Na júlovom plenárnom zasadnutí EHSV sa uskutočnila diskusia s maďarským ministrom pre záležitosti Európskej únie Jánosom Bókom, ktorý predstavil hlavné priority maďarského predsedníctva Rady EÚ.
Na júlovom plenárnom zasadnutí EHSV sa uskutočnila diskusia s maďarským ministrom pre záležitosti Európskej únie Jánosom Bókom, ktorý predstavil hlavné priority maďarského predsedníctva Rady EÚ.
Maďarsko preberá rotujúce predsedníctvo v citlivom období pre Európu, v čase politickej transformácie v rámci inštitúcií a mimoriadnych výziev pre Úniu. János Bóka uviedol, že „Maďarsko preberá predsedníctvo Európskej rady v roku 2024 v čase viacerých kríz. Sme svedkami vojny v našom susedstve, klesajúcej konkurencieschopnosti Európy, rastúceho napätia v obchodných vzťahoch EÚ, demografických problémov, nekontrolovanej migrácie a zhoršujúcich sa vyhliadok európskych poľnohospodárov.“
Predseda EHSV Oliver Röpke poukázal na dlhodobú úspešnú spoluprácu s predsedníctvami Rady a vyzdvihol úlohu tejto inštitúcie ako strážkyne európskych hodnôt. Dodal, že „náš výbor je odhodlaný úzko spolupracovať s maďarským predsedníctvom s cieľom zabezpečiť, aby EÚ prijímala opatrenia v oblastiach, ktoré Európania považujú za najdôležitejšie. Budeme hodnotnými partnermi, ale aj otvorenými a konštruktívnymi kritikmi. Občianska spoločnosť má silný hlas a zaistíme, aby bola vypočutá.“
Niektorí členovia EHSV vyjadrili obavy v súvislosti s postojom Maďarska k útočnej vojne Ruska proti Ukrajine, dodržiavaním zásad právneho štátu v EÚ a zmenšujúcim sa priestorom pre občiansku spoločnosť v Maďarsku. János Bóka uviedol, že maďarské predsedníctvo si v plnej miere uvedomuje svoju zodpovednosť a hlási sa k spoločnému postoju EÚ k Ukrajine, ako aj k právnemu štátu a európskym hodnotám. Maďarské predsedníctvo sa už obrátilo na EHSV a požiadalo o vypracovanie desiatich prieskumných stanovísk. Viac informácií o činnosti EHSV počas maďarského predsedníctva nájdete na webovom sídle EHSV. (mp)
Súťaž o ekologické ocenenia EÚ za rok 2024 má už svojich finalistov: 24 projektov z 12 krajín EÚ v ôsmich kategóriách. Slávnostné vyhlásenie víťazov sa uskutoční 23. septembra v Bruseli zároveň s každoročnými oslavami dňa ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ.
Súťaž o ekologické ocenenia EÚ za rok 2024 má už svojich finalistov: 24 projektov z 12 krajín EÚ v ôsmich kategóriách. Slávnostné vyhlásenie víťazov sa uskutoční 23. septembra v Bruseli zároveň s každoročnými oslavami dňa ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ.
Ocenenia sa udeľujú po tretíkrát a odmeňujú inovatívne a udržateľné projekty, ktoré ekologickej poľnohospodárskej výrobe a spotrebe dodávajú významnú pridanú hodnotu. Víťazom poskytujú platformu na prezentáciu ich osvedčených postupov širšiemu publiku.
Ocenenia organizujú spoločne Európska komisia, Európsky hospodársky a sociálny výbor, Európsky výbor regiónov, COPA-COGECA a IFOAM Organics Europe, Európsky parlament a Rada EÚ. Výberovú komisiu tvorí sedem členov nominovaných týmito subjektmi.
Najlepší maloobchodný predajca potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby: BIOGAST GmbH (Rakúsko), Coolanowle Organic Meats (Írsko), SAiFRESC (Španielsko)
Najlepšia ekologická reštaurácia/najlepšie ekologické stravovacie služby: B2 Bio pur GmbH (Nemecko), Biohotel St. Daniel (Slovinsko), Kalf & Hansen (Švédsko)
Ekologická výroba v EÚ pokrýva 17 miliónov hektárov (10,5 % poľnohospodárskej pôdy EÚ v roku 2022) a cieľom je dosiahnuť do roku 2030 úroveň 25 % stanovenú v Európskej zelenej dohode. Rozhodujúce je zvýšiť informovanosť verejnosti a dopyt spotrebiteľov. Ekologické ocenenia EÚ boli prvýkrát udelené v roku 2022 ako súčasť akčného plánu pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby a sú uznaním excelentnosti v celom hodnotovom reťazci ekologickej poľnohospodárskej výroby, od poľnohospodárstva až po potravinové služby, čím sa zvyšuje viditeľnosť a znalosti ekologických postupov. (ks)
EHSV žiada Komisiu, aby problematiku neformálnych opatrovateľov povýšila na politickú prioritu a aby vytvorila platformu na výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi.
EHSV žiada Komisiu, aby problematiku neformálnych opatrovateľov povýšila na politickú prioritu a aby vytvorila platformu na výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) prijal v júli stanovisko, v ktorom vyzval, aby sa na úrovni EÚ aj na úrovni štátov zaviedli dodatočné opatrenia s cieľom lepšie chrániť neformálnych opatrovateľov a uznať ich zásadný prínos pre spoločnosť.
Európska komisia by napríklad mala zriadiť platformu na výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, mali by sa zabezpečiť kvalitné a dostupné komunitné služby, aby sa zmiernilo zaťaženie rodinných opatrovateľov, a poskytovať respitnú starostlivosť. Okrem toho je nevyhnutné, aby opatrovatelia mohli mať pružné pracovné podmienky a neboli nútení opustiť zamestnanie, ak sa starajú o svojich rodinných príslušníkov.
Spravodajca stanoviska Pietro Barbieri v tejto súvislosti uviedol: „EHSV je pripravený hájiť záujmy skupiny osôb, ktorá sa v našej spoločnosti do veľkej miery prehliada: neformálnych opatrovateľov. Títo ľudia sú často nútení odísť zo zamestnania a v dôsledku toho prichádzajú o príjem a mnohé zo svojich práv. Neformálni opatrovatelia pracujú v ústraní. Nastal čas upriamiť pozornosť na ich úsilie.“
EHSV vyzval členské štáty na prijatie vhodných opatrení, ktoré zabezpečia, aby rozhodnutia venovať sa neformálnej starostlivosti boli dobrovoľné, aby sa odstránili rodové nerovnosti a aby si neformálni opatrovatelia mohli udržať zamestnanie a príjem vďaka pružnejším pracovným podmienkam a mohli sa ľahko vrátiť na trh práce, ak boli nútení z neho odísť. Zároveň je dôležité zaručiť im primeranú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.
Neformálna starostlivosť sa mužov a žien netýka v rovnakej miere. Prevažnú časť neformálnych opatrovateľov tvoria ženy, z ktorých približne 70 % sa stará o svoje deti, partnerov alebo súrodencov. Okrem toho, že sú vystavené väčšiemu riziku prepracovanosti a psychických a fyzických ťažkostí, hrozí im aj vážne riziko chudoby. „Máme jeden z najlepších systémov sociálneho zabezpečenia na svete, ale v mnohých prípadoch sa spolieha na pracovité ruky a vôľu žien,“ skonštatoval pán Barbieri.
Na to, aby bolo možné monitorovať vplyv príslušných pravidiel a predpisov, je obzvlášť dôležité mať prístup ku kvalitatívnym a kvantitatívnym údajom o skutočných životných podmienkach neformálnych opatrovateľov. EHSV žiada, aby sa prijali ďalšie výskumné stratégie, najmä v spolupráci s nadáciou Eurofound a so zapojením príslušných zainteresovaných strán.
Takmer polovica z viac ako troch miliónov stážistov v EÚ nedostáva žiadnu odmenu a takmer tretina nemá prístup k sociálnej ochrane.
EHSV usporiadal v júli diskusiu na vysokej úrovni o zlepšení právnych predpisov EÚ o stážach v reakcii na výzvy občianskej spoločnosti a mládežníckych organizácií na ukončenie rozšírenej praxe v prístupe k stážistom, ktorí často pracujú bezplatne a nemajú prístup k sociálnej ochrane alebo iným pracovným a sociálnym právam.
V rámci diskusie s komisárom pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolasom Schmitom, ktorá sa uskutočnila počas plenárneho zasadnutia, EHSV uvítal najnovšie opatrenia Komisie zamerané na zlepšenie kvality stáží v Európe vrátane návrhu smernice o stáži a návrhu týkajúceho sa posilneného rámca kvality pre stáže.
EHSV však naliehavo vyzval spoluzákonodarcov, aby posilnili návrhy na zabránenie zneužívaniu stážistov ako zdroja lacnej pracovnej sily alebo náhrady za nástupné pracovné miesta. Zdôraznil pritom význam spravodlivej odmeny pre stážistov a pokrytia životných nákladov, ktoré im vzniknú počas vykonávania stáže.
Predseda EHSV Oliver Röpke zastáva názor, že „stáže sú kľúčovým nástrojom, ktorý mladým ľuďom umožňuje získať pracovné skúsenosti z prvej ruky. Musíme zabezpečiť, aby žiadny mladý človek nebol vylúčený z týchto príležitostí z dôvodu finančných obmedzení. Je preto potrebné stážistov spravodlivo odmeňovať. Musíme zakročiť proti zneužívaniu stážistov v Európe, a preto ďakujem Komisii za jej návrhy na dosiahnutie tohto cieľa.“
Podľa komisára Schmita „stáže môžu byť pre mladých ľudí skvelým spôsobom, ako získať počiatočné pracovné skúsenosti, osvojiť si nové zručnosti a vybudovať si sieť kontaktov. Musia však byť kvalitné. To znamená, že musí existovať jasný vzdelávací cieľ, stážisti musia byť platení a musí sa im ponúknuť mentorstvo a poradenstvo, ktoré im pomôžu pri prechode do sveta práce.“
EHSV vo svojom stanovisku na tému Smernica o stáži a posilnený rámec kvality pre stáže vyzdvihol kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú príslušné orgány v boji proti vydávaniu riadnych pracovnoprávnych vzťahov za stáže. Sociálni partneri môžu byť v tomto úsilí nápomocní v súlade s existujúcimi vnútroštátnymi postupmi.
„Je nevyhnutné zlepšiť rámec kvality pre stáže v celej Európe, najmä pokiaľ ide o posilnenie obsahu vzdelávania a odbornej prípravy, a bojovať proti zneužívaniu stáží. Vyzývame preto Komisiu, aby zlepšila predložené návrhy tak, aby sa zabezpečilo splnenie týchto cieľov,“ dodala spravodajkyňa stanoviska Nicoletta Merlo. (ll)
EHSV vyslal včasné varovanie, pokiaľ ide o vplyv ďalšieho rozširovania EÚ na poľnohospodárstvo. Toto rozširovanie sa plánuje v kontexte významných globálnych výziev vrátane geopolitických zmien, zmeny klímy a transformácie energetickej a environmentálnej politiky. EHSV zdôrazňuje, že pristúpenie nových členov si vyžaduje dôkladnú prípravu a rešpektovanie hodnôt EÚ.
EHSV vydal včasné varovanie, pokiaľ ide o vplyv ďalšieho rozširovania EÚ na poľnohospodárstvo. Toto rozširovanie sa plánuje v kontexte významných globálnych výziev vrátane geopolitických zmien, zmeny klímy a transformácie energetickej a environmentálnej politiky. EHSV zdôrazňuje, že pristúpenie nových členov si vyžaduje dôkladnú prípravu a rešpektovanie hodnôt EÚ.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) prijal na svojom júlovom plenárnom zasadnutí stanovisko, v ktorom zdôraznil zložitosť procesu rozširovania a upozornil na to, že treba zaistiť pripravenosť, udržateľnosť a vyváženú podporu pre poľnohospodárstvo súčasných členských štátov aj kandidátskych krajín. Cieľom rozširovania je posilniť strategickú autonómiu EÚ a zredukovať vplyv poľnohospodárstva na životné prostredie. Doterajšie rozšírenia priniesli rôzne výsledky a často z nich mali prospech väčšie poľnohospodárske podniky na úkor menších vidieckych fariem.
Na túto skutočnosť upozornil spravodajca stanoviska Stojan Čukanov, ktorý poznamenal, že hoci predchádzajúce rozšírenia boli vo všeobecnosti úspešné, vidieckym oblastiam ani malým poľnohospodárom nepriniesli rovnaké výhody. Zdôraznil, že poľnohospodársky systém treba riadiť starostlivo, aby sa zabránilo narušeniam.
V snahe predchádzať prípadným nepravdivým informáciám a zaistiť hladkú integráciu sa EHSV zasadzuje za komplexný zber údajov a monitorovanie poľnohospodárskych reforiem. Kandidátske krajiny sa budú musieť prispôsobiť vyvíjajúcej sa spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), v ktorej sa teraz uprednostňuje dôraz na ekosystémové služby pred tradičnou podporou. Očakáva sa, že rozširovaním sa výrazne zväčší poľnohospodárska plocha EÚ, najmä po pristúpení Ukrajiny, ktorá by ju samotná rozšírila o štvrtinu.
EHSV odporúča, aby sa k integrácii pristupovalo postupne a vyčlenili sa rozpočtové prostriedky na podporu najviac zasiahnutých poľnohospodárskych pododvetví, a najmä malých a stredných podnikov. Budúce reformy SPP by sa mali zamerať na udržateľnosť a nahradiť dotácie na hektár stimulmi založenými na environmentálnom a spoločenskom prínose.
EHSV vyzýva, aby proces rozširovania prebiehal opatrne a bol dobre podporovaný s cieľom zabezpečiť, že z neho budú mať prospech všetky členské štáty a že poľnohospodárske postupy EÚ zostanú aj v kontexte rastúceho geopolitického napätia udržateľné a spravodlivé.
EHSV sa stavia kriticky voči aktuálnemu plánu Európskej komisie pre progresívne materiály vzhľadom na nedostatočné financovanie, ako aj chýbajúce kvantifikovateľné ciele a ukazovatele udržateľnosti. Vo svojom stanovisku k príslušnému oznámeniu Komisie sa výbor zasadzuje za komplexnú stratégiu, vďaka ktorej by sa EÚ stala svetovým lídrom v tomto kľúčovom odvetví.
EHSV sa stavia kriticky voči aktuálnemu plánu Európskej komisie pre progresívne materiály vzhľadom na nedostatočné financovanie, ako aj chýbajúce kvantifikovateľné ciele a ukazovatele udržateľnosti. Vo svojom stanovisku k príslušnému oznámeniu Komisie sa výbor zasadzuje za komplexnú stratégiu, vďaka ktorej by sa EÚ stala svetovým lídrom v tomto kľúčovom odvetví.
„Progresívne materiály majú zásadný význam pre priemysel, hospodársky rast a udržateľnosť v EÚ. Potrebujeme ukazovatele udržateľnosti vo všetkých výrobných procesoch a musíme zabezpečiť správne zručnosti a kvalifikovanú pracovnú silu,“ uviedol spravodajca stanoviska Anastasis Yiapanis.
Výbor varuje, že v pláne Komisie chýbajú ambície a konkrétne ciele potrebné na zabezpečenie vedúceho postavenia priemyslu EÚ. Na absenciu kvantifikovateľných cieľov, termínov a kľúčových ukazovateľov výkonnosti poukázal aj spoluspravodajca Gerardo Luis Arroyo Herranz. EHSV požaduje odvážny a strategický prístup k posilneniu spôsobilostí EÚ v oblasti progresívnych materiálov a navrhuje zahrnúť zdravotníctvo ako ďalšiu strategickú oblasť vzhľadom na jeho významný vplyv na priemysel.
Predovšetkým odporúča prejsť na obehové hospodárstvo s cieľom znížiť závislosť od surovín. To si vyžaduje posilnenú spoluprácu medzi priemyslom, akademickou obcou a tvorcami politík, značné investície do výskumu a vývoja a rozvoj zručností. „Bez primerane kvalifikovaných ľudí môže zlyhať akékoľvek opatrenie. EÚ musí zaviesť programy zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie a iniciatívy v oblasti odborného vzdelávania,“ uviedol spoluspravodajca Arroyo Herranz.
Sumu 250 miliónov EUR navrhnutú na progresívne materiály v rámci programu Horizont Európa považuje EHSV za nedostatočnú a požaduje väčšie finančné prostriedky, daňové stimuly a zjednodušené administratívne postupy na stimuláciu investícií a inovácií. Obavy vyvoláva aj zabezpečenie stabilných dodávok kritických surovín.
EHSV sa zasadzuje za posilnenie domácej kapacity EÚ a diverzifikáciu zdrojov, ako aj za partnerstvá s Južnou Kóreou a Spojenými štátmi a za dlhodobé zmluvy s menšími krajinami s cieľom obmedziť prerušenia dodávok. (gb)
Voľby do Európskeho parlamentu ukázali, že proeurópska väčšina sa stále drží, ale aj to, že voliči v celej EÚ žiadajú rýchle politické a legislatívne riešenia v súvislosti s problémami, na ktoré upozornila volebná kampaň. Inak sa môže stať, že proeurópska väčšina stratí podporu, keďže by sa k hlavným politickým silám mohlo čoraz viac občanov obrátiť chrbtom.
Voľby do Európskeho parlamentu ukázali, že proeurópska väčšina sa stále drží, ale aj to, že voliči v celej EÚ žiadajú rýchle politické a legislatívne riešenia v súvislosti s problémami, na ktoré upozornila volebná kampaň. Inak sa môže stať, že proeurópska väčšina stratí podporu, keďže by sa k hlavným politickým silám mohlo čoraz viac občanov obrátiť chrbtom.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) usporiadal na svojom júlovom plenárnom zasadnutí diskusiu o stave demokracie v Európe s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolou a zástupcami politických skupín novozvoleného Európskeho parlamentu.
Predseda EHSV Oliver Röpke pri tejto príležitosti uviedol: „Júnové európske voľby boli signálom, aby sme sa prebudili, a vzhľadom na ich výsledky je našou povinnosťou zamyslieť sa nad súčasným stavom demokracie. Všetci sme zajedno v presvedčení, že jedinou odpoveďou je Európska únia, keďže prináša takú formu demokracie, ktorá viditeľne zlepšuje život ľuďom v celej Európe.“
Ako zdôraznila Roberta Metsola, v snahe upevniť podporu demokracie v Európe musí EÚ preukázať, že politika je stále najlepšou hybnou silou pozitívnych zmien v spoločnosti a komunitách: „Zamestnávatelia, pracovníci a občianska spoločnosť majú zásadný význam pre budovanie Európy – vo všetkých európskych obciach, mestách a regiónoch. Pretože práve tam sa začína Európa a uplatňuje demokracia v praxi.“
V diskusii so zástupcami politických skupín podpredsedníčka najväčšej skupiny v Európskom parlamente, Európskej ľudovej strany (PPE), Željana Zovko potvrdila očakávania skupiny, že sa bude pokračovať v politikách, ktoré sa začali v predchádzajúcom funkčnom období. Podpredsedníčka skupiny socialistov a demokratov (S&D) Ana Catarina Mendes zdôraznila, že je nevyhnutné zamerať sa na uplatňovanie Európskeho piliera sociálnych práv a na boj proti chudobe. Podpredseda skupiny Renew Europe Dan Barna naliehavo vyzval novú Európsku komisiu, aby pomocou dostupných nástrojov účinnejšie bránila právny štát. Podpredsedníčka Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie Kira-Marie Peter-Hansen vyzdvihla význam zachovania Zelenej dohody ako kľúčovej politiky EÚ. Spolupredseda skupiny ľavice Martin Schirdewan jasne uviedol, že skupina vyzve novú Komisiu, aby riešila krízu nákladov na bývanie. (mt)
