V roku 2021 belgické združenie Grootouders voor het Klimaat (Starí rodičia za klímu) získalo za svoju kampaň s názvom „Naše úspory pre ich budúcnosť“ Cenu EHSV pre občiansku spoločnosť v oblasti klimatických opatrení. Cieľom kampane bolo povzbudiť približne 2,4 milióna belgických starých rodičov, aby svoje úspory, ktorých hodnota sa v tom čase odhadovala na 910 miliárd eur, reinvestovali do udržateľnejších projektov. EHSV Info hovoril so združením Grootouders voor het Klimaat o súčasnej situácii týkajúcej sa klímy a udržateľného financovania, ako aj o očakávaniach a plánoch do budúcnosti.
V roku 2021 belgické združenie Grootouders voor het Klimaat (Starí rodičia za klímu) získalo za svoju kampaň s názvom „Naše úspory pre ich budúcnosť“ Cenu EHSV pre občiansku spoločnosť v oblasti klimatických opatrení. Cieľom kampane bolo povzbudiť približne 2,4 milióna belgických starých rodičov, aby svoje úspory, ktorých hodnota sa v tom čase odhadovala na 910 miliárd eur, reinvestovali do udržateľnejších projektov. EHSV Info hovoril so združením Grootouders voor het Klimaat o súčasnej situácii týkajúcej sa klímy a udržateľného financovania, ako aj o očakávaniach a plánoch do budúcnosti.
Vidíte hmatateľné výsledky po troch rokoch svojej kampane? Ako by ste celkovo zhodnotili stav v oblasti klímy a udržateľného financovania v Belgicku? Môžeme hovoriť o pokroku a zvýšila sa medzi ľuďmi informovanosť o význame tejto problematiky?
Cena EHSV bola pre nás dôležitým uznaním a podporou. Často sme ju spomínali v komunikácii s vládou, inými podpornými organizáciami a našimi spoluobčanmi. Prostredníctvom prezentácií, praktických seminárov a série prednášok o udržateľnom financovaní nám táto cena pomohla nadviazať ďalšie kontakty a rozvíjať našu kampaň zameranú na starých rodičov, ako aj mladšie generácie.
Uvedomili sme si, že ešte stále to nie je samozrejmá téma, hoci súčasne sa v Európe vyvíja veľké legislatívne úsilie (taxonómia, Zelená dohoda, smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov, smernica o náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov atď.). Vďaka tomu teraz aj podniky a odvetvia prijímajú čoraz viac iniciatív, na ktoré môžeme poukázať. Je to niečo žiaduce a potrebné, ako to, žiaľ, opäť ukázali (nedostatočné) výsledky konferencie zmluvných strán v Baku.
Z nedávnej štúdie sme sa dozvedeli, že naša práca na zvyšovaní informovanosti je stále veľmi potrebná. Len 5 – 15 % investorov využíva svoje právo požiadať finančné inštitúcie, aby zohľadnili ich udržateľné preferencie. Preto musíme pokračovať v práci.
Čo očakávate od COP29? Zúčastňujete sa na konferencii, ak nie priamo, tak podporovaním 12-ročného Ferreho a jeho starých rodičov? Myslíte si, že financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy je kľúčovou témou v súvislosti so spravodlivou transformáciou?
V čase písania tohto článku sa konferencia COP29 práve skončila. Od samého začiatku sme finančne aj komunikačne plne podporovali 12-ročného Ferreho, ktorý spolu so svojimi starými rodičmi, členmi nášho združenia, cestoval do Baku, aby bol vypočutý hlas detí. Chceli by sme sa tiež poďakovať všetkým starým rodičom a orgánom, vďaka ktorým to bolo možné.
COP29 mala byť konferenciou o financovaní opatrení v oblasti klímy, pretože financovanie je pre spravodlivú transformáciu skutočne kľúčové. Žiaľ, na konferencii v Baku sa tejto otázke podľa nás nevenovala dostatočná pozornosť. Naše posolstvo sa nemení. Peniaze sú dostupné a my žiadame tých, ktorí nimi disponujú, aby prevzali zodpovednosť a investovali ich udržateľným spôsobom v záujme budúcnosti svojich vnúčat.
Ktoré najnovšie projekty vášho združenia by ste radi spomenuli? Pripravujú sa už nejaké nové projekty?
Aj naďalej sa do budúcnosti pozeráme s nádejou. Rok 2025, v ktorom si pripomenieme desiate výročie Parížskej dohody, bude pre naše združenie rokom, keď budeme oslovovať veľký počet starých rodičov, ktorí sú členmi hlavných organizácií seniorov vo Flámsku. Práve prebiehajú prípravy, v rámci ktorých sa niekoľko desiatok členov nášho združenia školí, aby sa s plnou istotou mohli aktívne zapájať do diskusií o klíme.
Pripravili sme niekoľko seminárov vrátane seminárov o udržateľnom sporení a investovaní, ktoré ponúkame bezplatne všetkým miestnym organizáciám seniorov. Už teraz vidíme veľké nadšenie. Koncom novembra 2025 zorganizujeme veľké záverečné podujatie, o ktorom dúfame, že nebude koncom, ale začiatkom rastúceho záväzku do budúcnosti.
Hugo Van Dienderen je spoluzakladateľom a spolupredsedom združenia Grootouders voor het Klimaat. Toto združenie, založené v roku 2019, je nezávislým hnutím starších ľudí, najmä starých otcov a starých mám, ktorí chcú zanechať budúcim generáciám svet vhodný na život.
Na fotke: Ferre na konferencii COP29 v Baku so svojimi starými rodičmi, ktorí sú členmi združenia Grootouders voor het Klimaat. Ferre mal možnosť vyjadriť svoje obavy z klimatickej krízy mnohým dôležitým ľuďom.
Môžeme pomôcť zachrániť svet udržateľnými investíciami? Keďže finančný sektor prechádza pozoruhodnou transformáciou vzhľadom na environmentálne a sociálne výzvy, Dr. Brigitte Bernard-Rau z Hamburgskej univerzity nám podrobnejšie priblíži novú silnú investičnú stratégiu: spoločensky prospešné investovanie. Stratégia predstavuje zásadný posun v tom, ako uvažujeme o úlohe kapitálu a financií v spoločnosti, a spochybňuje tradičnú myšlienku, že investori si musia vybrať, či chcú zarábať peniaze alebo meniť svet k lepšiemu.
Môžeme pomôcť zachrániť svet udržateľnými investíciami? Keďže finančný sektor prechádza pozoruhodnou transformáciou vzhľadom na environmentálne a sociálne výzvy, Dr. Brigitte Bernard-Rau z Hamburgskej univerzity nám podrobnejšie priblíži novú účinnú investičnú stratégiu: spoločensky prospešné investovanie. Stratégia predstavuje zásadný posun v tom, ako uvažujeme o úlohe kapitálu a financií v spoločnosti, a spochybňuje tradičnú myšlienku, že investori si musia vybrať, či chcú zarábať peniaze alebo meniť svet k lepšiemu.
Brigitte Bernard-Rau
Vo svete, ktorý čelí bezprecedentným environmentálnym a sociálnym výzvam od zmeny klímy a straty biodiverzity až po potravinovú bezpečnosť, nerovnosť, blahobyt a zdravotnú starostlivosť, prechádza finančný sektor pozoruhodnou transformáciou. Spoločensky prospešné investovanie sa objavilo ako účinný prístup, ktorý spochybňuje tradičnú myšlienku, že investori si musia vybrať, či chcú zarábať peniaze alebo meniť svet k lepšiemu. Čo však presne spoločensky prospešné investovanie znamená a ako sa líši od iných foriem udržateľného financovania?
Ako chápať spoločensky prospešné investovanie
Spoločensky prospešné investovanie predstavuje v podstate zásadný posun v tom, ako uvažujeme o úlohe kapitálu a financií v spoločnosti. Podľa vymedzenia Globálnej siete pre spoločensky prospešné investovanie (Global Impact Investing Network, GIIN) ide o investičnú stratégiu, ktorá zahŕňa investície realizované s cieľom dosiahnuť spolu s finančnou návratnosťou aj pozitívny, merateľný sociálny a environmentálny vplyv. Toto zdanlivo jednoduché vymedzenie však nevypovedá o tom, aký komplexný je transformačný potenciál spoločensky prospešného investovania.
Na to, aby sme mohli úplne pochopiť osobitnú úlohu tohto typu financovania v modernom finančníctve (s materialistickým prístupom), musíme zistiť, kde sa nachádza v širšom spektre investičných prístupov. Na jednom konci spektra máme tradičné investovanie, kde je na prvom mieste finančná návratnosť a maximalizácia zisku, zatiaľ čo sociálne či environmentálne aspekty nezohrávajú pri rozhodovaní žiadnu úlohu. Ako sa v tomto spektre posúvame ďalej, nachádzame čoraz dômyselnejšie prístupy, ktoré zohľadňujú sociálne faktory a faktory environmentálneho správania, až sa dostaneme k rozmanitým investíciám v záujme udržateľného financovania. Spoločensky prospešné investovanie je spomedzi nich najlepšou investičnou stratégiou, ktorá presadzuje pozitívnu a transformačnú zmenu spojením finančnej návratnosti so sociálnymi a environmentálnymi cieľmi.
Investičné prístupy v skratke:
tradičné investovanie sa zameriava len na finančnú návratnosť a nezohľadňuje sociálne a environmentálne faktory. Už dlho je základným kameňom kapitálových trhov;
začlenenie kritérií ESG znamená, že sa pri investičných rozhodnutiach ako ukazovatele rizika zohľadňujú environmentálne a sociálne kritériá a kritériá v oblasti správy a riadenia, ale nepovažujú sa za primárne hnacie sily investovania;
udržateľné financovanie znamená, že sa pri investičných rozhodnutiach zohľadňujú kritériá ESG a že sa udržateľnosť považuje za spôsob vytvárania hodnôt. Podporuje investície, ktoré sa zameriavajú na výzvy v oblasti udržateľnosti, a prináša pozitívne sociálne a environmentálne zmeny. Zahŕňa aj investície do transformácie, ktorými sa financuje jednak to, čo je už dnes šetrné k životnému prostrediu (zelené financovanie), jednak postupný prechod na úrovne výkonnosti šetrné k životnému prostrediu (financovanie transformácie);
spoločensky prospešné investovanie znamená významný posun na finančných trhoch a podstatné presmerovanie na spoločenský prospech a prináša odpoveď na otázku: Pomáhajú investície do udržateľnosti meniť svet k lepšiemu? Tento typ investovania sa preto javí ako prístup, pri ktorom sa kladie najväčší dôraz na zámer a ktorý sa aktívne a s rovnakým odhodlaním usiluje o dosiahnutie finančnej návratnosti a merateľného pozitívneho sociálneho alebo environmentálneho vplyvu.
Dve stránky spoločensky prospešného investovania: podporujúce verzus vytvárajúce
V rámci spoločensky prospešného investovania existuje zásadný rozdiel medzi investíciami, ktoré podporujú spoločenský prospech, a tými, ktoré ho vytvárajú. Táto diferenciácia pomáha investorom pochopiť nielen to, kam ich peniaze smerujú, ale aj to, ako prispievajú k pozitívnej zmene.
Investície podporujúce spoločenský prospech, podporujú podniky, ktoré už preukázali, že používajú pozitívne environmentálne alebo sociálne postupy a že sú odhodlané byť prospešné prostredníctvom svojich operácií a výsledkov.
Investície vytvárajúce spoločenský prospech, aktívne vytvárajú nové spôsoby riešenia sociálnych alebo environmentálnych výziev, pričom sa často zameriavajú na transformáciu a systémové zmeny.
Toto teoretické rozlíšenie sa pretavuje do praktického uplatňovania v rôznych odvetviach.
Čistá energia
Pri prechode na čistú energiu by investície podporujúce spoločenský prospech mohli zahŕňať nákup podielov v etablovaných spoločnostiach zameraných na energiu z obnoviteľných zdrojov alebo výrobu elektrických vozidiel. Tieto spoločnosti už prispievajú k environmentálnej udržateľnosti prostredníctvom svojich hlavných obchodných modelov. Investície vytvárajúce spoločenský prospech v tom istom odvetví by sa zase mohli zamerať na financovanie startupov, ktoré pôsobia v oblasti batériových technológií v počiatočnej fáze, alebo inovačných komunitných projektov v oblasti solárnej energie na územiach s nedostatočnou dostupnosťou služieb. Vytvárajú totiž úplne nové riešenia, ako zvládnuť energetické výzvy.
Udržateľné poľnohospodárstvo
Ďalším názorným príkladom je odvetvie udržateľného poľnohospodárstva. Investície podporujúce spoločenský prospech by mohli podporiť etablovaných výrobcov potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo udržateľné poľnohospodárske činnosti, zatiaľ čo investície vytvárajúce spoločenský prospech by sa zamerali na vývoj nových regeneratívnych poľnohospodárskych techník alebo revolučných riešení mestského poľnohospodárstva, ktoré by mohli zmeniť náš spôsob výroby potravín.
Sociálny vplyv
V oblasti sociálneho vplyvu investície podporujúce spoločenský prospech často podporujú spoločnosti s účinnou politikou rozmanitosti a spravodlivými pracovnými postupmi. Naopak, investície vytvárajúce spoločenský prospech by mohli financovať výstavbu nových cenovo dostupných bytov alebo priekopnícke vzdelávacie technologické riešenia pre komunity s nedostatočnou dostupnosťou služieb, ktoré aktívne vytvárajú nové cesty k sociálnej spravodlivosti.
Investičný proces: od zámeru k vplyvu
Ak má byť spoločensky prospešné investovanie úspechom, je nevyhnutné striktne sa držať stanoveného postupu, ktorý sa – so zámerom dosiahnuť pozitívnu sociálnu a environmentálnu zmenu – začína stanovením jasných cieľov z hľadiska vplyvu. Investori musia vymedziť konkrétne environmentálne alebo sociálne výsledky, ktoré sa snažia dosiahnuť, stanoviť merateľné ciele a často zosúladiť tieto ciele so zavedenými rámcami, ako je globálny ukazovateľ Organizácie Spojených národov pre 17 cieľov udržateľného rozvoja a 169 cieľov Agendy 2030.
Týmto zámerom sa spoločensky prospešné investovanie odlišuje od iných foriem udržateľného financovania. Od investorov orientovaných na spoločensky prospešné investovanie sa vyžaduje, aby začali uplatňovať postup náležitej starostlivosti, v rámci ktorého sa dôkladne posúdi finančná výkonnosť, ako aj schopnosť vytvárať a merať zmysluplné sociálne alebo environmentálne výsledky.
Finančné hodnotenie investície je osvedčeným postupom podporovaným štandardizovanými spôsobmi merania a spoľahlivými metodikami. Nefinančné hodnotenie, ako je hodnotenie sociálneho a environmentálneho vplyvu, je však stále menej rozvinuté a neexistujú preň univerzálne rámce. Investori preto musia na to, aby posúdili, do akej miery sa daný podnik zasadzuje za spoločenský prospech, použiť iné metódy, než je tradičná finančná analýza. To zahŕňa hodnotenie záväzku manažmentu dosiahnuť ciele spoločenskej prospešnosti, jeho schopnosť účinne merať vplyv a transparentne zverejňovať výsledky a informovať o nich. Proces posudzovania často zahŕňa preskúmanie konkrétnych ukazovateľov vplyvu prispôsobených cieľom investície, čím sa zabezpečí súlad s uznávanými rámcami, ako je IRIS+ alebo Projekt riadenia vplyvu (Impact Management Project, IMP, 2024).
Okrem toho je na posilnenie postupu náležitej starostlivosti nevyhnutné rozlišovať medzi „vplyvom spoločnosti“ a „vplyvom investora“. Vplyv spoločnosti sú priame sociálne alebo environmentálne účinky jej činností a výrobkov. Zatiaľ čo vplyv investora je vplyv, ktorý majú investori na správanie a výsledky spoločnosti prostredníctvom svojich investičných rozhodnutí a stratégií zapojenia. Pochopenie tohto rozdielu má zásadný význam pre presné posúdenie celkového vplyvu investícií a vypracovanie účinných postupov merania vplyvu.
Výzvy, zložitosť a úvahy
Napriek svojmu potenciálu čelia spoločensky prospešné investície značným prekážkam:
meranie vplyvu: keďže neexistujú štandardizované spôsoby merania, je ťažké kvantifikovať alebo porovnávať sociálne a environmentálne výsledky. Transparentnosť a dôsledné sledovanie merania vplyvu a informovanie o ňom majú zásadný význam pre zabezpečenie konzistentnosti a zodpovednosti a pomôžu zaistiť, aby tvrdenia o vplyve boli podložené dôkazmi;
problematické prisudzovanie účinkov: pri širších systémových zmenách je ťažké izolovať účinky konkrétnych investícií a prisúdiť ich jednej investícii. Ako určiť, do akej miery možno konštatovanú zmenu priamo pripísať konkrétnej investícii, to je i naďalej jedným z pretrvávajúcich problémov v oblasti spoločensky prospešného investovania. Napríklad zlepšenie cieľa udržateľného rozvoja č. 3 – Dobré zdravie a kvalita života – by mohlo byť výsledkom kombinácie investícií do zdravotníckych zariadení, vzdelávania a infraštruktúry, a nie len jednej cielenej investície. Je potrebné vypracovať metodiky, ako je kontrafaktuálna analýza a porovnávanie kontrolných skupín, môže to však byť náročné na zdroje a nie vždy uskutočniteľné, najmä v prípade menších projektov alebo na rozvíjajúcich sa trhoch;
klamlivé tvrdenia o vplyve: prehnané alebo nepravdivé tvrdenia spoločností alebo fondov o ich sociálnom alebo environmentálnom vplyve oslabujú dôveru v tento sektor. Na zachovanie dôvery a integrity v rámci celej oblasti spoločensky prospešného investovania sú mimoriadne dôležité transparentné informovanie a overené tvrdenia o vplyve (ITF). Jasné normy merania vplyvu a spoľahlivé overovacie metódy spolu s externými auditmi a nezávislou certifikáciou sú nevyhnutné na zachovanie dôveryhodnosti.
Spoločensky prospešné investovanie stojí na čele hlbokej transformácie globálneho financovania a predstavuje oveľa viac než len ďalšiu investičnú stratégiu. Stelesňuje zásadnú zmenu úlohy financií v spoločnosti. Spochybňuje tradičné presvedčenie, že finančná návratnosť a pozitívny sociálny a environmentálny vplyv sú navzájom nezlučiteľné.
Vývoj spoločensky prospešného investovania ukázal, že investori môžu súčasne dosahovať ziskovú návratnosť a zároveň prispievať k zmysluplnej sociálnej a environmentálnej zmene. Spojením zámeru a zisku ponúka spoločensky prospešné investovanie presvedčivý spôsob, ako vytvoriť finančný systém, ktorý bude slúžiť ľuďom aj planéte.
Brigitte Bernard-Rau je postdoktorandská výskumná pracovníčka a pôsobí v Škole podnikania, ekonómie a sociálnych vied na Hamburskej univerzite. Jej výskum sa zameriava na ratingy ESG a ratingové agentúry, udržateľné financovanie, sociálne zodpovedné investovanie, spoločensky prospešné investovanie a sociálnu zodpovednosť podnikov. Nedávno jej vyšla kniha Sustainability Stories: The Power of Narratives to Understand Global Challenges (Springer Nature, 2024). Kniha obsahuje viac ako 30 inšpiratívnych príbehov od rôznych autorov z celého sveta, ktorí predstavujú rozmanité spôsoby, ako sa zapojiť do úsilia o spoločné blaho a dosiahnuť zmenu v komunitách, pracovných postupoch a živote ľudí.
Mladá aktivistka v oblasti klímy a ľudských práv a spoluzakladateľka organizácie Youth for Climate Belgium Adélaïde Charlier poukazuje na všetky chyby v súvislosti s dohodou o klíme COP 29, ktorá bola práve vyrokovaná v hlavnom meste Baku Azerbajdžanu. Konferencia COP 29, ktorú mnohí vnímajú ako symbol zničenej dôvery a nerovnosti v oblasti klímy, zanechala v zraniteľných národoch a občianskej spoločnosti pocit trpkého sklamania.
Mladá aktivistka v oblasti klímy a ľudských práv a spoluzakladateľka organizácie Youth for Climate Belgium Adélaïde Charlier poukazuje na všetky chyby v súvislosti s dohodou o klíme COP 29, ktorá bola práve vyrokovaná v hlavnom meste Baku Azerbajdžanu. Konferencia COP 29, ktorú mnohí vnímajú ako symbol zničenej dôvery a nerovnosti v oblasti klímy, zanechala v zraniteľných národoch a občianskej spoločnosti pocit trpkého sklamania.
Nedávna konferencia COP 29 o zmene klímy v Baku rozdelila svet, pričom zraniteľné národy a občianska spoločnosť vyjadrili hlbokú frustráciu nad tým, čo sa považuje za zradu dôvery. Hoci sa dosiahla dohoda, v rámci ktorej sa prisľúbilo ročne vyčleniť 300 miliárd dolárov na pomoc rozvojovým krajinám pri adaptácii na zmenu klímy do roku 2035 – výrazne sa ňou zaostáva za naliehavými potrebami tých, ktorí sú najviac zasiahnutí klimatickou krízou.
„Žiadna dohoda je lepšia ako zlá dohoda“
Harjeet Singh, riaditeľ pre globálnu angažovanosť v rámci Iniciatívy pre zmluvu o nešírení fosílnych palív, vyhlásil 24 hodín pred schválením konečnej dohody: „Žiadna dohoda je lepšia ako zlá dohoda“. Jeho vyjadrenie odrážalo rastúce napätie medzi postihnutými krajinami, občianskou spoločnosťou a bohatšími krajinami. Do nedele konferencia predstavila triezvu realitu s jediným finančným cieľom: prísľubom „300 miliárd dolárov ročne do roku 2035“. Tento cieľ je smiešny, pretože je oveľa nižší než to, čo spoločne požadovali zraniteľné krajiny (1,3 bilióna dolárov na pokrytie ich potrieb v oblasti adaptácie, zmierňovania a riešenia strát a škôd).
Dohoda je viazaná na nový kolektívny kvantifikovaný cieľ (NCQG), ktorý má financovať klimatickú transformáciu v rozvojových krajinách. Hoci je trojnásobne vyšší ako cieľ 100 miliárd dolárov stanovený v roku 2009, ktorý sa dosiahol až s dvojročným oneskorením koncom roka 2022, stále nie je ani zďaleka dostatočný. Záväzok 100 miliárd dolárov z roku 2009 by po zohľadnení inflácie predstavoval do roku 2035 sumu 258 miliárd dolárov, čo zodpovedá reálnemu zvýšeniu skutočného úsilia len o 42 miliárd dolárov. Výzva zo strany zraniteľných krajín bola jasná: „Bilióny, nie miliardy“.
Štruktúra navrhovaného finančného cieľa je rovnakým sklamaním ako samotná suma. Chýba v nej akýkoľvek konkrétny záväzok k mechanizmom verejného financovania, ako sú granty alebo dotácie, ktoré krajiny globálneho Juhu nevyhnutne potrebujú.
Okrem toho neexistujú žiadne čiastkové ciele na primerané financovanie zmierňovania, adaptácie a riešenia strát a škôd. Nedostatok jasného zamerania na adaptáciu v kombinácii s neprimeraným dôrazom na zmierňovanie – financované predovšetkým multilaterálnymi rozvojovými bankami a súkromným sektorom – svedčí o pretrvávajúcej neschopnosti poučiť sa z roku 2009, keď bola adaptácia nedostatočne financovaná, čo sa ešte znásobilo chýbajúcou zodpovednosťou a osobitným financovaním strát a škôd.
Okrem toho sa síce spomínajú straty a škody, ale len vágne a povrchne, namiesto toho, aby boli zmysluplne začlenené do dohody. Rámec tiež ponecháva otvorené dvere pre veľké spoliehanie sa na súkromné financovanie vrátane verejno-súkromných partnerstiev, súkromných investícií so zníženým rizikom podporovaných z verejných zdrojov a plne súkromných investícií, ktoré sa aktívne podporujú.
Ignorovanie historických povinností
Okrem nedostatočného financovania dohoda odhalila hlboké trhliny v diplomacii v oblasti klímy. Bohatšie krajiny ignorovali diferencovanú zodpovednosť, čím presunuli časť finančného bremena na zraniteľné krajiny, ktoré už teraz znášajú najväčšiu ťarchu klimatických vplyvov. Krajiny ako India, Kuba, Bolívia a Nigéria vyjadrili svoj hnev a obvinili bohaté krajiny, že za svoje historické emisie skleníkových plynov neplatili.
Toto ignorovanie úplne rozbilo dôveru a napätie dosiahlo úroveň, aká nemá v histórii rokovaní COP obdobu. Súčasný prísľub vo výške 300 miliárd dolárov je len veľmi málo v porovnaní s 1 biliónom dolárov, ktorý odborníci OSN odhadujú ako minimálnu investíciu potrebnú pre rozvojové krajiny (okrem Číny) do roku 2035.
Zlá dohoda pod tlakom
Najchudobnejšie a najzraniteľnejšie krajiny sveta, vrátane 45 najmenej rozvinutých krajín a 40 malých ostrovných štátov, nakoniec pod obrovským politickým tlakom dohodu prijali. Prinútil ich k tomu strach, že sa nedosiahne vôbec žiadna dohoda, najmä v súvislosti s možnosťou, že pod vedením prezidenta Trumpa by sa ohrozil budúci pokrok v oblasti klímy. Akceptovanie nedostatočných finančných prostriedkov na zabezpečenie okamžitej pomoci bolo pre mnohých trpkým kompromisom.
Cena za omeškanie
Táto „zlá dohoda“ nie je len ranou pre diplomatické vzťahy, ale bude mať zničujúce dôsledky na životy miliónov ľudí. Zraniteľné národy sa už ocitli na pokraji svojich síl v dôsledku extrémneho počasia, stúpajúcej hladiny morí a nedostatku zdrojov. Vlády bohatších krajín musia uznať, že investovať teraz do opatrení v oblasti klímy bude stáť oveľa menej ako čakať na zvýšenie katastrofického účtu, ktorý nám príroda vystavuje.
Výsledok konferencie COP 29 je jasným varovaním: klimatická kríza si vyžaduje odvážne a naliehavé opatrenia a spravodlivosť pre tých, ktorých sa najviac dotýka. Bez transformačných záväzkov sa z roka na rok prehlbujú rozdiely medzi globálnym Severom a Juhom, čo podkopáva samotnú podstatu globálnej spolupráce v oblasti klímy.
V očakávaní COP 30 je jasné, že boj za klimatickú spravodlivosť sa ešte zďaleka neskončil.
Adélaïde Charlier je 23-ročná európska aktivistka za klimatickú spravodlivosť, známa najmä ako spoluzakladateľka organizácie Youth for Climate Belgium a rovnako ako zakladateľka organizácie Bridge (premosťovanie politiky v oblasti mládeže a klímy). Je tiež nominovaná na ocenenie Forbes 30 pod 30 za rok 2024.
Bulharsko a Rumunsko platia vysokú ekonomickú a politickú cenu za to, že v plnej miere nemôžu využívať výhody schengenského režimu, čo má nepriaznivý vplyv aj na konkurencieschopnosť a hospodársky rast EÚ. „Je najvyšší čas, aby Rada EÚ stanovila dátum zrušenia kontrol na pozemných hraniciach medzi týmito dvoma krajinami a ostatnými členskými štátmi schengenského priestoru,“ napísala Marija Minčeva, spravodajkyňa stanoviska na témuNáklady nečlenstva v schengenskom priestore pre jednotný trh – vplyv na Bulharsko a Rumunsko. (ll)
Bulharsko a Rumunsko platia vysokú ekonomickú a politickú cenu za to, že v plnej miere nemôžu využívať výhody schengenského režimu, čo má nepriaznivý vplyv aj na konkurencieschopnosť a hospodársky rast EÚ. „Je najvyšší čas, aby Rada EÚ stanovila dátum zrušenia kontrol na pozemných hraniciach medzi týmito dvoma krajinami a ostatnými členskými štátmi schengenského priestoru,“ napísala Marija Minčeva, spravodajkyňa stanoviska na témuNáklady nečlenstva v schengenskom priestore pre jednotný trh – vplyv na Bulharsko a Rumunsko. (ll)
Bulharsko a Rumunsko splnili podmienky na pristúpenie k schengenskému priestoru v roku 2011. Hoci odvtedy uplynulo 13 rokov, ešte stále im nebolo umožnené využívať všetky výhody voľného pohybu. Tento nesúlad má vysokú politickú cenu a podnecuje euroskepticizmus.
Bulharsko a Rumunsko splnili podmienky na pristúpenie k schengenskému priestoru v roku 2011. Hoci odvtedy uplynulo 13 rokov, ešte stále im nebolo umožnené využívať všetky výhody voľného pohybu. Tento nesúlad má vysokú politickú cenu a podnecuje euroskepticizmus.
Ministri vnútra Maďarska, Rakúska, Bulharska a Rumunska sa na zasadnutí Rady 22. novembra v Budapešti dohodli, že „iniciujú potrebné kroky“ s cieľom stanoviť dátum zrušenia kontrol na pozemných hraniciach pod podmienkou zvýšeného úsilia o zastavenie príchodu neregulárnych migrantov cez západobalkánsku trasu.
Schengenská dohoda má zásadný význam pre voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu v rámci EÚ a je kľúčovým faktorom hospodárskeho úspechu EÚ. Obmedzenia ohrozujú konkurencieschopnosť a hospodársky rast EÚ a brzdia realizáciu sociálneho trhového hospodárstva, ako sa stanovuje v zmluvách.
Členské štáty už niekoľko rokov pristupujú k dočasnému opätovnému zavádzaniu kontrol na hraniciach. Hospodársky a sociálny vplyv tohto rozhodnutia na jednotný trh však nie je predmetom hodnotenia. Európska komisia posudzuje fyzické prekážky obchodu, týka sa to však len blokád hraníc, demonštrácií a útokov na nákladné vozidlá. Vplyv kontrol na pozemných hraniciach vrátane dočasného obnovenia hraničných kontrol schengenskými členskými štátmi sa nezohľadňujú.
Rada sa v roku 2023 dohodla na zrušení kontrol na vnútorných vzdušných a námorných hraniciach s Bulharskom a Rumunskom s účinnosťou od 31. marca 2024. Kontroly na vnútorných pozemných hraniciach sa však zachovali, pričom nebol stanovený žiadny dátum na ich odstránenie, čo vedie k značným nákladom a bráni spoločnostiam plne využívať výhody jednotného trhu.
Krokmi smerom k úplnej integrácii Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru môže EÚ posilniť svoju vnútornú súdržnosť, zvýšiť svoju konkurencieschopnosť a zachovať základné princípy voľného pohybu a solidarity, ktoré sú základom európskeho projektu.
Podľa Európskeho parlamentu by skutočnosť, že tieto krajiny nie sú súčasťou schengenského priestoru, mohla ovplyvniť očakávania trhu, pokiaľ ide o štatút týchto krajín v EÚ. Ide o politický signál, ktorý by mohol mať vplyv na výnosy štátnych dlhopisov, ceny finančných aktív a úrokové sadzby, ktorým čelia firmy a domácnosti, a mohol by a poškodiť reálnu ekonomiku.
Obe krajiny ročne platia miliardy EUR v dôsledku zvýšených logistických nákladov, oneskorení pri dodávaní tovaru a vybavenia a zvýšených nákladov na palivo a vodičov. Tieto priame náklady sa nevyhnutne prenášajú na spotrebiteľov v podobe vyšších cien a majú vplyv na fyzické a duševné zdravie pracovníkov.
Táto situácia je tiež prekážkou pre cestovný ruch a rovnako bráni voľnému pohybu pracovnej sily, čím obmedzuje možnosti pracovníkov z Bulharska a Rumunska hľadať si zamestnanie v susedných členských štátoch. Toto obmedzenie má vplyv na stavebníctvo, poľnohospodárstvo a služby, ktoré sú vo veľkej miere závislé od sezónnych a dočasných pracovníkov.
Enrico Letta vo svojej správe o budúcnosti jednotného trhu požaduje postaviť sa proti akýmkoľvek pokusom o obmedzenie slobody pohybu medzi členskými štátmi vrátane technických obmedzení trás a cestnej dopravy, a proti akémukoľvek pozastaveniu vykonávania Schengenskej dohody.
Je najvyšší čas, aby Rada stanovila dátum zrušenia kontrol na pozemných hraniciach medzi Bulharskom, Rumunskom a ostatnými členskými štátmi, ktoré sú členmi schengenského priestoru. Konečné rozhodnutie o tejto otázke sa očakáva na zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci 12. decembra.
Rok pokroku a nádeje:
úvahy predsedu Olivera Röpkeho
S blížiacim sa koncom roka 2024 by som sa rád zamyslel na tým, aké významné úspechy v tomto roku Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) dosiahol. Spoločne sme prispeli k presadzovaniu hlasu občianskej spoločnosti, posilnili demokratické zásady a zasadzovali sa za udržateľnosť v Európe i na celom svete.
Najviac môžeme byť hrdí okrem iného na to, že sme úspešne spustili iniciatívu týkajúcu sa členov z kandidátskych krajín, prostredníctvom ktorej sa môžu zástupcovia z týchto krajín zapojiť do poradných procesov EHSV. Touto iniciatívou potvrdzujeme náš záväzok prispievať k transparentnému procesu rozširovania založenému na zásluhách a pripraviť budúce členské štáty na to, aby sa mohli plne podieľať na formovaní EÚ.
Rok pokroku a nádeje:
Úvahy predsedu Olivera Röpkeho
S blížiacim sa koncom roka 2024 by som sa rád zamyslel na tým, aké významné úspechy v tomto roku Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) dosiahol. Spoločne sme prispeli k presadzovaniu hlasu občianskej spoločnosti, posilnili demokratické zásady a zasadzovali sa za udržateľnosť v Európe i na celom svete.
Najviac môžeme byť hrdí okrem iného na to, že sme úspešne spustili iniciatívu týkajúcu sa členov z kandidátskych krajín, prostredníctvom ktorej sa môžu zástupcovia z týchto krajín zapojiť do poradných procesov EHSV. Touto iniciatívou potvrdzujeme náš záväzok prispievať k transparentnému procesu rozširovania založenému na zásluhách a pripraviť budúce členské štáty na to, aby sa mohli plne podieľať na formovaní EÚ.
Podpísaním memoranda o porozumení s Radou pre udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj Brazílie sme rozšírili globálne partnerstvá. Posilnila sa tým spolupráca v oblasti udržateľného rozvoja a demokracie, čoho príkladom boli moje stretnutia s prezidentom Lulom da Silvom. Na sociálnom samite G20 v Riu de Janeiro zohral EHSV ústrednú úlohu a spolu s prezidentom Lulom a brazílskou vládou sa zasadzoval za reformu riadenia a posilnenie sociálnej ochrany. Podobne aj naše partnerstvo s Africkou úniou, formalizované prostredníctvom spoločného vyhlásenia na samite OSN o budúcnosti, zdôraznilo inkluzívne globálne riadenie a spravodlivé opatrenia v oblasti klímy. Tieto globálne iniciatívy podčiarkujú rastúci vplyv EHSV pri riešení spoločných výziev.
V Európe sa uskutočnil Týždeň občianskej spoločnosti, ktorý poukázal na význam angažovanosti občanov pri formovaní budúcnosti EÚ. Na fóre na vysokej úrovni o rozšírení sme opätovne potvrdili, že pri rozširovaní EÚ nejde len o rozširovanie jej hraníc, ale aj o prehlbovanie spoločných hodnôt. Stretnutia s vedúcimi predstaviteľmi, ako je albánsky predseda vlády Edi Rama, sa zameriavali na to, aby sme zabezpečili, že počas rokovaní o pristúpení k EÚ bude občianska spoločnosť zohrávať ústrednú úlohu. Na tieto snahy nadviazali diskusie o digitálnej transformácii v rámci schôdze predsedníctva EHSV vo Varšave, na ktorej sa rokovalo o tom, ako zosúladiť technologický pokrok s európskymi hodnotami, ako je rovnosť a spravodlivosť. Z tohto úsilia bude čerpať nadchádzajúce poľské predsedníctvo EÚ.
V roku 2025 sa budeme naďalej zameriavať na posilňovanie participatívnej demokracie, presadzovanie sociálnej spravodlivosti a riešenie globálnych výziev, ako je zmena klímy a digitalizácia. EHSV bude naďalej neúnavne budovať Európu, ktorá načúva, inšpiruje a na nikoho nezabúda.
Nech nám všetkým nadchádzajúci nový rok prinesie mier, pokrok a prosperitu.
„My, vidiecke ženy, nechceme, aby sa na nás pozeralo s ľútosťou alebo so súcitom, chceme byť uznané a ocenené ako spojenci pri dosahovaní udržateľného rozvoja. Potrebujeme príležitosti a kvalitné základné služby, aby sme mohli zotrvať tam, kde žijeme, a ďalej kŕmiť svet,“ zdôrazňuje Luz Haro Guanga, ekvádorská roľníčka a výkonná tajomníčka Siete vidieckych žien Latinskej Ameriky a Karibiku (Red LAC), ktorá nedávno vystúpila na diskusii EHSV na tému Ženy a trojitá planetárna kríza. V rozhovore pre EHSV info pani Haro Guanga hovorí o dôsledkoch zmeny klímy v Latinskej Amerike a o tom, prečo, napriek neúspechu COP16, v boji za udržateľnejšiu a zdravšiu planétu nie je čas ani priestor na pesimizmus.
„My, vidiecke ženy, nechceme, aby sa na nás pozeralo s ľútosťou alebo so súcitom, chceme byť uznané a ocenené ako spojenci pri dosahovaní udržateľného rozvoja. Potrebujeme príležitosti a kvalitné základné služby, aby sme mohli zotrvať tam, kde žijeme, a ďalej kŕmiť svet,“ zdôrazňuje Luz Haro Guanga, ekvádorská roľníčka a výkonná tajomníčka Siete vidieckych žien Latinskej Ameriky a Karibiku (Red LAC), ktorá nedávno vystúpila na diskusii EHSV na tému Ženy a trojitá planetárna kríza. V rozhovore pre EHSV info pani Haro Guanga hovorí o dôsledkoch zmeny klímy v Latinskej Amerike a o tom, prečo, napriek neúspechu COP16, v boji za udržateľnejšiu a zdravšiu planétu nie je čas ani priestor na pesimizmus.
Vaša organizácia RedLAC sa zúčastnila na COP16.Sú výsledky konferencie pre vás sklamaním, keďže sa nedosiahol žiaden konsenzus, pokiaľ ide o finančné prostriedky na ochranu prírody a biodiverzity? Podarilo sa na COP 16 niečo dosiahnuť?
Haro Guanga: Ako ekvádorská žena z vidieka bojujem za práva svojich vidieckych sestier v Ekvádore už od 80. rokov minulého storočia. Za týchto takmer 40 rokov som sa okrem iného naučila, že na spoločenské procesy je potrebné obrovské úsilie, prinášajú málo okamžitých výsledkov a vyžadujú si najmä vytrvalosť, konzistentnosť a neodbytnosť. Dosiahnuť konsenzus v otázke finančných prostriedkov na ochranu prírody a biodiverzity by bolo skvelé, ale som si istá, že hlasy tisícok mužov a žien z miest i vidieka, ktoré doleteli na COP16 ako obrovské množstvo malých zrniek piesku, zarezonovali aj u tých, ktorí doposiaľ nemali chuť podporiť tento naliehavý boj proti zmene klímy.
Nepodarilo sa nám dosiahnuť cieľ, ale práve teraz musíme zintenzívniť svoje úsilie zamerané na orgány každého mesta, komunity a krajiny, aby si to uvedomili a vďaka personálnym a technickým zdrojom a politickej vôli prijali tie najlepšie rozhodnutia, ktoré umožnia predísť tomu, aby v budúcnosti zomierali ľudia od hladu preto, lebo sme dnes nič neurobili.
Ako zmena klímy vplýva na domorodé a vidiecke ženy v Latinskej Amerike?
Chcela by som zdôrazniť niektoré fakty z dokumentu, ktorý zostavila Medziamerická komisia žien (CIM) Organizácie amerických štátov (OAŠ) na základe dialógov so 70 vedúcimi predstaviteľkami zo 16 krajín. Dialógy sa začali v septembri 2024. Dokument bol predložený na COP16 a boli v ňom prezentované názory vidieckych žien.
V záveroch sa konštatuje, že zmena klímy je realitou vo všetkých krajinách vrátane krajín na americkom kontinente a jej dôsledky sú vážne. Vyzdvihnuté boli štyri klimatické javy.
Dlhotrvajúce suchá: niektoré krajiny zaznamenali počas celých mesiacov len veľmi málo zrážok, pričom v južnejších oblastiach sú to suchá trvajúce už viacero rokov.
Nárast teploty výrazne presahuje normálnu úroveň: tieto vysoké teploty spolu so suchou pôdou prispievajú k mnohým požiarom, niektoré sú spontánne, iné založené zámerne, ale všetky zhoršuje sucho, ktoré ovplyvňuje životy aj biodiverzitu. Napríklad, kým sa konala schôdza o Brazílii, prišla informácia, že v štáte Piauí vypuklo 300 požiarov.
Víchrice: bolo spomenuté, že dažde sú intenzívne, trvajú veľmi krátko a často ich sprevádzajú silné víchrice. Účastníci zo Strednej Ameriky, Mexika, Dominikánskej republiky a pobrežnej Kolumbie vraveli, že sa zvýšila intenzita a frekvencia hurikánov a tropických búrok, ktoré zasahujú ich územia.
Zmenený priebeh zrážok: prší, keď sa to najmenej čaká. Takto sa vyjadrili mnohí účastníci na všetkých schôdzach, pričom účastníci z juhu a oblastí Ánd hovorili o nečakanom mraze, krupobití a snežení. Vo všeobecnosti bol zaznamenaný pokles zrážok, ale konštatovalo sa, že keď prší, ide o prívalové dažde, ktoré spôsobujú povodne a prírodné katastrofy a ich výsledkom sú straty na životoch, zničená infraštruktúra, cesty a úroda. Zhoršuje to životné podmienky, najmä vo vidieckych oblastiach. Jeden účastník to zhrnul vetou: „Niekedy je dážď hrôzostrašný.“
Na druhej strane sa používajú neudržateľné postupy, ktorými sa vyčerpávajú prírodné zdroje. Najviac znepokojujúcimi a tiež najčastejšie spomínanými problémami boli ťažba dreva a ničenie lesov a mangrovov; úmyselné zakladanie lesných požiarov; neprimerané hospodárenie s vodnými zdrojmi; znečistenie; podpora intenzívnych, expanzívnych a znečisťujúcich činností, pri ktorých sa intenzívne využíva voda; a nadmerné používanie chemických prípravkov v poľnohospodárstve, herbicídov a pesticídov.
Jeden aspekt, na ktorý sa obzvlášť upozorňovalo, bola nečinnosť niektorých miestnych a národných vlád, ktoré nevytvárajú regulačné rámce na obmedzenie deštruktívnych činností a podporu udržateľných výrobných stratégií. Niektoré krajiny aj majú právne predpisy, ale vzhľadom na korupciu alebo osobné politické záujmy ich príslušné orgány neuplatňujú.
Medzinárodní lídri by preto mali vyvinúť väčší tlak na štáty, aby dodržiavali dohody o biodiverzite a zmene klímy, ktoré podpísali.
Keď sa pozriete na to, akým smerom sa uberá boj proti zmene klímy a ochrana životného prostredia, vidíte to optimisticky alebo pesimisticky? Čo by sa podľa vás malo urobiť?
Ak nebudeme mať veľké sny, nedosiahneme veľké veci. Zmena klímy nás zasahuje a jej dôsledky rýchlo pribúdajú. Nemôžeme prestať bojovať za to, aby rozhodujúci činitelia zamerali pozornosť na tieto dôležité aspekty, ktoré si vyžadujú prioritné opatrenia, nielen z hľadiska financovania, ale aj v podobe koordinácie a spolupráce. A tiež menej egoizmu a politickej zaslepenosti.
Optimisticky sa nazdávam, že ak budeme ďalej trvať na svojom, vyjadrovať svoje požiadavky a vytrvalo podporovať dlhodobé spoločenské procesy, ak budeme uzatvárať strategické spojenectvá na americkom kontinente a na celom svete, dokážeme ovplyvniť verejnú politiku a zaistiť, že tí, ktorí zastávajú dôležité funkcie alebo prijímajú rozhodnutia, to budú robiť s presvedčením, že je naliehavo potrebné bojovať proti zmene klímy a zároveň obmedziť činnosti, ktoré urýchľujú jej neblahé a ničivé dôsledky pre našu planétu: požiare, pestovanie monokultúr, neselektívne používanie insekticídov a chemikálií, ničenie povodí, neselektívny rybolov, ničenie vodných zdrojov, čistenie odpadových vôd atď.
Pesimizmus by oslabil naše hlasy a mohol by nás priviesť k tomu, že sa prestaneme usilovať a vzdáme náš boj. Nesmieme strácať čas, napriek tomu, že dochádza k negatívnym javom, v boji za udržateľnejšiu a zdravšiu planétu pesimizmus nemá miesto. Pre súčasné aj nasledujúce generácie je to otázka života a smrti!
Už včera bolo neskoro. Ale aj dnes ešte môžeme začať meniť postoje a prijímať záväzky pre dobro ľudí.
Luz Haro Guanga je ekvádorská roľníčka a výkonná tajomníčkaSiete vidieckych žien Latinskej Ameriky a Karibiku a predsedníčka technickej vetvy RedLAC v EkvádoreFUNMUJERURAL-e. RedLAC je sociálna organizácia, ktorá združuje vyše 200 ženských organizácií z celej Latinskej Ameriky a Karibiku. Bola založená v Argentíne v roku 1990 a jej cieľom je podporovať skutočnú občiansku a politickú participáciu vidieckych žien. Vďaka jej dlhodobému úsiliu vyhlásila Organizácia amerických štátov (OAŠ) obdobie 2024 – 2034 za „Medziamerické desaťročie za práva všetkých žien a dospievajúcich aj mladších dievčat vo vidieckych oblastiach na americkom kontinente“.
Na zatknutie v Bielorusku si stačí vybrať nesprávne povolanie. Ako sa ukazuje, za takúto fatálnu chybu môžete byť zatknutí aj v centre Európy, napríklad v Srbsku. A navyše to ešte uľahčí taká prestížna medzinárodná organizácia, akou je Interpol. Z mojich slov cítiť uštipačný sarkazmus a trpkú pravdu, ale nepreháňam. Volám sa Andrej Hňot. Som bieloruský filmový tvorca, novinár a bývalý politický väzeň. Toto je môj príbeh.
Na zatknutie v Bielorusku si stačí vybrať nesprávne povolanie. Ako sa ukazuje, za takúto fatálnu chybu môžete byť zatknutí aj v centre Európy, napríklad v Srbsku. A navyše to ešte uľahčí taká prestížna medzinárodná organizácia, akou je Interpol. Z mojich slov cítiť uštipačný sarkazmus a trpkú pravdu, ale nepreháňam. Volám sa Andrej Hňot. Som bieloruský filmový tvorca, novinár a bývalý politický väzeň. Toto je môj príbeh.
Stať sa novinárom som sa rozhodol v roku 1999. Televízia a rozhlas boli mojou vášňou, mojím snom a mojou záľubou. Mohol si 17-ročný mladík predstaviť, že v jeho krajine sa nezávislá žurnalistika bude označovať za extrémizmus a všetky ostatné médiá sa zredukujú na propagandistické hlásne trúby? Nie, nikto z nás neočakával, že by k tomu mohlo dôjsť v Európe v 21. storočí. Presne takáto je však situácia v dnešnom diktátorskom Bielorusku: v krajine neexistuje žiadny nezávislý mediálny kanál. Celú mediálnu štruktúru vlastní štát. A ten má prísnu kontrolu nad redakčnou politikou, ktorá je veľmi jednoduchá: Lukašenkova samozvaná moc je ospevovaná a každý, kto sa ju odváži kritizovať, čo i len konštruktívnym spôsobom, je označený za „nepriateľa ľudu“, čo je prívlastok vypožičaný z komunistickej minulosti.
V polovici 21. storočia sa teda mladý naivný absolvent žurnalistiky pokúsil nájsť svoje miesto v tejto profesii. Počas štúdia a po ňom som získal veľa praktických skúseností v televízii a rozhlase a presne som vedel, čo chcem. No ponuka príležitostí sa rýchlo zužovala: súkromné rozhlasové stanice boli zatvárané alebo preberané štátom, zatiaľ čo nezávislé televízne stanice si nemohli ani zabezpečiť vysielaciu frekvenciu. Nebolo toho veľa na výber: buď sa človek angažoval v propagande, alebo sa vyhýbal citlivým problémom a obmedzil sa na bezzubú zábavu. Žurnalistika prežívala v Bielorusku len vďaka niekoľkým novinám a nezávislým internetovým portálom. Mnohí novinári odišli z tejto profesie, mnohí boli vystavení represiám. Bieloruské ministerstvo informácií pravidelne vydávalo varovania médiám: a na zrušenie licencie stačili tri takéto varovania. Podľa Bieloruského združenia novinárov sa počet novín v rokoch 2020 – 2024 znížil o 21 %. Na bieloruskom trhu zostala len neškodná tlač, napríklad pre majiteľov chalúp, milovníkov vtipov a fanúšikov krížoviek. Všetky nezávislé sociálno-politické publikácie boli orgánmi buď zatvorené, alebo sa rozhodli nejsť do tlače, pretože pre ne nebolo možné fungovať.
Našťastie som dokázal nájsť kompromisné riešenie pre seba: verejne som prešiel na režírovanie a tvorivú prácu, kde som dosiahol veľký úspech. Zároveň som pokračoval vo svojej novinárskej práci ako dobrovoľník bez toho, aby som odhalil svoje meno a bol exponovaný. Ukázalo sa, že ide o účinnú taktiku. Vďaka všetkým svojim skúsenostiam a profesionálnym kontaktom som od roku 2020 dokázal poskytovať nezávislým médiám aktuálne videozáznamy a takisto som sa mohol angažovať v občianskom a politickom aktivizme – stal som sa spoluzakladateľom občianskeho hnutia za ľudské práva „Slobodné združenie športovcov Bieloruska SOS.BY“. Nemyslím si, že ma možno obviňovať zo zaujatosti a zapojenia, pretože som si vybral stranu ľudu svojej krajiny – diktatúra nemá nič spoločné s objektívnosťou, rovnako ako propaganda nemá nič spoločné so žurnalistikou.
V roku 2021 sa Bielorusko v hodnotení slobody tlače umiestnilo na 158. mieste zo 180. V porovnaní s rokom 2020 kleslo o päť miest. „Bielorusko je najnebezpečnejšou krajinou v Európe pre pracovníkov médií,“ varuje medzinárodná organizácia pre ľudské práva Reportéri bez hraníc.
Všimnite si preferencie Bielorusov v protestnom roku 2020: internet a sociálne médiá boli hlavnými zdrojmi správ pre 60 % respondentov. Televízia – len pre 11 % respondentov. Tlač – pre 7 % a rozhlas – pre 5 %. Keď si to diktátorský režim uvedomil, začal konať tvrdo a nekompromisne. Hlavným vynálezom bol boj proti „extrémizmu“ ako základ pre cenzúru a prenasledovanie. Orgány blokujú prístup k obsahu médií, ktoré pokračujú vo svojej činnosti zo zahraničia, a akákoľvek spolupráca s nimi sa považuje za prejav extrémizmu.
Koncom roka 2023 bolo v Bielorusku uväznených 32 novinárov. V detenčných centrách sú novinári vystavovaní nátlaku a neľudskému zaobchádzaniu. Podľa aktivistov za ľudské práva bloger a novinár Ihar Losik z rádia Slobodná Európa dlho držal hladovku vo väzenskej kolónii a potom si porezal ruky a krk. Bol odsúdený na 15 rokov väzenia. Zintenzívnilo sa trestné stíhanie za akúkoľvek formu spolupráce s nezávislými médiami označovanými za „extrémistické formácie“. Novým trendom je prenasledovanie nielen zástupcov občianskej spoločnosti, ale aj bežných občanov, ktorí novinárom poskytnú v rozhovoroch komentáre k akýmkoľvek spoločenským či politickým udalostiam.
Bieloruský režim 31. októbra 2024 vyhlásil môj osobný účet na Instagrame za „extrémistický materiál“. To znamená, že nielen ja, ale aj všetci moji sledovatelia v Bielorusku budú stíhaní za to, že sa prihlásili na môj účet. Diktatúra vyhlásila viac ako 5000 internetových zdrojov v Bielorusku za „extrémistické“. Zrejme žiadna iná európska krajina sa nemôže pochváliť takýmito pôsobivými štatistikami! Myslíme si my, Bielorusi, že sa venuje dostatočná pozornosť problému bieloruskej žurnalistiky? Poviem to otvorene – nie, tomuto problému sa nevenuje dostatočná pozornosť. Nielenže sa v Bielorusku rozkladá inštitúcia žurnalistiky, ale žurnalisti sú aj fyzicky ničení.
Diktatúra sa tiež snaží prenasledovať novinárov a aktivistov mimo Bieloruska. Môj prípad je živým príkladom takéhoto prenasledovania. Režim sa naučil využívať demokratické inštitúcie na dosiahnutie svojich ohavných cieľov. Novinári, aktivisti, blogeri a politicky aktívni občania sú stíhaní za daňové trestné činy, najmä za neplatenie daní v minulosti. Ukázalo sa, že ide o dokonalú dymovú clonu na skrývanie politických motívov prenasledovania. Aktivista za ľudské práva a nositeľ Nobelovej ceny Ales Bjaljacki je vo väzení na základe obvinení finančnej povahy. Šéfredaktorka nezávislého média „TUT.BY“ (zničeného režimom v roku 2020) a jej kolegovia sú za mrežami na základe toho istého článku o finančnom previnení. Interpol akceptoval rovnaký článok o finančnej trestnej činnosti na pátranie po mne. Trvalo mu takmer osem mesiacov, kým vykonal interné vyšetrovanie a zistil, že pátranie po mne bolo v rozpore s článkami 2 a 3 jeho štatútu. Napriek tomu som bol zatknutý a sedem mesiacov a šesť dní väznený v ústrednej väznici v Belehrade. Päť mesiacov som strávil v domácom väzení s prísnymi obmedzeniami. Srbský najvyšší súd dvakrát rozhodol o mojom vydaní diktátorskému Bielorusku. Dvakrát som sa proti tomuto rozhodnutiu s pomocou svojho obhajcu úspešne odvolal. Celkovo som bol okradnutý o jeden rok môjho života, moje fyzické a duševné zdravie. A to všetko len preto, lebo som si zvolil nesprávne povolanie v nesprávnej krajine. Len preto, že som mal názor a vyjadril ho prostredníctvom aktívneho občianstva.
Našťastie sa mi podarilo vyhrať – inak by ste tieto slová nečítali. Vďaka neuveriteľnej solidarite novinárov, politikov, občianskej spoločnosti a organizácií som opustil Srbsko a našiel bezpečné útočisko v Berlíne. Ale môj príbeh ešte nekončí. Stále ma čaká dlhý proces zotavovania a zápasov. Viem, že som si s plným presvedčením vybral svoje povolanie, aj keď ho niektorí považujú za extrémizmus. Viem, že nezávislá žurnalistika je neoddeliteľnou súčasťou demokratickej spoločnosti. Takej, akú chcú Bielorusi vybudovať. A očakávame, že na tejto dôležitej ceste nebudeme sami.
Peter Schmidt, Diandra Ní Bhuachalla a Arnaud Schwartz
EHSV zastupoval občiansku spoločnosť EÚ na konferencii COP29 v hlavnom meste Azerbajdžanu Baku a zasadzoval sa za naliehavé a konkrétne opatrenia v oblasti klímy a tiež za to, aby v rokovaniach o klíme bola prioritou sociálna a environmentálna spravodlivosť.
Peter Schmidt, Diandra Ní Bhuachalla a Arnaud Schwartz
EHSV zastupoval občiansku spoločnosť EÚ na konferencii COP29 v hlavnom meste Azerbajdžanu Baku a zasadzoval sa za naliehavé a konkrétne opatrenia v oblasti klímy a tiež za to, aby v rokovaniach o klíme bola prioritou sociálna a environmentálna spravodlivosť.
Predseda skupiny ad hoc pre COP Peter Schmidt nám priblížil kľúčové posolstvá EHSV k hlavnej téme COP29, ktorou bolo financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy.
Peter Schmidt: Prudký nárast extrémnych poveternostných javov na celom svete nám dôrazne pripomína, že musíme zvýšiť svoje ambície v oblasti klímy. Tento rok bude pravdepodobne najteplejším rokom v dejinách, klimatické katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, ako sú povodne, prírodné požiare a suchá, sa vyskytujú čoraz častejšie a s väčšou intenzitou, v dôsledku čoho sa prehlbujú sociálne nerovnosti. Pokiaľ ide o klimatické opatrenia, náklady spôsobené nečinnosťou sú omnoho vyššie ako náklady potrebné na realizáciu týchto opatrení.
Na konferencii COP29 išlo o veľa. Dohoda o globálnych riešeniach financovania opatrení v oblasti zmeny klímy má zásadný význam pre to, aby sa uvoľnili prostriedky na globálne opatrenia v oblasti klímy pre rozvojové krajiny. Zástupcovia EHSV na konferencii COP29 v Baku predložili odporúčania vychádzajúce zo stanoviska o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy zamerané na prepracovanie medzinárodnej finančnej štruktúry s cieľom uvoľniť a uľahčiť účinné a dostupné financovanie klimatických opatrení.
Zdôraznili sme, že je potrebné stanoviť nový kolektívny kvantifikovaný cieľ na preklenutie nedostatkov vo financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, vďaka ktorému by financovanie týchto opatrení lepšie zodpovedalo svojmu účelu, bolo by priaznivejšie pre biodiverzitu, malo by väčší vplyv a bolo by presne zamerané na najzraniteľnejšie krajiny a komunity. Prideľovanie finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti zmeny klímy by sa malo riadiť zásadami spravodlivej transformácie v súlade s Parížskou dohodou a hlavnými cieľmi udržateľného rozvoja. Dôležité sú dlhodobé záväzky verejných aj súkromných aktérov a pri mobilizácii súkromných investícií do iniciatív v oblasti klímy a znižovaní ich rizikovosti budú zohrávať kľúčovú úlohu verejné financie.
Miestnym iniciatívam a občianskym hnutiam by sa mal umožniť prístup k financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy, no výbor tiež požaduje komplexný prístup, vďaka ktorému by sa prelomil cyklus zadlženosti a nedostatočných investícií do adaptácie na zmenu klímy. Žiadame spravodlivé rozdelenie finančných prostriedkov v oblasti klímy s cieľom riešiť rozdiely. Zapojenie občianskej spoločnosti má tiež zásadný význam pre vytvorenie inkluzívneho a demokratického prístupu, ktorým sa zabezpečí, aby investície do klímy boli účinné a udržateľné.
Mládežnícka delegátka EHSV na konferencii COP (2023 – 2025) Diandra Ní Bhuachalla vysvetlila, čo od konferencie COP29 očakávala. Aké sú z pohľadu mladého človeka najnaliehavejšie klimatické problémy, ktoré je potrebné vyriešiť ako prvé?
Diandra Ní Bhuachalla: Po sklamaní z výsledkov konferencie COP28 som sa snažila svoje očakávania v súvislosti s COP29 čo najviac mierniť. Uvedomila som si, že výsledky ďalšej výročnej konferencie budú obmedzené aj vzhľadom na výber predsedníckej krajiny, ktorá tiež vo veľkej miere závisí od ziskov z fosílnych palív, a preto bolo pre mňa obzvlášť ťažké zachovať si nádej.
Po konzultácii s rôznymi mládežníckymi organizáciami v celej Európe prostredníctvom štruktúrovaných schôdzí pracovnej skupiny pre mládež v rámci programu mládežníckych delegátov EHSV na konferenciu COP som sa rozhodla, že najlepšie bude zamerať sa na klimatickú spravodlivosť a spravodlivú transformáciu, financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a nový kolektívny kvantifikovaný cieľ, ako aj na zvýšenie zmysluplnej účasti mládeže na medzinárodných rozhodovacích procesoch.
Vzhľadom na množstvo neúspešných rokovaní v prvom týždni, ktoré stagnovali z dôvodu chýbajúceho konsenzu a vôle spolupracovať, a to aj v oblasti rodovej rovnosti, financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a spravodlivej transformácie, som si uvedomila, že moje očakávania boli opäť príliš vysoké, a preto som svoje úsilie zamerala na sprievodné podujatia a bilaterálne stretnutia. Teraz dúfam hlavne v to, že sa zachová súčasná rétorika, najmä v oblasti ľudských práv, a že dosiahneme aj mierny pokrok, aby bolo všetko dokonale pripravené na konferenciu COP30, do ktorej zjavne všetci vkladajú svoje nádeje.
Keďže zmena klímy a jej dosah sa prelínajú, nedokážem zoradiť jednotlivé problémy podľa dôležitosti alebo naliehavosti. Mladí ľudia majú obavy o svoju budúcnosť, pokiaľ ide o istotu zamestnania a to, či budú nútení rekvalifikovať sa, boja sa o svoje domovy a rodiny a hľadajú bezpečie pred búrkami, povodňami a eróziou. Záleží im na zdraví a kvalite života ich detí, či dokonca ďalšej generácie. Keď rozhodovacie právomoci preberie naša generácia, rokovania o klíme budú omnoho zložitejšie, pretože v súčasnosti sa ani zďaleka neprijíma dostatok opatrení vzhľadom na to, že ich vplyv sa prejaví až o desaťročia.
Klimatickú spravodlivosť potrebujeme teraz. Takisto teraz potrebujeme realistické financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, ako aj férovú, spravodlivú a všeobecnú zamestnanosť a energetickú transformáciu. Teraz musíme mať ambície. Teraz musíme zavádzať opatrenia.
Teraz potrebujeme vás všetkých.
Konferencia COP16 o biodiverzite, ktorá sa konala v októbri v kolumbijskom Cali, sa skončila rozčarovaním a bez dohody o financovaní opatrení na ochranu prírody. Opýtali sme sa zástupcu EHSV na konferencii COP16 Arnauda Schwartza, či napriek tomuto neúspechu môžeme zostať optimistickí. Aké opatrenia by sa mali prijať na dosiahnutie pokroku v oblasti ochrany biodiverzity?
Arnaud Schwartz:Potrebujeme 200 miliárd dolárov ročne. To je podľa OSN suma, ktorá by bola potrebná (a ktorá zahŕňa všetky druhy financovania – verejné, súkromné, vnútroštátne a medzinárodné) na splnenie našich cieľov v oblasti biodiverzity. O čo teda ide? Ide v podstate o zastavenie kolapsu sveta živých organizmov, ktoré v súčasnosti miznú čoraz rýchlejšie, ako aj o obnovu prírody a jej šancu na prežitie v obývateľnom svete a snahu zabrániť tomu, aby ju zničila chamtivosť a hlúposť.
Čo bude nasledovať po neúspechu konferencie COP16?
Túto otázku by si mal položiť každý z nás, ako aj naše okolie, najmä preto, že ako je známe, len vo Francúzsku sa každý rok viac ako štvrtina tejto sumy vynakladá na prípravy na vojnu alebo vedenie vojny. Z celosvetového hľadiska bola konferencia v Cali premárnenou príležitosťou, pretože chýbala politická vôľa a hospodárska solidarita.
Nie všetko je však stratené.
Máme ešte aspoň slabú nádej: táto konferencia zmluvných strán po takmer 30 rokoch výhovoriek uznala úlohu pôvodného obyvateľstva miestnych komunít, a to aj afrického pôvodu, pri ochrane biodiverzity. Vytvorený bol aj nový fond OSN pod názvom fond z Cali. Z dlhodobého hľadiska sa má tento fond použiť na získavanie dobrovoľných príspevkov od súkromných spoločností, z ktorých polovica bude určená vyššie uvedeným skupinám ľudí. Uf! Ako to povedať?
Ste... ste... no...
Patríte k nám a my patríme k vám. A aby sme mohli pokračovať v spoločnom úsilí, mali by sme pravdepodobne začať tým, že nasmerujeme naše hospodárstvo znovu tak, aby prospievalo spoločnému blahu. Takže... prečo ideme proti vlastným záujmom a nezačneme s opätovným preskúmaním medzinárodných pravidiel v oblasti financií a obchodu?
Delegáti EHSV na COP29 Peter Schmidt a Diandra Ní Bhuachalla sa zamerali najmä na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, pričom sa opierali o nedávne stanovisko EHSV na tému Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy: nový plán na dosiahnutie vysokých ambícií v oblasti klímy a cieľov udržateľného rozvoja. Jedným z kľúčových podujatí, ktoré v Baku prebehli pod vedením EHSV, bolo podujatie s názvom A global perspective towards fostering a just transition in the agri-food sector, ktoré sa konalo 18. novembra. Na podujatí sa skúmali možnosti budovania udržateľných, nízkouhlíkových potravinových systémov, ktoré by boli spravodlivé pre poľnohospodárov, pracovníkov v potravinovom reťazci a budúce generácie. Cieľom bolo zlepšiť spoluprácu medzi politickými činiteľmi a občianskou spoločnosťou, posilniť hlas globálneho juhu a presadzovať inkluzívne riešenia v oblasti klímy pre všetkých.
Arnaud Schwartz sa ako člen delegácie EÚ zúčastnil na stretnutiach, v rámci ktorých vyzval na väčšiu súčinnosť medzi procesmi OSN v oblasti biologickej diverzity (DBD) a zmeny klímy (UNFCCC), postupné rušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie ako prostriedok na uvoľnenie väčšieho objemu finančných zdrojov a aktívnejšiu úlohu organizovanej občianskej spoločnosti pri vykonávaní Globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu. Viac informácií o príspevku EHSV ku konferencii COP 16 nájdete tu.
