Christophe Préault, vedúci redakcie portálu Touteleurope.eu

Francúzska krajne pravicová strana Rassemblement national vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 prevalcovala prieskumy a dosiahla najlepší výsledok vo svojej histórii. Získala aj viac než tretinu hlasov voličov mladších ako 35 rokov. Náš mimoriadny hosť Christophe Préault, vedúci redakcie portálu Touteleurope.eu, analyzuje úspech strany Rassemblement national a jej lídra Jordana Bardellu, 28-ročného mladíka z predmestia Paríža, ktorý je všadeprítomný na TikToku.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2024 dosiahla strana Rassemblement national (RN) bezprecedentný výsledok vo svojej histórii, keď získala hlasy takmer jednej tretiny voličov (31,4 %). Krajne pravicová strana sa dostala na čelo takmer vo všetkých vekových a sociálno-profesijných skupinách, čím zamiešala volebnými kartami. Platí to najmä, pokiaľ ide o mladých ľudí. Od voličov vo veku 25 až 34 rokov dostal Jordan Bardella 32 % hlasov a medzi ľuďmi vo veku 18 až 24 rokov získal viac ako 10 percentuálnych bodov (26 %) v porovnaní s voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo RN priťahuje mladých ľudí. V prvom rade je tu osobnosť Jordana Bardellu, vedúceho kandidátky pre voľby do Európskeho parlamentu a predsedu strany, ktorý je v ostrom protiklade k tradičnej politike. Podľa mladých ľudí hovorí pravdivo, je priamočiary a v časoch, keď voči svetu politiky panuje nedôvera, pôsobí úprimne. Jeho osobná cesta je tiež zdrojom identifikácie: je dieťaťom zo strednej triedy, ktoré vyrastalo na parížskom predmestí (Seine-Saint-Denis), nenavštevovalo žiadnu prestížnu školu, nemá univerzitný titul a preukázať sa môže len maturitným vysvedčením. Preto sa stal takým populárnym medzi mladými ľuďmi, ktorí sa obávajú o svoju budúcnosť a cítia sa opustení alebo si dokonca myslia, že sa na nich zabudlo.

Mladých ľudí vo veku 18 až 34 rokov sa Jordanovi Bardellovi darí oslovovať aj preto, že je mladý. Vo svojich 28 rokoch dokonale pozná kódy tejto generácie a vie, ako s nimi narábať. Je tiež zaujímavé poznamenať, že v roku 2017 to bol Emmanuel Macron, ktorý stelesňoval túto triumfujúcu mládež, ale v inej spoločenskej vrstve.

RN tak ťaží z osobnosti svojho vodcu a z imidžu, ktorý je v rozsiahlej miere šírený na sociálnych sieťach. Jordan Bardella je všadeprítomný na TikToku, ktorý zohráva dôležitú úlohu v jeho volebnej stratégii v čase, keď už mladí ľudia informácie nezískavajú na tradičných mediálnych platformách. Jeho popularita rastie. Sleduje ho 1,6 milióna užívateľov. Nehovorí o reforme európskych zmlúv, Ukrajine, ani o Zelenej dohode a väčšinou sa zameriava na svoj každodenný život, blahoželá ku Dňu matiek, nahráva videá vo svojej kancelárii a na rôznych cestách... Riadi sa trendmi a hovorí o aktuálnych témach. Oslovuje dokonca aj mladých (a nie až tak mladých) nadšencov videohier.

Čoraz väčší odstup mladej generácie od tradičného sveta politiky pomáha posilňovať jeho obraz, postavenie a populistický diskurz, pričom voličov od volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019 trápia iné obavy. Z boja mladých ľudí v spojitosti s environmentálnymi otázkami v roku 2019 sa pozornosť presunula na iné témy, ktoré sú rovnako pálčivé, no sú ukotvené v každodennom živote. Obavy dnes vyvoláva neistota (spojená s prisťahovalectvom) a otázka kúpnej sily. Krajne pravicová strana sa na tomto hneve priživuje a využíva nálady generácie, ktorá sa cíti ukrivdená. Politická trieda ako celok dostatočne nezohľadnila dôsledky krízy spôsobnej covidovou pandémiou v roku 2020. Pandémia ochorenia COVID-19 dramaticky odhalila a prehĺbila nerovnosti, ktoré medzi mladými ľuďmi vo Francúzsku a v Európe na trhu práce existovali už aj predtým, ale taktiež pokiaľ ide o prístup k vzdelaniu, pričom sa sťažili podmienky pokračovania v štúdiu alebo jednoduchého absolvovania odbornej prípravy v čase, keď sa ako riešenie plne presadzujú digitálne technológie.

Takže namiesto toho, aby sme sa znepokojovali vzostupom RN, v prvom rade by sme sa mali zaujímať o voličov tejto strany, a to najmä o mládež zo strednej spoločenskej vrstvy. Treba jasne a konkrétne reagovať na jej obavy: či už ide o rastúce násilie v spoločnosti, zmenšujúci sa rozsah verejných služieb vo vidieckych oblastiach, ťažkosti pri hľadaní práce alebo získavaní vhodného vzdelania a pocit, že strácame kontrolu nad prisťahovalectvom. Pre tradičné politické strany to znamená, že sa musia prestať správať povýšenecky a zamerať sa na tých, ktorí pravidelne unikajú ich pozornosti a nie sú pre ne zaujímaví, pretože sa politikou aktívne nezaoberajú a málo sa angažujú. Je pravda, že Európska únia nie je v tomto zápase veľmi viditeľná, a to ani napriek mnohým programom zameraným na mládež, vzdelávanie, podporu zamestnanosti a boj proti neistote. Niet pochýb o tom, že program Erasmus, ktorý podporuje mobilitu a získavanie skúseností rôznorodejších skupín obyvateľov (učňov, nezamestnaných atď.), je východiskovým bodom, no v súčasnosti zjavne nepostačuje. Pokiaľ ide o riadenie migrácie, ktorá je ústrednou a polarizujúcou témou v našich európskych spoločnostiach, riešenie spočíva aj v tom, vedieť položiť si správnu otázku. Napriek nedávnemu prijatiu Európskeho paktu o migrácii a azyle sa o tejto téme stále diskutuje.

Christophe Préault je novinár a vedúci redakcie portálu Touteleurope.eu, vzdelávacej informačnej webovej stránky o fungovaní Európskej únie a jej politikách. Má dlhoročné skúsenosti s informovaním o aktuálnom dianí, najmä o európskych a ekonomických otázkach. Je absolventom Institut d'études politiques de Bordeaux (Inštitút politických štúdií v Bordeaux) a Cycle des hautes études européennes de l'ENA (Vysoká škola verejnej správy). V súčasnosti je vedúcim redakcie portálu Touteleurope.eu a pravidelne moderuje diskusie a konferencie o európskych otázkach.