelávanie občanov. Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť zodpovedný hospodársky rast a posilniť postavenie občanov, aby sa dokázali orientovať vo vyvíjajúcom sa technologickom prostredí.
Posilnenie postavenia mladých ľudí
Zástupcovia občianskej spoločnosti trvajú na tom, že mladí ľudia musia mať možnosť formovať budúcnosť Európy. Vyslovili sa za „mládežnícky test“ pre všetky politiky EÚ s cieľom posúdiť ich vplyv na mladšie generácie. Mládežnícke skupiny konkrétne navrhli kvóty pre mladých ľudí vo voľbách do Európskeho parlamentu, aby sa tak zvýšilo ich zastúpenie.
Posilnenie demokracie
Účastníci vyzvali na vytvorenie odolnejšej a inkluzívnejšej demokracie s dôrazom na štruktúrovaný občiansky dialóg na všetkých úrovniach verejnej správy. Cieľom tohto dialógu spolu s budovaním kapacít je posilniť občiansku spoločnosť v kandidátskych krajinách EÚ a vytvoriť bezpečné a priaznivé prostredie pre rozvoj občianskej spoločnosti v Európe.
Samotná konzultácia nestačí
Tento týždeň odhalil silné a slabé stránky európskej občianskej iniciatívy. Hoci sa uznávajú jej úspechy, objavila sa aj frustrácia z nedostatočnej schopnosti inštitúcií EÚ reagovať. Ozvali sa hlasy požadujúce, aby európske iniciatívy občanov viedli ku konkrétnym reakciám, podporovali silnejšie partnerstvá a posilnili účasť občanov prostredníctvom spoločných najlepších postupov.
Pohľad do budúcnosti
Tieto odporúčania budú podkladom pre pripravované uznesenie EHSV, v ktorom budú načrtnuté očakávania občianskej spoločnosti od budúceho Európskeho parlamentu a Komisie. (gb)
V našej novej rubrike Ja idem voliť. A čo vy? od decembra 2023 do júna 2024 predstavujeme názory našich hostí na to, ako a prečo sa treba zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu. V tomto vydaní je našou hostkou Konstantina Manoli, 19-ročná študentka z Grécka, ktorá sa zapojila do tohtoročného podujatia Vaša Európa, váš názor.
V našej novej rubrike Ja idem voliť. A čo vy? od decembra 2023 do júna 2024 predstavujeme názory našich hostí na to, ako a prečo sa treba zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu. V tomto vydaní je našou hostkou Konstantina Manoli, 19-ročná študentka z Grécka, ktorá sa zapojila do tohtoročného podujatia „Vaša Európa, váš názor“.
Na hlavnom mládežníckom podujatí EHSV, ktoré sa po prvý raz konalo počas Týždňa občianskej spoločnosti, sa zúčastnilo viac ako 100 mladých ľudí z celej EÚ, kandidátskych krajín a Spojeného kráľovstva, aby diskutovali o demokracii a budúcnosti Európy.
Konstantina Manoli študuje cudzie jazyky, preklad a tlmočenie na Iónskej univerzite v Grécku. Je nadšenou lingvistkou s vášňou pre politické diskusie a globálne záležitosti.
v tomto čísle by som chcel upriamiť Vašu pozornosť na Týždeň občianskej spoločnosti, dôležité podujatie, ktoré EHSV zorganizoval začiatkom marca.
Týždeň občianskej spoločnosti, ktorý sa konal necelých 100 dní pred voľbami do Európskeho parlamentu, poskytol EHSV jedinečnú príležitosť spojiť ľudí zo všetkých oblastí života, aby diskutovali o tom, čo je pre nich dôležité a akú budúcnosť by chceli pre EÚ. Počas celého týždňa sa viac ako 800 zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a mládežníckych skupín spolu pokúsilo sformulovať kľúčové posolstvá a očakávania adresované budúcim lídrom EÚ. Posolstvo, ktoré chcem sprostredkovať ja, je jasné: ľudia chcú vidieť väčšiu demokraciu a väčšie zapojenie mládeže, menej falošných správ a hospodárstvo, ktoré pracuje pre všetkých. Európa si nemôže dovoliť ignorovať hlas občianskej spoločnosti, skutočného strážcu našej demokracie.
Poznatky získané počas Týždňa občianskej spoločnosti sa využijú pri príprave uznesenia EHSV o voľbách do Európskeho parlamentu. Prvé závery z Týždňa občianskej spoločnosti nájdete na webovom sídle EHSV.
Naša príprava na voľby zahŕňa aj posilnenie vzťahov s Európskym parlamentom. Dňa 27. februára som podpísal memorandum o porozumení s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsola s cieľom prehĺbiť spoluprácu medzi oboma inštitúciami, podporiť voľby do Európskeho parlamentu, zvýšiť volebnú účasť – najmä medzi nevoličmi a prvovoličmi – a bojovať proti manipulácii s informáciami. EHSV zmobilizuje svoju rozsiahlu sieť, ktorá pokrýva celú EÚ a zastupuje zamestnávateľov, pracovníkov a organizácie občianskej spoločnosti, aby sa všetci mohli plne zapojiť do tohto úsilia. Táto dohoda je kľúčovým míľnikom pri príprave na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024.
EHSV sa usiluje posilniť postavenie organizácií občianskej spoločnosti nielen v Európskej únii, ale aj v zahraničí. Vo februári sme oficiálne spustili iniciatívu prijať členov z kandidátskych krajín. Ide o zlomový bod v dejinách EHSV. Myšlienku zapojiť do práce EHSV zástupcov kandidátskych krajín ocenili aj podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová, predseda vlády Čiernej Hory Milojko Spajić a predseda vlády Albánska Edi Rama, ktorí sa na slávnostnom spustení iniciatívy zúčastnili. Bolo vybraných spolu 131 členov z kandidátskych krajín, ktorí sa ako skupina odborníkov z radov občianskej spoločnosti budú v nadchádzajúcich mesiacoch podieľať na práci výboru. Naším spoločným cieľom je, aby sa všetky kandidátske krajiny postupne priblížili k EÚ a aby sa v priebehu rokovaní čoraz viac integrovali.
Dynamická občianska spoločnosť a silný sociálny dialóg sú pre dobre fungujúce demokracie nevyhnutné. Prijatie členov z kandidátskych krajín je pre demokraciu v Európe pozitívnym a logickým krokom vpred.
