Vo svojom novom stanovisku žiada EHSV vytvoriť plnohodnotný viacročný strategický akčný plán, ktorý umožní plne využiť potenciál kultúrnej demokracie.

Hoci kultúra ako nástroj zahraničnej politiky Európskej únie je už 17 rokov súčasťou jej agendy, nikdy sa nestala skutočnou prioritou. Avšak teraz, keď sa na európsky kontinent vrátila vojna, je viac než kedykoľvek predtým potrebné, aby sa kultúra stala jedným z hlavných strategických nástrojov zahraničnej politiky EÚ, ako to zdôraznil EHSV vo svojom stanovisku.

„Kultúra by mohla byť dôležitou silnou stránkou EÚ v internom meradle, ale aj v jej vonkajšom imidži,“ uviedol spravodajca stanoviska Luca Jahier.

Osobitne vyzdvihol význam kultúrneho dedičstva, ktoré je podľa neho politicky citlivou a veľmi komplexnou témou, a preto by mohlo byť silnou a doplnkovou diplomatickou zložkou prístupu EÚ k mieru, bezpečnosti a udržateľnému rozvoju.

Účinný viacročný strategický akčný plán pre kultúrnu diplomaciu by mal zahŕňať ochranu, obnovu a rekonštrukciu dedičstva v oblastiach, ktoré zasiahli prírodné katastrofy, krízy a konflikty. Jeho súčasťou by mala byť aj snaha zmapovať existujúce iniciatívy a na základe toho vytvoriť platformu EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy a v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) špecializovanú štruktúru, ktorá by sa odvíjala od funkcie „osobitného vyslanca EÚ pre kultúrne vzťahy“.

V stanovisku z vlastnej iniciatívy o úlohe kultúrnej diplomacie, ktoré bolo prijaté na októbrovom plenárnom zasadnutí EHSV, sa zdôrazňuje význam kultúrneho rozmeru v súčasnom geopolitickom kontexte, čo je plne v súlade s uplatňovaním Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. (mt)