Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vo svojom stanovisku prijatom na plenárnom zasadnutí navrhol stratégiu na riešenie sociálno-ekonomických problémov, ktorým čelia ostrovy, horské regióny a riedko osídlené oblasti EÚ. EHSV žiada, aby sa opatrenia EÚ prijímali prostredníctvom politiky súdržnosti, pričom zdôrazňuje potrebu prispôsobených stratégií, spoľahlivých údajov a osobitných mechanizmov pre udržateľný rast.

Vzdialené regióny EÚ, od ostrovov až po horské a riedko osídlené oblasti, zápasia s hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi problémami, ktoré brzdia ich pokrok. Izolované ostrovy čelia vysokým nákladom v dôsledku svojej izolácie, zatiaľ čo zmena klímy predstavuje riziko pre horské oblasti. Klesajúci počet obyvateľov v riedko osídlených oblastiach si vyžaduje inovatívne stratégie rastu. Spravodajca EHSV Ioannis Vardakastanis zdôrazňuje potrebu prispôsobených prístupov, ktoré zohľadňujú osobitosti každého regiónu. Výbor sa vo svojom stanovisku zasadzuje za súdržné opatrenia EÚ, pričom zdôrazňuje regionálnu solidaritu s cieľom zabrániť marginalizácii. EHSV navrhuje využiť silný právny základ politiky súdržnosti EÚ a odporúča osobitné fondy a pakty, ako napríklad pakt ostrovov alebo pakt horských oblastí, na riešenie jedinečných výziev, podľa vzoru stratégií, ktoré sa úspešne uplatňujú v mestských alebo vidieckych oblastiach. Riešenia zahŕňajú hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty, ktoré si vyžadujú rôzne opatrenia od znižovania prevádzkových nákladov až po podporu vytvárania pracovných miest a zachovanie miestnej kultúry. Informované rozhodovanie je podmienené presnými údajmi a budovaním kapacít, ako aj podporou aktívneho dialógu medzi zainteresovanými stranami na úrovni EÚ a na vnútroštátnej a miestnej úrovni s cieľom formovať politiky, ktoré zohľadňujú osobitosti týchto regiónov v rámci EÚ. (tk)

Voľby do Európskeho parlamentu v júni 2024 rozhodnú o ďalšom smerovaní EÚ. EHSV ako inštitucionálny partner občianskej spoločnosti preto rozbieha svoj prvý Týždeň občianskej spoločnosti.

Nezabudnite si dátum tohto podujatia poznačiť.

Na tomto dôležitom podujatí sa zídu ľudia všetkých vekových kategórií z rôznych sfér činnosti, vrátane mladých ľudí, novinárov a zástupcov inštitúcií EÚ, aby diskutovali o témach, ktoré sú dôležité pre náš každodenný život aj pre budúcnosť Európy.

V diskusia s názvom Povstaňte za demokraciu! sa budeme venovať hrozbám a výzvam spojeným s ochranou demokratických hodnôt a skúsime zistiť, čo občianska spoločnosť očakáva od budúcich lídrov EÚ. Naše odporúčania poslúžia ako podklady pri vypracovaní uznesenia EHSV o voľbách do Európskeho parlamentu.

Týždeň občianskej spoločnosti bude zahŕňať päť hlavných iniciatív EHSV:

• Dni občianskej spoločnosti: Organizácie občianskej spoločnosti: pilier demokracie a kľúčový hráč v úsilí zvládnuť súčasné výzvy
• Deň európskej iniciatívy občanov: príležitosť na stretnutie zákonodarcov EÚ a zákonodárcov z jednotlivých štátov, aktivistov, občanov a subjektov občianskej spoločnosti
• Vaša Európa, váš názor: Zasadzovať sa za demokraciu a angažovať sa za Európu: priority mládeže na nasledujúce legislatívne obdobie EÚ
• Cena pre občiansku spoločnosť: 14. ročník Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť venovaný duševnému zdraviu
• Seminár pre novinárov: Výzva, ako zmobilizovať Európanov pre voľby do Európskeho parlamentu

Pripojte sa k nám a nechajte sa inšpirovať našimi seminármi pod vedením odborníkov a diskusiami na vysokej úrovni. Vyjadrite svoje názory na otázky, ktoré budú kľúčové pre nový legislatívny cyklus, a stretnite sa s organizáciami občianskej spoločnosti a strojcami zmien z celej Európy!

Registrácia sa začne v januári 2024.

Viac informácií nájdete už čoskoro na webovej stránke Týždňa občianskej spoločnosti #CivSocWeek (mt)

Predsedníctvo Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) 12. decembra 2023 rozhodlo o vymenovaní Isabelle Le Galo Flores za novú generálnu tajomníčku EHSV.

Isabelle Le Galo Flores získala magisterský titul z matematického inžinierstva, ako aj komunikačných a mediálnych štúdií a medzinárodných vzťahov. Počas svojej kariéry zastávala rôzne riadiace funkcie, naposledy funkciu zástupkyne generálnej riaditeľky pre Španielsko v Nadácii Daniela a Niny Carassových, kde sa okrem iného venovala otázkam udržateľných potravinových systémov a občianstva prostredníctvom umenia.

Generálny tajomník EHSV má výkonnú funkciu, poskytuje pomoc a poradenstvo štatutárnym orgánom EHSV a riadi približne 700 zamestnancov. Isabelle Le Galo Flores nastúpila do funkcie 16. januára na obdobie piatich rokov. Túto funkciu pred ňou zastával Gianluca Brunetti, ktorého mandát vypršal 31. decembra 2023. (ehp)

Finančný sektor, najmä bankovníctvo, rozhodujúcim spôsobom pomáha zvyšovať konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ, pretože do veľkej miery ovplyvňuje financovanie, ako aj nevyhnutný prechod na udržateľnosť. V stanovisku, ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí, Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzdvihuje kľúčové spôsoby, ako tento sektor posilniť a zvýšiť jeho príspevok k strategickej autonómii EÚ, a tiež ciele, ktoré to pomôžu dosiahnuť.

Odolný finančný systém je prioritou pre transformáciu hospodárstva EÚ. Napriek snahe zaviesť kontroly konkurencieschopnosti a zlepšiť právne predpisy pomocou programu REFIT však určité problémy pretrvávajú. Spravodajca EHSV Antonio García del Riego upozorňuje, že nedokončená banková únia a únia kapitálových trhov bránia trhovej jednote, v dôsledku čoho banky EÚ zaostávajú za svetovými. Tento problém bude treba riešiť pomocou dôkladných hodnotení, aby sa zabezpečil konkurencieschopný a odolný finančný sektor. Spravodlivá hospodárska súťaž má zásadný význam pre stabilitu a rast, ale vyžaduje si silnejšie regulačné rámce na ochranu rozmanitosti bankového sektora. EHSV vyzdvihuje úlohu spravodlivej hospodárskej súťaže v snahe zabezpečiť stabilitu a prilákať investície a vyzýva, aby sa k dohľadu pristupovalo vyváženým spôsobom, ktorý podporuje digitalizáciu a udržateľnosť trhu. Hoci EHSV oceňuje, že EÚ bude do budúcich politík začleňovať kontrolu konkurencieschopnosti, poukazuje na to, že konkurencieschopnosť sa musí posilňovať tak, aby nedochádzalo k odchýlkam od globálnych noriem, ako sú normy rámca Bazilej III. Je nevyhnutné zosúladiť túto kontrolu so špecifikami finančného sektora. Dokončením únie kapitálových trhov sa zamedzí roztrieštenosti trhu, posilní sa finančná stabilita a podporí integrácia. EHSV zdôrazňuje, že účinné metódy hodnotenia, zapojenie zainteresovaných strán do posúdení vplyvu a spoľahlivé údaje pre informované rozhodovanie sú kľúčom k pokroku v tomto odvetví. (tk)

Belgicko 1. januára prevzalo kormidlo EÚ a v kľúčovej prvej polovici roka 2024 bude predsedať Rade EÚ. Najdôležitejšou udalosťou budú nepochybne júnové voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých budú môcť občania a občianky Únie rozhodnúť o jej budúcom smerovaní. EHSV sa aktívne zapojí do informovania o voľbách a nabádania voličov a voličiek, aby šli k volebným urnám. „EHSV ako domov organizovanej občianskej spoločnosti bude úzko spolupracovať s belgickým predsedníctvom v snahe budovať silnejšiu, odolnejšiu a demokratickejšiu Európu,“ uviedol predseda EHSV Oliver Röpke.

Táto nová brožúra predstavuje aktivity EHSV v prvom polroku a najdôležitejšie spisy, na ktorých pracujú naše sekcie, ako aj prieskumné stanoviská, ktoré si vyžiadalo belgické predsedníctvo.
Zaujíma vás, kto sú naši belgickí členovia?

Tu si môžete prečítať ich profil a zistiť, ktorý segment občianskej spoločnosti zastupujú. Informácie sú v holandčine, vo francúzštine, v nemčine a angličtine (cw).

Cieľom iniciatívy v rámci stratégie Global Gateway je zabezpečiť otvorenú strategickú autonómiu EÚ, ktorá však musí vychádzať z posúdenia vplyvu, ako zdôraznil Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vo svojom stanovisku prijatom na decembrovom plenárnom zasadnutí. EHSV navrhuje, že bude zohrávať aktívnejšiu úlohu v kľúčových fázach rozhodovania o rozvojových projektoch spojených so stratégiou Global Gateway.

V rámci stratégie Global Gateway sa stanovuje záväzok zmobilizovať v rokoch 2021 až 2027 investície až do výšky 300 miliárd EUR s cieľom bojovať proti zmene klímy, zlepšiť digitálnu, energetickú a dopravnú pripojiteľnosť a posilniť zdravotnú, vzdelávaciu a výskumnú infraštruktúru na celom svete.

EHSV však zdôrazňuje, že investičné programy iniciatívy v rámci stratégie Global Gateway musia byť založené na hodnotení vplyvu so zámerom zabezpečiť demokratickú zodpovednosť za rozvojové iniciatívy v partnerských krajinách, ako aj hospodársku, sociálnu a environmentálnu udržateľnosť projektov. Výbor zároveň vyjadruje výhrady k projektom financovaným z iných fondov EÚ, ktoré by sa mohli odchýliť od štandardného monitorovacieho procesu z dôvodu nejasných postupov posudzovania vplyvu jednotlivých projektov.

Člen EHSV a spravodajca stanoviska Stefano Palmieri zdôraznil, že v spojitosti s projektmi stratégie Global Gateway je potrebné dodržiavať viaceré zásady a ciele, a uviedol, že „súlad s hodnotami EÚ a predklanie podrobných posúdení vplyvu je dôležité pre zabezpečenie udržateľnosti týchto projektov.“

Výbor zároveň vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným zapojením miestnych európskych aktérov do celkového procesu rozvoja. EHSV by chcel zohrávať aktívnejšiu úlohu v kľúčových fázach rozhodovacieho procesu o rozvojových projektoch súvisiacich so stratégiou Global Gateway a začať organizovať pravidelné stretnutia rady pre stratégiu Global Gateway s organizáciami občianskej spoločnosti a sociálnymi partnermi. (mt)

EHSV je úspešným príkladom, ale Európska únia musí vyvinúť ešte väčšie úsilie na dodržiavanie svojej spoločenskej zmluvy, prejavenie solidarity a zabezpečenie spravodlivého hospodárstva a inkluzívnosti. To je kľúč k zachovaniu európskych hodnôt.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) bol zriadený Rímskou zmluvou (podpísanou v marci 1957) a jeho prvé plenárne zasadnutie sa uskutočnilo v máji 1958. Doterajšie skúsenosti výboru a ponaučenia do budúcnosti boli predmetom diskusie s názvom „Oslavy 65. výročia vzniku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: posilňovanie postavenia občianskej spoločnosti a obrana demokracie“, ktorá sa konala 13. decembra 2023 v Bruseli. „Za uplynulých 65 rokov výbor vybudoval skutočnú platformu, kde môže občianska spoločnosť slobodne vyjadrovať svoje názory v snahe zlepšiť právne predpisy EÚ. V meniacom sa geopolitickom kontexte je hlas silnej a nezávislej občianskej spoločnosti dôležitejší než inokedy. Jednou z úloh občianskej spoločnosti je dohliadať na to, aby sa uplatňoval systém bŕzd a protiváh a rešpektovali zásady právneho štátu a základné práva a hodnoty, to znamená, aby nikto nebojkotoval demokraciu,“ uviedol predseda EHSV Oliver Röpke.

Členovia EHSV zastupujú rozmanité organizácie občianskej spoločnosti v celej Európe vrátane podnikov, odborových zväzov a iných záujmových skupín. Výbor je poradným orgánom EÚ, ktorý vypracúva stanoviská pre Európsku komisiu, Radu EÚ a Európsky parlament, a tak zabezpečuje komunikáciu medzi európskymi inštitúciami s rozhodovacou právomocou a občanmi EÚ. „EHSV má 65 rokov a možno by sa niekomu zdalo, že je čas odísť do dôchodku. Opak je však pravdou. Teraz, keď mnohí Európania zápasia s ťažkosťami, je EHSV potrebný viac než kedykoľvek predtým. Pokusom ignorovať úlohu organizovaného sociálneho dialógu by sa malo zabrániť. Ostatné inštitúcie EÚ by nás mali stále viac počúvať,“ zdôraznil George Dassis, bývalý predseda EHSV a predseda Združenia bývalých členov EHSV.

Ako bolo vyzdvihnuté počas debaty, EHSV bol v nedávnej minulosti jedným z hlavných partnerov v diskusii o Európskom pilieri sociálnych práv. Okrem toho sa v plnej miere zapojil do Konferencie o budúcnosti Európy, pričom v jej konečných odporúčaniach bol výslovne spomenutý ako nástroj na zvýšenie účasti a transparentnosti v demokracii EÚ. Medzi nedávne príklady priekopníckej úlohy EHSV patrí aj skutočnosť, že výbor ako prvý vyzval na vytvorenie skutočnej európskej zdravotnej únie a bol v popredí pri navrhnutí „práva na opravu“. Predseda skupiny Zamestnávatelia Stefano Mallia podčiarkol, že dosah práce EHSV je veľmi dôležitý, pričom poukázal na zlepšenia, ktoré sa od roku 1958 vykonali v právnych predpisoch: „V uplynulých mesiacoch sme dosiahli viacero kľúčových cieľov vrátane kontroly konkurencieschopnosti a modrej dohody EÚ. A budeme sa ďalej usilovať sprostredkúvať názory ľudí, ktorých zastupujeme.“

Transformácia energetiky, zvládnutie klimatickej krízy a reakcia na geopolitickú hrozbu, ktorú predstavuje Rusko, to je len niekoľko z výziev, ktoré dokazujú, že je ešte viac potrebné, aby EHSV pomáhal dosiahnuť konsenzus v záujme spoločného blaha, presadiť hodnoty európskej integrácie a zlepšiť participatívnu demokraciu a situáciu organizácií občianskej spoločnosti. „EHSV už 65 rokov poskytuje zástupcom odborových zväzov platformu na zmysluplné diskusie so zamestnávateľmi, organizáciami občianskej spoločnosti a ďalšími inštitúciami Európskej únie. Jeho úspech spočíva v spolupráci. Keďže výbor združuje zástupcov mnohých rôznych skupín spoločnosti, dokážeme vypracúvať stanoviská zohľadňujúce viacero odlišných uhlov pohľadu. Vďaka tejto inkluzívnosti je naša práca v súlade s demokratickými zásadami,“ vyhlásila predsedníčka skupiny Pracovníci Lucie Studničná.

Predseda skupiny Organizácie občianskej spoločnosti Séamus Boland vyzval EHSV, aby sa plne zmobilizoval pred voľbami do Európskeho parlamentu. „Na spoločné európske výzvy musí EÚ uplatňovať kolektívne riešenie problémov. Či sa to podarí dosiahnuť, to bude do veľkej miery závisieť od výsledkov volieb do Európskeho parlamentu. EHSV a jeho členovia majú na to mandát a je ich povinnosťou osloviť občanov prostredníctvom svojich sietí organizácií občianskej spoločnosti s cieľom bojovať proti dezinformáciám, rozohnať obavy a nastoliť väčšiu dôveru. Takisto musíme zopakovať svoju výzvu, aby sa zaviedli reálne opatrenia, ktoré umožnia presadiť dialóg s občianskou spoločnosťou na úrovni EÚ vo všetkých oblastiach politiky.“

Viac o histórii EHSV sa dozviete tu. (ab)

Organizácie občianskej spoločnosti vyjadrujú sklamanie z výsledkov konferencie COP28, ale považujú ich za platformu pre intenzívnejšiu európsku činnosť na globálnej scéne. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) nepoľavuje vo svojom úsilí o riešenie klimatickej krízy, pričom zdôrazňuje potrebu väčších ambícií a zapojenia mládeže.

COP28 predstavuje historický posun, keďže krajiny sa prvýkrát za tridsať rokov zaviazali postupne ukončiť využívanie fosílnych palív v energetických systémoch. Predseda EHSV Oliver Röpke uznáva tento pokrok, ale trvá na úplnom vyradení fosílnych palív a zdôrazňuje význam zapojenia mladých ľudí do tohto úsilia.

Vyjednávači Európskej únie tvrdia, že sa darí dosahovať úspechy pri plnení cieľa Parížskej dohody, ktorým je obmedzenie nárastu globálnej teploty. COP28 sa zameriava na odvetvie energetiky, pričom cieľom je 43 % zníženie emisií do roku 2030 a dosiahnutie nulovej bilancie emisií do roku 2050. Dohoda je však terčom kritiky vzhľadom na jej nedostatky vrátane neistoty týkajúcej sa splnenia cieľa, ktorým je obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C, vplyvu krajín vyvážajúcich ropu a slabých finančných prostriedkov na podporu prechodu.

Spolupredsedníčka Rímskeho klubu Sandrine Dixson-Declève varuje pred rastúcou majetkovou nerovnosťou a sociálnym napätím vyplývajúcim z neprimeraného rozdelenia bremena. Mládežnícka delegátka EHSV Diandra Ni Bhuachalla tvrdí, že je zdrvená výsledkom konferencie COP28, pričom zdôrazňuje význam skúseností obyčajných ľudí v boji proti lobistom za používanie fosílnych palív.

Napriek týmto obavám členovia EHSV uznávajú pozitívne aspekty dubajskej dohody a avizujú, že budú riešiť jej nedostatky, pričom naliehajú na ostatné inštitúcie EÚ, aby urobili to isté. Hlavným posolstvom diskusie EHSV je rozhodný záväzok: „Nevzdáme sa“ urýchleného riešenia klimatickej krízy prostredníctvom pokračujúcich opatrení EÚ a OSN. (ks)

Od zrodu myšlienky vytvoriť jednotný európsky trh v 80. rokoch 20. storočia cez jeho koncepciu po jeho zavedenie začiatkom 90. rokov došlo na našom kontinente aj mimo neho k mnohým historickým zmenám. Odvtedy sa samotná EÚ viac ako zdvojnásobila, – veľkosťou i počtom členských krajín – riešila krízy a konflikty a čelila prírodným, hospodárskym, sociálnym aj technologickým výzvam.

Geopolitická situácia sa takisto od tých čias dramaticky zmenila. V Ázii sa zrodila nová veľmoc a stala sa systémovým konkurentom pre EÚ na mnohých úrovniach. V priebehu rokov sa ukázalo, že zásady vnútorného trhu, t. j. voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a pracovnej sily, sú prospešné pre hospodársku výkonnosť EÚ. Situácia však nie je ani zďaleka dokonalá.

Vykonávanie spoločne dohodnutých pravidiel môže byť pomerne nejednotné, množia sa administratívne požiadavky a kapacity dohľadu nad trhom sú žalostne obmedzené. Okrem toho sme v súčasnosti svedkami zápasenia s cieľmi, ktoré si navzájom odporujú: žiadosti priemyslu, ale aj iných aktérov na vnútroštátnej úrovni o subvencie na jednej strane a výzvy na obmedzenie štátnej pomoci a zachovanie rovnakých podmienok vo všetkých členských štátoch na strane druhej; požiadavky na miestnu produkciu, aby sa udržala tvorba hodnôt a zamestnanosti v Európe oproti požiadavkám na otvorenie trhov a prístup k nim ako spôsob, ako si udržať nákladovú konkurencieschopnosť voči globálnym konkurentom a poskytnúť spotrebiteľom cenovo dostupné produkty; prístup k nevyhnutným surovinám na výrobu tovaru počínajúc automobilmi, veternými turbínami alebo solárnymi panelmi či cez kuchynské spotrebiče až po záhradné náradie v protiklade s podmienkami dodávok týchto zdrojov, ako je zaručenie pracovných a environmentálnych noriem a zaobchádzanie s konkurenčnými záujemcami o tieto zdroje.

Otvorenie trhov a hraníc EÚ, ktoré je kľúčovým aspektom pôvodnej koncepcie jednotného trhu, sa stalo nedostatočným vo svete, ktorý už nedodržiava multilaterálne dohodnuté medzinárodné obchodné pravidlá. V skutočnosti hrozí, že sa dokonca stane zraniteľným miestom, ak EÚ nezavedie určité záruky, ako je prísny dohľad nad kvalitou a bezpečnosťou výrobkov vstupujúcich na trh EÚ alebo preverovanie investícií a súvisiacich cieľov zo strany investorov. Vo svete, ktorý sa odkláňa od multilaterálnych systémov založených na pravidlách smerom k štátom, ktoré zakazujú alebo obmedzujú prístup k zdrojom na základe svojich národných záujmov, prestalo fungovať hospodárstvo spočívajúce na globalizácii a medzinárodne integrovaných dodávateľských reťazcoch.

Vnútorný trh, ktorý bol založený na týchto pravidlách, si preto vyžaduje novú stratégiu Tá by sa mala zameriavať na viaceré aspekty: európsku priemyselnú politiku, priaznivý rámec pre podniky vrátane malých a stredných podnikov (MSP), podniky sociálneho hospodárstva, podporu verejnosti pre európsky projekt, dobre organizované a účinné služby všeobecného záujmu a opatrenia na ochranu a rozvoj nášho sociálneho modelu.

EHSV sa nazdáva, že na prehĺbenie vnútorného trhu je nevyhnutné, aby sa dokončil kapitálový trh EÚ. Ten by sa mal zamerať na financovanie výroby, nákupu a toku tovaru a služieb, pričom treba podporovať najmä výskum, vývoj a inováciu podnikov, ako aj služby všeobecného záujmu a stimulovať podnikateľského ducha.

Takisto by sa mali uprednostniť politiky, ktoré poskytujú rámec pre inovácie súkromných podnikov a podporujú inováciu prostredníctvom prístupu k rizikovému kapitálu, ako aj spolupráce medzi priemyslom a vedou. Presadzovanie acquis by preto malo byť ďalšou prioritou v záujme posilnenia vnútorného trhu. Mnohé z týchto pravidiel neboli, žiaľ, transponované do vnútroštátneho práva, alebo sa uplatňujú veľmi odlišným spôsobom, resp. vo veľmi odlišnej miere. Je to závažná a podstatná prekážka, ktorá bráni hladkému fungovaniu vnútorného trhu.

EÚ by mala presadzovať diplomaciu v oblasti klímy ako hlavnú politiku vo svojej vonkajšej činnosti, zdôraznil Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku prijatom na decembrovom plenárnom zasadnutí. Na prispôsobenie svojej diplomacie v oblasti klímy súčasnému geopolitickému prostrediu a cieľom OSN v oblasti udržateľného rastu potrebuje EÚ spoľahlivý a dôveryhodný strategický plán.

EHSV je presvedčený, že cesta vpred spočíva v tom, že sa diplomacia v oblasti klímy povýši na hlavnú činnosť v zahraničných vzťahoch EÚ.

Predseda skupiny Zamestnávatelia a spravodajca stanoviska Stefano Mallia zdôraznil: „Nesmieme mrhať čas, ak sa chceme vyhnúť nenapraviteľným škodám. Diplomacia v oblasti klímy je preventívna diplomacia. Preto je naliehavo potrebné povýšiť diplomaciu v oblasti klímy na hlavnú činnosť EÚ v oblasti vonkajších vecí a zahraničnej politiky.“

EHSV nabáda EÚ, aby prijala komplexnú stratégiu diplomacie v oblasti klímy s krátkodobými a dlhodobými prioritami, ktorá by začlenila opatrenia v oblasti klímy do všetkých oblastí vonkajších vzťahov vrátane bezpečnosti a obrany, obchodu, investícií, dopravy, migrácie, rozvojovej spolupráce, finančnej a technickej pomoci, kultúry a zdravia.

Účinné vykonávanie Európskej zelenej dohody na vnútornej úrovni poskytuje EÚ dôveryhodnosť, aby ovplyvňovala a inšpirovala ostatných, aby sa takisto vydali cestou [k] udržateľnosti. Preto EHSV apeluje na členské štáty a inštitúcie, aby zabezpečili lepšiu koordináciu medzi aktérmi EÚ v snahe zosúladiť ich politiky s cieľmi v oblasti klímy a urýchliť vnútroštátne opatrenia na vykonávanie Zelenej dohody.

Ako poznamenal spravodajca Stefano Mallia: „Musíme interne posúdiť, či dokážeme dosiahnuť ciele, ktoré sme si stanovili v rámci Zelenej dohody. Keď si dáme doma všetko do poriadku, mali by sme spolupracovať so susednými krajinami, podporovať ich hospodársku diverzifikáciu, formovať plány spravodlivej transformácie a podporovať projekty v oblasti adaptácie a riadenia rizík s cieľom predchádzať rizikám súvisiacim s nestabilitou a znižovať ich. (mt)