EHSV info

EHSV zdôrazňuje význam začlenenia hľadiska mládeže do politík EÚ a naliehavo vyzýva mládežnícke organizácie, aby sa zapojili do mládežníckeho testu EHSV – iniciatívy zameranej na posilnenie hlasu mladých ľudí pri tvorbe politík. 

EHSV vo svojej nedávnej výzve na predkladanie žiadostí vyzval mládežnícke organizácie, aby sa prihlásili do mládežníckeho testu EHSV. Uzávierka prihlášok je 30. júna 2024. Vybrané organizácie si zvolia stanoviská EHSV, ktoré by chceli ovplyvniť, a ich zástupcovia sa zúčastnia na schôdzach a vypočutiach a poskytnú písomné príspevky. Oprávnené organizácie musia mať demokratický základ, musia dodržiavať zásady Európskeho dohovoru o ľudských právach a ich činnosť alebo rozhodovacie orgány musia byť riadené mladými ľuďmi. 

V uplynulom roku spustil EHSV pilotnú fázu tohto testu a umožnil zástupcom mládeže v celej Európe prispievať k diskusiám o dôležitých otázkach, ako je demokracia, spoločná poľnohospodárska politika a zapojenie mladých ľudí z EÚ a Spojeného kráľovstva. Na základe úspechu tohto pilotného projektu sa z testu stal stály nástroj a EHSV vyzýva ostatné inštitúcie EÚ, aby prijali podobné opatrenia. 

Počas rozpravy na nedávnom plenárnom zasadnutí vyjadrili zástupcovia mládeže spokojnosť s touto iniciatívou, ktorou sa zabezpečuje ich zapojenie nad rámec tém tradične zameraných na mládež, ako je klimatická kríza. 

Predseda EHSV Oliver Röpke vyzdvihol iniciatívu ako hlavný politický záväzok a zdôraznil potrebu nepretržitého zapojenia mládeže do rozhodovacieho procesu EÚ. Poznamenal, že voľby by nemali byť jedinou príležitosťou na vypočutie názorov mládeže a že mládežnícky test zabezpečí, aby sa mohla pravidelne vyjadrovať k politikám EÚ. 

Predsedníčka skupiny ad hoc Mládež v EHSV Katrīna Leitāne poukázala na pokrok pri začleňovaní názorov mládeže do rozhodovacieho procesu EÚ, pričom poznamenala, že mládežnícky test je živým nástrojom, ktorý sa bude vyvíjať na základe skúseností. Podpredseda Európskeho fóra mládeže Elias Dray vyjadril uznanie EHSV za to, že ako prvý spustil túto iniciatívu, a vyzval mládežnícke organizácie, aby sa do nej zapojili, a tak zaistili, že ich postoje budú môcť ovplyvňovať ďalšie stanoviská EHSV. 

Na plenárnom zasadnutí EHSV sa zúčastnila aj albánska ministerka pre mládež a deti Bora Muzhaqi. Jej krajina sa snaží byť vzorom v oblasti politiky týkajúcej sa mládeže a ukázať, že je dôležité, aby boli vo funkcii ľudia, ktorí sú zodpovední výlučne za otázky týkajúce sa mládeže. „Skutočne verím, že vďaka našej dnešnej práci s mládežou a pre mládež pripravujeme našich mladých ľudí na budúcnosť. Pomáhame im v tom, aby sa z nich stali noví lídri, čím chceme zaistiť, že zdedia udržateľnú a ekologicky rozmanitú planétu.“

EHSV má vynikajúce pracovné vzťahy s Albánskom a poukazuje na kľúčovú úlohu nadnárodného partnerstva pri podpore účasti mládeže na všetkých úrovniach riadenia.

EHSV sa zaviazal k tejto iniciatíve v septembri 2022, keď prijal stanovisko na tému Mládežnícky test EÚ. Neúnavné úsilie EHSV vrátane každoročného podujatia „Vaša Európa, váš názor“ je ďalším dôkazom jeho odhodlania posilniť účasť mládeže na rozhodovacom procese EÚ. 

Odporúčania z tohtoročného podujatia, ktoré sa konalo v marci 2024, sú určené budúcim lídrom EÚ a sú k dispozícii online. (ks)

Nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti rastú znepokojujúcou rýchlosťou, a preto občianska spoločnosť, občania a inštitúcie spojili svoje sily, aby zintenzívnili úsilie v boji proti všetkým formám nenávisti a dali jasne najavo, že v EÚ nie je pre ňu miesto. 

EHSV sa pripája k úsiliu EÚ potláčať nenávisť na jej území, ktorá dosahuje znepokojivo vysokú úroveň, keď sa skupiny a jednotlivci čoraz častejšie stávajú terčom nenávisti z dôvodu viery, etnickej príslušnosti, pohlavia, sexuálnej orientácie alebo politického presvedčenia. 

EHSV je spolu s občanmi a inými inštitúciami odhodlaný urobiť viac v boji proti nenávisti na internete aj v skutočnom živote. Uviedol to počas rozpravy s účasťou popredných hostí v rámci májového plenárneho zasadnutia, na ktorom prijal aj stanovisko na tému Nenávisť tu nemá miesto: Európa zjednotená proti nenávisti. Odmieta v ňom všetky formy nenávisti a zároveň víta oznámenie Európskej Komisie na rovnakú tému. 

„Všetci nesieme zodpovednosť za boj proti nenávisti“, uviedol predseda EHSV Oliver Röpke pri otvorení rozpravy na plenárnom zasadnutí EHSV. „Účinné riešenie tohto problému si vyžaduje spoluprácu všetkých – politikov, občianskej spoločnosti a občanov. Len spoločne a v dialógu môžeme uspieť a bojovať proti rastúcemu nepriateľstvu v našej spoločnosti, ktoré je skutočnou hrozbou pre našu demokraciu.“

Do rozpravy sa zapojili poprední predstavitelia Európskej komisie a belgickej vlády a zástupcovia občanov a organizácií občianskej spoločnosti (napr. ILGA-Europe a Európskej siete proti rasizmu –ENAR), ktorí poukázali na nárast nenávisti a násilia. 

Nedávne útoky na politikov odhalili hlboké rozpory vo vnútri európskej spoločnosti. Z údajov vyplýva, že prejavy namierené voči moslimom a židom sa v roku 2023 zdvojnásobili. Spoločnými cieľmi sú LGBTQIA+ osoby, ľudia afrického pôvodu a migranti. Mizogýnia je tiež na vzostupe. Z nedávnej analýzy online prejavov v EÚ vyplýva, že toxicita nenávisti sa od začiatku roka 2023 zvýšila o 30 %. 

Oznámenie Komisie s názvom Nenávisť tu nemá miesto: Európa zjednotená proti nenávisti je výzvou, aby sme sa postavili proti nenávisti a obhajovali toleranciu a rešpekt. 

„Hodnoty stanovené v Zmluve o EÚ jasne zakazujú trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy. Žiaľ, v poslednom čase sme zaznamenali ich nárast,“ uviedla podpredsedníčka Komisie pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuica.

EHSV vo svojom stanovisku vyzýva EÚ, aby zaujala komplexný prístup a bojovala proti nenávisti založenej na akýchkoľvek chránených ľudských charakteristikách a aby použila rovnaký prístup na „boj proti všetkým druhom nenávisti“. (ll)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) na svojom májovom plenárnom zasadnutí diskutoval o skúsenostiach z rozšírenia EÚ v roku 2004. Ďalšie rozšírenie je pre EÚ ešte naliehavejšou úlohou vzhľadom na súčasnú geopolitickú a bezpečnostnú situáciu. 

EHSV v rámci svojej plenárnej rozpravy venovanej veľkému rozšíreniu v roku 2004 privítal rečníkov, ktorí zohrali významnú úlohu v procese rokovaní. Boli medzi nimi aj bývalý poľský štátny tajomník pre pristúpenie k EÚ Jarosław Pietras, generálny tajomník Nadácie pre európske pokrokové štúdie László Andor z Maďarska a bývalý európsky komisár pre rozšírenie Štefan Füle z Česka. 

Účastníci rozpravy zdôraznili, že EÚ, ktorá len nedávno opäť prejavila záujem o ďalšie rozšírenie, musí kandidátskym krajinám poskytnúť jasný plán pristúpenia. Ak ich nechá dlho čakať, proces rozširovania by mohol stratiť svoju dôveryhodnosť. 

Predseda EHSV Oliver Röpke v tejto súvislosti uviedol, že „dvadsiate výročie nie je len významným medzníkom, ale aj pretrvávajúcim úspechom procesu rozširovania EÚ, o čom svedčí záujem ďalších krajín o pristúpenie.“ 

Jarosław Pietras dodal, že „rozširovanie je obojsmerný proces transformácie, ktorý prináša výhody nielen kandidátskym krajinám, ale aj členským štátom EÚ“. 

Štefan Füle, ktorý teraz v Centre európskej politiky predsedá pracovnej skupine pre rozširovanie EÚ, zdôraznil, že „na novú vlnu rozširovania musíme pripraviť tak kandidátske krajiny, ako aj členské štáty EÚ.“ 

V súvislosti s faktormi rozšírenia v roku 2004 Dr. Tinatin Akhvlediani, výskumná pracovníčka na oddelení pre zahraničnú politiku EÚ Centra pre analýzu európskych politík, poukázala na hospodárske aspekty rozširovania vzhľadom na skutočnosť, že kandidátske krajiny v tom čase zažívali zlú finančnú situáciu. Hlavnou motiváciou pre budúce rozšírenie je však teraz bezpečnosť. 

Ako sa vyjadril László Andor, jedným z nedostatkov rozšírenia v roku 2004 bol právny štát. EÚ nevytvorila správne nástroje na riešenie tohto problému, čo viedlo k nedávnemu zavedeniu podmienenosti právneho štátu. 

EHSV usporiada v septembri samit občianskej spoločnosti venovaný rozširovaniu. Prvýkrát v histórii pozve na svoje plenárne zasadnutie všetkých členov z kandidátskych krajín.

EHSV prijal na svojom májovom plenárnom zasadnutí dve stanoviská, v ktorých zdôraznil kľúčovú úlohu politiky súdržnosti – hlavného nástroja financovania regionálneho rozvoja EÚ – pri budúcich rozšíreniach. EHSV okrem iného žiadal, aby sa do prístupových zmlúv zahrnuli nástroje na zabezpečenie súladu s predpismi s cieľom riešiť možné výzvy po pristúpení, ako sú emigrácia a obavy týkajúce sa právneho štátu. 

EHSV vo svojom novom súbore odporúčaní zdôraznil význam integrácie a silnejšieho postavenia organizácií občianskej spoločnosti v záujme účinného využívania kohéznych fondov. Úspech v politike súdržnosti sa meria územnými a sociálnymi výsledkami, nielen hospodárskymi investíciami. Pre dosiahnutie súdržnosti má zásadný význam posilnenie kapacít verejnej správy. 

V rámci diskusie na plenárnom zasadnutí s komisárkou pre súdržnosť a reformy Elisou Ferreira a predsedom Európskeho výboru regiónov (VR) Vascom Alvesom Cordeirom sa zdôraznil význam predvstupovej pomoci a posilnenia postavenia organizácií občianskej spoločnosti. 

Predseda EHSV Oliver Röpke a ďalší rečníci zdôraznili potrebu silnej politiky súdržnosti s cieľom riešiť výzvy spojené s rozširovaním EÚ a zabrániť fragmentácii EÚ. Prispôsobenie pomoci kandidátskym regiónom má zásadný význam pre mier a prosperitu, pričom kľúčové odporúčania zahŕňajú posilnenie vzdelávania, zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a využívanie osobitných mechanizmov pre krajiny, ako je Ukrajina. 

EHSV tiež poukázal na širší vplyv rozšírenia na súčasné členské štáty, pričom zdôraznil potrebu dodatočných finančných prostriedkov pre zasiahnuté regióny. V 9. správe o súdržnosti sa vyzýva na prispôsobenie sa novým výzvam prostredníctvom investícií do MSP, posilnenia miestnej správy a podpory spravodlivého prístupu k zamestnaniu. Na uvoľnenie hospodárskeho potenciálu EÚ a zabezpečenie účinnej integrácie nových členských štátov je nevyhnutná dynamická politika súdržnosti. (tk)

Nukleárna medicína a dodávky rádioizotopov musia byť najvyššou prioritou Európskej únie, ak chceme všetkým pacientom v Európe zaručiť rovnaký prístup k liečbe rakoviny. 

EÚ a členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli k dispozícii finančné prostriedky na rádiologické a jadrové technológie na lekárske účely. Zároveň by mali zintenzívniť svoju spoluprácu s cieľom odstrániť regulačné prekážky, ktoré bránia dodávkam rádioizotopov, a znížiť svoju závislosť od tretích krajín, pokiaľ ide o suroviny. 

S týmto cieľom sa v stanovisku EHSV na tému Európsky plán na boj proti rakovine: faktory bezpečnosti dodávok rádioizotopov na lekárske účely, ktoré bolo prijaté na májovom plenárnom zasadnutí, zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť všemožné úsilie na boj proti rakovine. 

Spravodajkyňa Alena Mastantuono a spoluspravodajca Philippe Charry vyjadrili svoje pevné presvedčenie, že lepšie zabezpečiť dodávky rádioizotopov v Európe a uspokojiť rastúci dopyt zo strany pacientov sa podarí, len ak prijmeme odvážne politické rozhodnutia a náležité právne predpisy. 

Každý rok až 10 miliónov európskych pacientov využíva zobrazovacie metódy založené na nukleárnej medicíne na diagnostiku rôznych chorôb, ako je rakovina alebo ochorenie srdca. Rádiologické a jadrové technológie, ktoré využívajú rádioizotopy, sú nevyhnutné v boji proti rakovine vo všetkých fázach starostlivosti vrátane včasného odhalenia, diagnostiky, liečby a paliatívnej starostlivosti. (mp)

Vzhľadom na alarmujúci nárast počtu onkologických ochorení a úmrtí súvisiacich s rakovinou v celej EÚ Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) požaduje, aby sa prijali veľmi potrebné opatrenia na prevenciu rakoviny. Usudzuje sa totiž, že približne 40 % prípadov rakoviny sa dá predísť. 

EHSV na svojom májovom plenárnom zasadnutí prijal stanovisko, v ktorom uvítal návrh Európskej komisie na odporúčanie Rady o onkologických ochoreniach, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, ako nadväzujúcu iniciatívu k plánu EÚ na boj proti rakovine (ďalej len „plán na boj proti rakovine“). 

Stanovisko sa zameriava na očkovanie proti ľudskému papilomavírusu (HPV) a vírusu hepatitídy B (HBV), keďže očkovaním by sa dalo predchádzať viacerým druhom rakoviny spôsobenej týmito vírusmi. 

EHSV zdôrazňuje potrebu náležitého informovania, vzdelávania a komunikácie, ktoré podporia očkovanie cieľových skupín. Zdôrazňuje tiež dôležitú úlohu, ktorú v tomto úsilí zohrávajú všeobecní lekári, rodinní lekári, školskí lekári a organizácie občianskej spoločnosti. 

Ako vyhlásila Milena Angelova, spravodajkyňa stanoviska na tému Onkologické ochorenia, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, „musíme bojovať proti stigmatizácii a nepravdivým domnienkam v súvislosti s očkovacími látkami. Existuje napríklad mylné presvedčenie, že očkovanie sa týka len mladých dievčat. Nie je to však tak. Aby sme zničili tieto vírusy (HPV, HBV) musíme spolupracovať aj s chlapcami a ich rodičmi.“ Očkovacie látky musia byť dostupné pre všetkých. 

Je mimoriadne dôležité „zvrátiť trend skepticizmu“, dodala spoluspravodajkyňa Sára Felszeghi. Boj proti misinformáciám a dezinformáciám je kľúčovou súčasťou pri povzbudzovaní ľudí, aby sa dali očkovať. 

EHSV požaduje komplexný prístup k boju proti rakovine s dobre fungujúcim a integrovaným systémom pre všetky formy prevencie vrátane primárnej prevencie (očkovanie, zdravý životný štýl), sekundárnej prevencie (skríning) a terciárnej prevencie (starostlivosť a rehabilitácia). 

Milena Angelova opätovne potvrdila, že je potrebné, aby „členské štáty viac koordinovali svoju činnosť a vymieňali si najlepšie postupy“ s cieľom zabezpečiť oveľa efektívnejší boj proti rakovine a zvýšenie zaočkovanosti v celej EÚ. Je mimoriadne dôležité, aby sa prevencia rakoviny považovala za politickú prioritu. (sg)

Európska komisia navrhla cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov o 90 % do roku 2040 a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporil tento cieľ na svojom májovom plenárnom zasadnutí a zdôraznil, že príslušné ciele sú v súlade s vedeckými odporúčaniami na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C. 

EHSV svojou podporou zdôraznil, že je dôležité spravodlivo prispieť k celosvetovému úsiliu v oblasti klímy a zároveň zabezpečiť konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví počas prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Spravodajca pre stanovisko na tému Cieľ EÚ v oblasti klímy do roku 2040 Teppo Säkkinen poukázal na potrebu vytvoriť do roku 2040 bezuhlíkovú elektrizačnú sústavu so zámerom podporiť dekarbonizáciu priemyslu, dopravy a budov, a vyslovil sa za skutočné zníženie emisií postupným vyradením fosílnych palív. 

EHSV varoval pred prílišným spoliehaním sa na odstraňovanie uhlíka vzhľadom na riziká, ako sú lesné požiare a škodcovia, a vyzval na vyvážený prístup medzi znižovaním emisií a odstraňovaním uhlíka. Ďalšia fáza politiky EÚ v oblasti klímy by sa mala zamerať na investície, vytváranie silného hospodárstva, zvyšovanie energetickej bezpečnosti a vytváranie kvalitných pracovných miest. Kľúčom k tomu je dosiahnutie cieľa znížiť objem emisií do roku 2030 o 55 % a vykonávanie právnych predpisov Fit for 55. 

EHSV predpokladá, že do roku 2040 bude odvetvie výroby energie bez emisií uhlíka, po ktorom bude nasledovať dekarbonizované vykurovanie a chladenie. Na dekarbonizáciu priemyslu, budov a dopravy je potrebná čistá a cenovo dostupná energia. 

EHSV tiež navrhol cieľ znížiť emisie pre agropotravinársky sektor, ktorý by bol vypracovaný na základe dialógu s poľnohospodármi a zainteresovanými stranami so zámerom zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a zohľadniť rôzne prírodné podmienky v EÚ. 

Pre dosiahnutie cieľa na rok 2040 má zásadný význam podpora verejnosti a zapojenie zainteresovaných strán. EHSV preto žiada, aby sa pri stanovovaní cieľov a vypracúvaní politík viedol široký dialóg aj so sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou a občanmi. 

Vzhľadom na to, že EÚ pripravuje legislatívny návrh týkajúci sa cieľa do roku 2040, EHSV zdôrazňuje potrebu komplexnej kontroly konkurencieschopnosti v porovnaní s inými veľkými ekonomikami, aby sa zachovala globálna konkurencieschopnosť a priemyselná základňa Európy a zároveň sa dodržiavali vysoké environmentálne a sociálne normy. (ks)

Dvadsať rokov po vstupe Slovinska do EÚ sa v Ľubľane zišli vedúci predstavitelia politickej a občianskej spoločnosti, aby si pripomenuli toto symbolické výročie a zdôraznili základné výhody členstva v EÚ a potvrdili, že budúcnosť regiónu západného Balkánu je v Európskej únii. 

Konferencia s názvom Pokračovanie úspešného príbehu rozširovania EÚ – prínosy pre západný Balkán pred pristúpením, ktorú zorganizoval EHSV v úzkej spolupráci s Európskou komisiou a Nadáciou otvorenej spoločnosti – západný Balkán, upriamila pozornosť na reformy potrebné na dosiahnutie pokroku na ceste k pristúpeniu vrátane významu dodržiavania základných hodnôt EÚ. 

Na konferencii sa k predsedovi Oliverovi Röpkemu pripojila slovinská ministerka zahraničných vecí Tanja Fajon, slovinský minister práce Luka Mesec a generálna tajomníčka Rady pre regionálnu spoluprácu Majlinda Bregu. 

Predseda EHSV Oliver Röpke zdôraznil, že „kým krajiny Západného Balkánu nie sú členmi EÚ, naša rodina nie je úplná. Môžete sa spoľahnúť, že EHSV bude pokračovať vo svojej práci a v septembri zorganizuje „Samit o rozšírení občianskej spoločnosti“.“ 

Slovinská ministerka zahraničných vecí Tanja Fajon vyjadrila presvedčenie, že „v súčasnej geopolitickej situácii sa navzájom potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým.///2x že V tomto procese musí občianska spoločnosť vyvíjať tlak na politiku a vlády, aby sa priblížili k EÚ.“ 

Slovinský minister práce, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti príležitostí Luka Mesec dodal, že „Slovinsko a krajiny západného Balkánu majú dlhú spoločnú históriu. Naším spoločným domovom je Európska únia, a preto budem spolu so slovinskou vládou pracovať na uľahčení pristúpenia krajín západného Balkánu k Európskej únii." (mt)

EHSV spustil nový program na ďalší rozvoj svojich vzťahov s komunitou národných hospodárskych a sociálnych rád. Cieľom tejto iniciatívy je umožniť pravidelnejšiu výmenu informácií o prioritných témach, plánovaných stanoviskách a správach, ako aj o osvedčených postupoch.

Prvá takáto výmena sa uskutočnila v marci tohto roka vo Francúzsku. V rámci nej predsedníčka skupiny EHSV Mládež Katrīna Leitāne absolvovala dvojdňovú návštevu francúzskej Hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rady s cieľom vymeniť si názory na politiky v oblasti mládeže. Výsledok? Nové nápady na podporu programu pre mládež na úrovni EÚ a na národnej úrovni, začlenenie očakávaní mládeže do činností EHSV a stretnutie s novými kolegami pracujúcimi na rovnakej téme v inom členskom štáte. 

V tomto videu Katrīna Leitāne zdieľa svoje dojmy z tejto pracovnej návštevy a plodných diskusií s členmi Hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rady Francúzska.. 

Viac informácií o výmennom programe nájdete na našej webovej stránke. 

V prípade záujmu o úplné informácie sa obráťte na sekretariát oddelenia pre vzťahy s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami a občianskou spoločnosťou (EESC-ESCS-relations@eesc.europa.eu).