Pokrok Európy pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja sa výrazne spomalil, čo vyvoláva obavy v súvislosti s plnením cieľov do roku 2030. V správe o udržateľnom rozvoji Európy za rok 2025, ktorú uverejnila sieť OSN pre riešenia udržateľného rozvoja (SDSN), sa uvádza, že pokrok pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v rokoch 2020 až 2023 bol o polovicu menší ako v predchádzajúcom období.

V rokoch 2016 až 2019 sa pokrok zvýšil o 1,9 bodu, ale v nasledujúcich rokoch klesol len na 0,8 bodu. Spomalenie prichádza v čase rastúcich environmentálnych, sociálnych a geopolitických výziev. Hlavným problémom zostáva cieľ udržateľného rozvoja č. 2 (žiadny hlad), keďže v celej Európe pretrvávajú problémy s potravinovou bezpečnosťou a udržateľnosťou.

V samostatnej štúdii vypracovanej pre Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa zdôrazňuje potreba zmien v stravovaní s cieľom podporiť udržateľné poľnohospodárstvo a verejné zdravie.

Po nástupe nového vedenia EÚ odborníci vyzývajú na posilnenie politík a investícií, aby sa urýchlil pokrok v plnení cieľov udržateľného rozvoja. Globálna spolupráca a financovanie sa považujú za kľúčové, pričom sa očakáva, že 4. medzinárodná konferencia o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutoční v júni 2025 v Španielsku, bude zameraná na zvýšenie finančnej podpory udržateľnosti.

Podpredseda SDSN a hlavný autor správy Guillaume Lafortune upozorňuje, že rastúce geopolitické napätie komplikuje úsilie o udržateľnosť, zostáva však optimistom.

Uviedol, že „svet je čoraz nebezpečnejší, nestabilnejší a neistejší. Ľudia, najmä mladí, si zároveň želajú udržateľný rozvoj. Vzhľadom na veľkosť svetového hospodárstva a dostupné technológie má svet potenciál plne dosiahnuť udržateľný rozvoj.“

„Udržateľné potravinové systémy sú kľúčovou hnacou silou vykonávania cieľov udržateľného rozvoja. Na urýchlenie opatrení potrebujeme ambicióznejšie mechanizmy na zachovanie živobytia poľnohospodárov, malých výrobcov potravín a ďalších zainteresovaných strán v celom potravinovom dodávateľskom reťazci. Musíme však bojovať aj proti nespravodlivej distribúcii a zabezpečiť spravodlivú transformáciu,“ povedal predseda sekcie EHSV pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie (NAT) Peter Schmidt a zároveň vyzval na väčšie zapojenie občianskej spoločnosti.

Vzhľadom na to, že zostáva len päť rokov, EÚ stojí pred zásadným rozhodnutím: konať rozhodne, alebo riskovať, že nebudú splnené jej záväzky týkajúce sa udržateľnej a spravodlivej budúcnosti. (ks)