Ešte nikdy sme nemali takú vzdelanú generáciu s takým veľkým potenciálom, ktorá je však zároveň pod takým tlakom a čelí toľkým pochybnostiam o tom, čo nás čaká, hovorí Bruno António, expert na mládež a hlavný rečník na konferencii Vaša Európa, váš názor 2025. V rozhovore pre EHSV Info hovoril o tom, ako posilniť hlas mladých ľudí a prečo je v čase, keď v Európe narastá diskriminácia a xenofóbia, veľmi dôležité, aby sa v rámci budúcich programov EÚ pre mládež naďalej učili o význame demokracie.

1. Sú dnešní mladí ľudia pasívni alebo aktívni v politickom a spoločenskom živote? Ako sa môžu mladí ľudia viac angažovať v tvorbe politiky?

Z rôznych štúdií vyplýva, že mladí ľudia prejavujú záujem a aktívne sa zapájajú. Ak definujeme politickú angažovanosť ako uvedomenie si kritických spoločenských problémov, je zrejmé, že mladí ľudia podnikajú kroky na dosiahnutie zmeny. Mimoriadne zaujímavé je to, ako sa rozhodnú zapojiť. Medzi tradičné spôsoby participácie patrí účasť na voľbách, dobrovoľníctvo v mimovládnych organizáciách alebo členstvo v mládežníckych organizáciách politických strán. Zdá sa, že v súčasnosti sú tieto možnosti medzi mladými ľuďmi menej populárne. Radšej ovplyvňujú tvorbu verejnej politiky podpisovaním petícií alebo účasťou na protestoch a inými inovatívnymi spôsobmi. V sieti DYPALL skúmame tieto nástroje angažovanosti, ktoré zahŕňajú poradenské služby, účasť v miestnych radách mládeže a iné mechanizmy miestneho dialógu s mládežou. Vidíme, že mladí ľudia majú veľký záujem zapojiť sa, ale väčšina hlavných mechanizmov nie je pre mladých ľudí ani vhodná, ani skutočne zmysluplná.

2. Výsledky nedávnych európskych volieb a prieskumy verejnej mienky v jednotlivých krajinách ukazujú, že mnohí mladí ľudia volili pravicové strany. Aký je podľa Vás dôvod a považujete to za znepokojujúci trend, ktorý by mohol ohroziť európske hodnoty, ako je rovnosť a začlenenie?

Nárast počtu pravicových voličov medzi mladými ľuďmi je znepokojujúci trend. Domnievame sa, že pramení z nespokojnosti s hlavným politickým prúdom, hlbokej nedôvery v politické inštitúcie, túžby po silnej národnej identite a obáv o ekonomickú a sociálnu bezpečnosť. Musíme dokázať pochopiť základné príčiny týchto znepokojujúcich volebných tendencií. Táto generácia vyrástla v čase neustálych kríz a neistoty ohľadom budúcnosti. Ešte nikdy sme nemali takú vzdelanú generáciu s takým veľkým potenciálom, ktorá je však zároveň pod takým tlakom a čelí toľkým pochybnostiam o tom, čo nás čaká. Algoritmy sociálnych médií posilňujú polarizujúci obsah a formujú perspektívy.

To všetko vytvára neistotu, pokiaľ ide o budúcnosť. Hlasovanie za populistické strany môže byť na jednej strane formou protestu a vyjadrením všeobecnej nespokojnosti. Na druhej strane však môže odrážať aj túžbu po silnom hlase moci, ktorý prináša pocit istoty. História však ukázala, že keď sa takéto populistické pravicové strany dostanú k moci, mladí ľudia často strácajú nádej a cítia sa zradení. Často je už príliš neskoro, keď si uvedomia, že práva, slobody a iné pre nich dôležité hodnoty miznú alebo sú spochybňované.

Tento trend už ohrozuje naše európske hodnoty, čo môžeme vidieť nielen v politických prejavoch, ale aj v každodennom živote ľudí v našich komunitách, kde sa prejavy xenofóbie alebo diskriminácie voči odlišným ľuďom stávajú bežnými. Preto je nevyhnutné, aby budúce programy EÚ pre mládež naďalej podporovali mladých ľudí v chápaní významu demokracie, v jej spoznávaní a zažívaní a zároveň im pomáhali rozvíjať zručnosti potrebné na budovanie odolnosti voči hrozbám, ktoré predstavujú protidemokratické hnutia.

3. Do akej miery si mladí Európania uvedomujú, čo pre nich EÚ robí? Ako ich možno povzbudiť k väčšiemu záujmu o EÚ? Ako hodnotíte komunikačné úsilie EÚ?

Môžeme pokojne povedať, že povedomie mladých ľudí o tom, čo pre nich EÚ robí, je rozhodne vyššie ako u starších generácií. Programy pre mládež, ako sú Erasmus+, ESC a DiscoverEU, prispievajú k budovaniu tohto pocitu príslušnosti k európskej identite a mali by sa posilniť a sprístupniť všetkým mladým ľuďom v Európe.

Sú si však skutočne vedomí toho, čo pre nich Európa robí? Domnievame sa, že nie. Schopnosť EÚ preukázať svoj vplyv na spoločnosť – najmä na mladých ľudí – je stále potrebné viac zviditeľniť a lepšie pochopiť. Rozhodnutia inštitúcií EÚ majú obrovský vplyv, čo by malo mladých ľudí podnietiť k tomu, aby sa o záležitosti EÚ viac zaujímali. Ako to dosiahnuť? Napadajú mi dve možnosti: inštitúcie EÚ musia vyslať jasný signál, , že to, o čom sa rozhoduje na úrovni EÚ, priamo ovplyvňuje ich životy. Mali by tiež rozšíriť programy, ktoré mladým ľuďom ponúkajú viac príležitostí spoznať, zažiť a objaviť EÚ. To môže zvýšiť pocit spolupatričnosti, empatie, spojenia a priateľstva medzi Európanmi.

Napriek veľkému úsiliu rôznych inštitúcií EÚ osloviť občanov a výraznému zlepšeniu rôznych kampaní a nástrojov nemôžeme povedať, že sú dostatočné. V praxi sú často vzdialené od bežného života mladých ľudí.

Hoci EÚ dosiahla pokrok, pokiaľ ide o prítomnosť v sociálnych médiách a kampane zamerané na mladých ľudí, jej posolstvá stále nie sú dostatočne zrozumiteľné, najmä pre rôznorodých mladých ľudí v našej spoločnosti. EÚ by mala zintenzívniť a lepšie a štruktúrovať svoje komunikačné úsilie, a to začlenením nových metód práce s verejnosťou, ako je napríklad využívanie mládežníckych mimovládnych organizácií ako vyslancov hlasov mladých ľudí, rozvoj decentralizovaných platforiem pre osvetu a realizácia kampaní na rozprávanie príbehov, ktoré spájajú politiky EÚ s každodennými skúsenosťami. V tejto súvislosti je nevyhnutné experimentovať s novými komunikačnými prístupmi a priamo zapájať mladých ľudí do tvorby a realizácie kampaní a iných komunikačných aktivít. 

2. Ako môžeme posilniť hlasy mladých ľudí?

Tým, že ich berieme vážne a uznávame ich hodnotu. Inštitúcie majú moc a schopnosť posilniť hlasy mladých ľudí, ale niekedy chýba ochota poskytnúť im priestor, podporu, príležitosti a nástroje na ich zmysluplné zapojenie. Účasť mladých ľudí by sa nemala považovať za zoznam určitých úloh: mladých ľudí pozveme na verejné podujatia, odfotíme sa s nimi na sociálne siete a potom na ich príspevky zabudneme. Táto účasť musí mať vplyv. To znamená, že mladí ľudia musia vidieť výsledky svojej účasti a následné zmeny.

Posilnenie hlasu mladých si vyžaduje inštitucionálnu podporu, napríklad ich zastúpenie v rozhodovacích orgánoch. Vyžaduje si to aj vybudovanie dôvery a na to treba čas, kvalitné priestory a procesy spolupráce. Na tento účel sa musia vyčleniť primerané finančné prostriedky a inštitúcie potrebujú kapacity na lepšiu prácu a zapojenie mladých ľudí do rozhodovania. To si vyžaduje investície, skutočné odhodlanie a čas.

Bruno António je výkonným riaditeľom siete DYPALL, európskej platformy organizácií občianskej spoločnosti, miestnych samospráv a výskumných inštitúcií na podporu účasti mladých ľudí na rozhodovaní na miestnej úrovni. Posledných 12 rokov pracuje ako expert na mládež a externý konzultant pre viaceré inštitúcie, napríklad pre Európsku komisiu a Radu Európy. Predtým pôsobil ako generálny tajomník organizácie Youth for Exchange and Understanding (Mládež pre výmenu a porozumenie) a výkonný riaditeľ organizácie ECOS – Cooperativa de Educação, Cooperação e Desenvolvimento. Vyštudoval sociálnu pedagogiku na Univerzite Algarve v portugalskom meste Faro.

Opýtali sme sa Javiera Garata Péreza, spravodajcu stanoviska EHSV na tému Odporúčania občianskej spoločnosti týkajúce sa Európskeho paktu o oceánoch, na najdôležitejšie odporúčania EHSV týkajúce sa iniciatívy Európskej komisie, ktorá stanovuje komplexnú víziu všetkých politík súvisiacich s oceánmi. Aké konkrétne opatrenia treba prijať na ochranu oceánov pred devastáciou a znečistením a na zachovanie ich biodiverzity? Aké sú najväčšie hrozby pre priaznivý stav oceánov a aké riešenia výbor navrhuje? 

Mladá Moldavčanka Mădălina-Mihaela Antoci bola jednou zo zástupcov a zástupkýň kandidátskych krajín na vstup do EÚ na tomto ročníku každoročného podujatia EHSV Vaša Európa, váš názor (YEYS). Zúčastnila sa aj na Týždni občianskej spoločnosti EHSV, kde počas otváracej panelovej diskusie s názvom Stále jednotná v rozmanitosti predniesla inšpiratívny prejav. Predsedníčka študentskej siete programu Erasmus v Moldavsku a členka správnej rady tamojšej Národnej rady mládeže Mădălina-Mihaela sa podelila o to, čo EÚ znamená pre mladých Moldavčanov a Moldavčanky, a informovala nás o svojej úlohe povzbudzovať svojich mladých krajanov, aby študovali v zahraničí a osvojili si globálne zmýšľanie.

1. Zapája Národná rada mládeže Moldavska mladých ľudí do diskusií o integrácii do EÚ? Ako vnímajú EÚ mladí ľudia v Moldavsku?

Jednoznačne! Národná rada mládeže Moldavska zabezpečuje, aby boli hlasy mládeže v procese integrácie Moldavska do EÚ vypočuté prostredníctvom konzultácií, propagačných kampaní a priamej spolupráce s tvorcami politík. Pre mnohých mladých Moldavčanov a Moldavčanky je EÚ symbolom pokroku, nových horizontov a budúcnosti, kde bude ich talent uznaný a docenený. Stále však chýbajú informácie a práve tu vstupujeme do hry my – meníme zvedavosť na aktívnu účasť.

Organizujeme fóra, diskusie a workshopy o integrácii do EÚ, o jej politikách a právach mládeže.
Žiadame zapojenie mladých ľudí do vnútroštátnych procesov rozhodovania.
Iniciujeme informačné a vzdelávacie kampane, ktoré majú moldavskej mládeži priblížiť výhody členstva v EÚ.

2. Mohli by ste stručne predstaviť svoju prácu v rámci študentskej siete programu Erasmus v Moldavsku?

Ako predsedníčka tejto siete v Moldavsku mám za úlohu sprostredkovať mladým ľuďom medzinárodné príležitosti, ktoré im zmenia život. Náš tím sa snaží podporovať mobilitu, vytvárať príjemné prostredie pre výmenných študentov a propagovať medzinárodné vzdelávanie. Jednou z mojich hlavných iniciatív je program Erasmus v školách, v rámci ktorého inšpirujeme študentov stredných škôl, aby ich sny presiahli hranice a aby si osvojili globálne myslenie.

3. Mohli by ste uviesť nejaké údaje o tom, koľko moldavských študentov a študentiek doteraz využilo akademický program Erasmus+, či už celkovo alebo ročne?

V súčasnosti do Moldavska neprichádzajú študenti programu Erasmus+, ale naši mladí ľudia sú v zahraničí aktívni! Každý rok študuje alebo absolvuje stáž v špičkových európskych inštitúciách prostredníctvom programu Erasmus+ 500 až 700 moldavských študentov a študentiek. Od spustenia programu získali tisíce ľudí medzinárodné skúsenosti, vďaka ktorým priniesli do Moldavska inovácie, líderstvo a nový pohľad na život. Prostredníctvom programu Erasmus v školách sa snažím umožniť mobilitu pre čoraz viac mladých Moldavčanov a Moldavčaniek, aby sme im dokázali, že dvere do sveta majú otvorené.

4. Aký význam majú podľa vás takéto akademické výmenné programy pre mladých ľudí v kandidátskej krajine, akou je Moldavsko?

Erasmus+ nie je len študijný program – je to štartovacia plocha pre budúcnosť Moldavska. Mladým ľuďom dáva viac ako len vzdelanie, pomôže im nadobudnúť schopnosť prispôsobiť sa, získať odolnosť a objaviť európsku perspektívu. V kandidátskej krajine, akou je Moldavsko, chceme sformovať generáciu, ktorú nezastavia obmedzenia, ktorá inovuje, spolupracuje a je pripravená viesť našu krajinu do európskej budúcnosti.

5. Čo ste očakávali od podujatí YEYS a Týždeň občianskej spoločnosti?

Očakávala som silné diskusie, odvážne myšlienky a skutočné záväzky týkajúce sa začlenenia mládeže do tvorby politiky. Tieto podujatia sú viac než len stretnutia – sú to platformy, na ktorých mladí tvorcovia zmien kriticky hodnotia súčasný stav a presadzujú silnejšiu a inkluzívnejšiu Európu. Pre Moldavsko je to ďalší krok k preklenutiu priepasti medzi miestnou realitou a európskymi ambíciami, ktorý dokazuje, že naši mladí ľudia nečakajú na budúcnosť, ale tvoria ju.

Mădălina Mihaela Antoci je 21-ročná mládežnícka líderka, ktorá sa zanietene venuje vzdelávaniu, občianskej angažovanosti a posilňovaniu postavenia mladých ľudí. V súčasnosti pôsobí ako predsedníčka študentskej siete programu Erasmus v Moldavsku a je členkou správnej rady Národnej rady mládeže Moldavska.

Neúnavne propaguje akademický program Erasmus+ a dosiahla pozoruhodný úspech pri povzbudzovaní mladých ľudí, aby využili medzinárodné príležitosti, pričom neustále zdôrazňuje hodnotu vzdelávania doma. Svojím úsilím inšpirovala stovky študentov, aby sa zapojili do akademickej mobility a aktívne sa angažovali v miestnych komunitách.

Kristýna Bulvasová

V neistom svete, kde sa rúcajú dlhoročné presvedčenia a kde nás už tradičné spoločné hodnoty nezjednocujú, ale rozdeľujú, musia mladí ľudia dostať príležitosť zmysluplne sa zapojiť tu a teraz do riešenia mnohých naliehavých problémov, ktoré neustále pribúdajú. Diskusie na podujatí YEYS 2025 jasne ukázali, že neexistuje žiadna téma, ktorú by bolo možné označiť za vyslovene „mládežnícku tému“, a že mladí ľudia sa oprávnene zaujímajú o mnoho rôznych problémov – od boja proti korupcii a presadzovania rovnosti až po riešenie klimatických zmien, píše česká študentka a účastníčka YEYS Kristýna Bulvasová.

Koľkokrát som ako mladý človek z generácie Z počula slová „vaša generácia čelí bezprecedentným problémom“ alebo „vy musíte prevziať vedenie, aby ste pomohli vyriešiť súčasné výzvy“.  V stávke je veľa, ale veľké sú aj výzvy, ktorým čelíme: bezprecedentný ústup demokracie, polarizácia našich spoločností v otázkach, ktoré boli predtým „spoločnými hodnotami“, naštrbenie dlhodobých presvedčení a destabilizácia tradičných systémov, ako aj rastúca neistota.

Vysoké očakávania kladú nároky nielen na mladých ľudí, ale aj na nedostatočne financované organizácie občianskej spoločnosti a ich kľúčovú úlohu pri usmerňovaní hodnôt mládeže, ako aj na vzdelávacie systémy. Formálnym vzdelávaním by mali mladí ľudia získať zručnosti a nástroje, ktoré potrebujú na to, aby sa stali riešiteľmi problémov a lídrami dneška a zajtrajška. Obávam sa, že mnohé vzdelávacie systémy sú príliš strnulé na to, aby obstáli v 21. storočí, a školy neponúkajú vzdelávanie o klimatických zmenách alebo o komplexných otázkach zdravia – či už duševného alebo reprodukčného. Chýba im tiež najmodernejšia technológia a náležitý prístup pre zraniteľné skupiny.

Dokonca aj otázka, kto je považovaný za zraniteľného, sa spolitizovala – alebo ešte horšie, stala sa zbraňou –, čo spôsobuje ďalšie zaťaženie tých, ktorí si to môžu najmenej dovoliť a nemalo by sa na nich zabúdať.

Naša spoločnosť sa už nezhoduje na tom, čo znamená zraniteľnosť a ako ju rozpoznať, čo som zažila na vlastnej koži, keď som viedla workshop v škole neďaleko česko-slovenských hraníc, v rámci ktorého som sa zaoberala rozdielmi v odmeňovaní žien a mužov a ďalšími nerovnosťami súvisiacimi s pohlavím. Žiaci i učitelia reagovali úplne neveriacky a priamo odmietli myšlienku, že v našej spoločnosti existuje akákoľvek nerovnosť. Preto som presvedčená, že potrebujeme viac diskutovať o existujúcich zraniteľných miestach a nerovnostiach bez ohľadu na vekovú skupinu a budovať kapacity v tejto oblasti.

Rovnaký prístup k vzdelaniu a príležitostiam pre mladých ľudí – vrátane znevýhodnených žien a dievčat, ľudí so zdravotným postihnutím a mladých ľudí z migračného prostredia – je naďalej nedosiahnuteľným snom. Ak je naším spoločným cieľom poskytnúť mladým ľuďom pevný základ na naplnenie ich potenciálu a snov, musíme začať konať. Navrhnúť riešenie nie je jednoduché, ale posilnenie väzieb členských štátov EÚ s organizáciami občianskej spoločnosti – najmä s tými, ktoré pôsobia v oblasti neformálneho vzdelávania – by po určení najzraniteľnejších oblastí mohlo pomôcť preklenúť rozdiely . Následná rekvalifikácia učiteľov a všetkých pracovníkov s mládežou v oblasti budovania komunít by mohla poskytnúť rámec pre niektoré cielené a systematické riešenia.

Občianska spoločnosť sa podujala podporovať aktívnu občiansku účasť, ale zapojenie mládeže do rozhodovania a demokratickej správy vecí verejných je stále nízke. Medzi ašpiráciami mladých ľudí a priestorom a príležitosťami, ktoré majú k dispozícii na ich dosiahnutie, je zjavný rozdiel. Samotné voľby neprinášajú želané výsledky, pretože boj proti politickým kultúram a dezinformáciám v niektorých krajinách je stále náročný. Nehlasovať však neznamená, že nemáme vlastný názor alebo otázky či problémy, ktoré by sme chceli riešiť. Na podporu aktívneho občianstva potrebujú mladí ľudia nielen pozitívne skúsenosti s demokratickou činnosťou, ale aj hmatateľné výsledky – bez vytvárania dojmu účasti mládeže, jej symbolického zohľadňovania alebo selektívnosti. Stále dúfam, že členské štáty EÚ budú schopné vytvoriť tento priestorieto priestory a možno zmenia svoj prístup a mladí ľudia už nebudú musieť čakať, kým dostanú príležitosť zmysluplne sa zapojiť a spoluvytvárať. To sa však nesmie stať o tri, päť alebo desať rokov. Zmena musí nastať hneď, aby sa zabránilo ďalšiemu prehlbovaniu spoločenských rozdielov.

V rámci podujatia YEYS 2025 som mala to potešenie zúčastniť sa na príprave jedného odporúčania týkajúceho sa najmä zmeny klímy, pretože osobne som presvedčená, že trojitá planetárna kríza je pre ľudstvo jednou z najväčších výziev. Vypracovanie koherentnej stratégie EÚ v oblasti zmeny klímy bolo jedným z piatich odporúčaní YEYS spolu s bojom proti korupcii prostredníctvom transparentnosti a účasti mladých ľudí, aktívnym občianstvom, rovnosťou a myšlienkou, že „mládež si zaslúži miesto za rokovacím stolom“. Keďže sa táto požiadavka dostala na zoznam spoločne schválených odporúčaní, je zrejmé, že mladí účastníci YEYS ju považujú za kľúčovú výzvu, ktorú treba riešiť. Je to však postoj už do istej miery emancipovanej skupiny mladých ľudí a nemožno ho považovať za reprezentatívny pre všetky členské štáty EÚ. Niekto by si mohol myslieť, že práve toto odporúčanie bude pre účastníkov YEYS 2025 najdôležitejšie, ale v konečnom hlasovaní sa umiestnilo na poslednom mieste. Nech to slúži ako pripomienka, že neexistuje žiadna téma, ktorú by bolo možné označiť za vyslovene „mládežnícku tému“. Mladí ľudia sa oprávnene zaujímajú o všetky aktuálne problémy a mládežnícka agenda je vo svojej podstate široká a prierezová.

Niektorí mladí ľudia si uvedomujú dôležitosť ochrany životného prostredia a udržateľnosti, zatiaľ čo iní si ju nemôžu dovoliť uprednostniť, pretože sa snažia uspokojiť svoje základné potreby. Trojitú planetárnu krízu som už spomínala ako jednu z hlavných výziev ľudstva, ale keď si uvedomíme, že účinné riešenia si vyžadujú riešenie všetkých hlavných problémov naraz, situácia sa zmení. Súčasný geopolitický kontext a boj EÚ o globálnu konkurencieschopnosť odvádzajú pozornosť a spomaľujú transformačné procesy. Avšak ani my, ani budúce generácie nemáme planétu B, na ktorej by sme tieto problémy riešili, a už si nemôžeme dovoliť prekračovať planetárne medze.

Vráťme sa ale k podstate veci: mladí ľudia v celej svojej rozmanitosti by mali byť stále schopní prijať svoju mladosť so všetkými jej výsadami, výzvami a krásou. Nedávna správa OSN však ukazuje, že spokojnosť so životom a pocit šťastia u mladých dospelých za posledné desaťročie jednoznačne klesli. Aj napriek vážnym výzvam, ktorým čelíme, pevne verím, že ak dokážeme mladých ľudí inšpirovať hmatateľnými výsledkami ich činnosti, máme reálnu príležitosť riešiť naliehavé problémy a zlepšiť kvalitu života pre všetkých.

Kristýna Bulvasová je členkou Európskej siete mládeže pre udržateľný rozvoj. Pôsobila ako mládežnícka delegátka na Kongrese miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy a ako česká mládežnícka delegátka pri OSN. Ako bývalá hovorkyňa Česko-nemeckého fóra mládeže sa naďalej aktívne angažuje v utužovaní česko-nemeckej spolupráce. Kristýna, mládežnícka aktivistka zameraná na vzdelávanie orientované na budúcnosť a udržateľnosť, v súčasnosti vedie českú mimovládnu organizáciu MOB – Mladí občania a zároveň dokončuje štúdium na Karlovej univerzite v Prahe a Univerzite v Regensburgu. Okrem aktívnej účasti na YEYS Kristýna vystúpila ako rečníčka na zasadnutí s názvom Výhľad pre inkluzívnu spravodlivú transformáciu a zelený a modrý rast v rámci Týždňa občianskej spoločnosti 2025.

Na podujatí Vaša Európa, váš názor (YEYS) 2025 sa zúčastnilo okolo 90 študentov z EÚ, kandidátskych krajín a Spojeného kráľovstva. Valerija Makarenko pricestovala až z vojnou zničeného Charkova, aby na podujatí reprezentovala Ukrajinu. Povedala nám, prečo je účasť na YEYS pre ukrajinskú mládež taká dôležitá, a vyjadrila nádej, že jej generácia, ktorú vyformovala odolnosť a jednota posilnená počas vojny, povedie Ukrajinu k lepšej budúcnosti.

1) Prečo si myslíte, že je dôležité, aby sa mladí ľudia zúčastňovali na podujatiach EÚ, ako je Vaša Európa, váš názor?

Som presvedčená, že účasť na takýchto podujatiach má pre mladých ľudí rozhodujúci význam, pretože sa im poskytuje platforma, kde môžu vyjadriť svoje názory, zapojiť sa do zmysluplných diskusií a aktívne prispieť k budúcnosti Európy. Tieto podujatia ponúkajú naozaj neoceniteľnú príležitosť dozvedieť sa niečo o rozhodovacích procesoch, rozvíjať vodcovské schopnosti a nadviazať kontakty s rovesníkmi z rôznych krajín. Pre ukrajinskú mládež je účasť na týchto fórach ešte dôležitejšia, pretože môžeme sprostredkovať svoje autentické skúsenosti, zasadzovať sa za členstvo Ukrajiny v Európe a upevňovať solidaritu medzi európskou mládežou.

2) Ako podľa vás mladých ľudí na Ukrajine zasiahla vojna?
Táto vyčerpávajúca vojna nepochybne výrazne zmenila život mladých ľudí na Ukrajine, zasiahla ich vzdelávanie a naštrbila ich duševné zdravie a celkový pocit bezpečnosti. Mnohí si museli napríklad privyknúť na štúdium online alebo na sťahovanie, často v nestabilných podmienkach. Vojna však posilnila aj odolnosť. Mladí Ukrajinci sa stali nielen symbolom vytrvalosti a sily, ale začali sa viac zapájať aj do dobrovoľníckej činnosti, aktivizmu a úsilia o obnovu, napríklad do projektov územného plánovania. Aj napriek ťažkostiam sme stále odhodlaní chrániť našu identitu a podieľať sa na budúcnosti našej krajiny.

3) Aké vyhliadky do budúcnosti majú podľa vášho názoru mladí na Ukrajine?
Otázka budúcnosti je takmer pre všetkých ukrajinských tínedžerov určite komplikovaná. Spolu so svojou komunitou dúfam, že všetci mladí ľudia budú mať prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, príležitosti na profesionálny rast a bezpečnú budúcnosť na Ukrajine, ktorá bude silná a nezávislá. Dúfam tiež, že medzinárodné spoločenstvo bude ďalej pomáhať Ukrajine pri obnove, aby mladí ľudia mohli mať úspešný život a nemuseli len prežívať. Ukrajinská mládež je skutočne silná, preto je inšpirujúce, že sa čoraz viac mladých ľudí zapája do rôznych projektov v oblasti vzdelávania, vedy, obnovy infraštruktúry a iných oblastiach. Predovšetkým dúfam, že naša generácia, ktorú vyformovala odolnosť a jednota, povedie Ukrajinu k lepšej, inovatívnejšej a demokratickejšej budúcnosti.

4) Aké sú vaše záverečné dojmy z tohto podujatia?  

Veľmi ma inšpirovalo. Už na základe rozhovorov s ostatnými, počúvania a analyzovania ich názorov, môžem povedať, že ide naozaj o silné fórum, a len tým, že sa spojíme, môžeme ukázať, čoho sme naozaj schopní. Niektoré projekty, ktoré sme realizovali, nám napríklad pomohli lepšie pochopiť iné krajiny. O rôznych krajinách som sa dozvedela veľa faktov, ktoré boli pre mňa celkom nové. Teším sa a som hrdá, že som sa mohla zúčastniť. 

Valerija Makarenko je 16-ročná študentka z Charkova na Ukrajine. Navštevuje 10. ročník Charkovského lýcea č. 99.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vydal kľúčové odporúčania k dokumentu Európsky semester 2025 – jesenný balík obsahujúce naliehavú výzvu na strategické investície a intenzívnejšiu spoluprácu s cieľom posilniť odolnosť a konkurencieschopnosť EÚ.

EHSV predložil svoje odporúčania v stanovisku prijatom na februárovom plenárnom zasadnutí, v ktorom kladie dôraz na udržateľnosť, reformy trhu práce a lepšie zosúladenie vnútroštátnych politík s politikami EÚ a vyzýva na väčšie zapojenie občianskej spoločnosti.

EHSV vyjadril poľutovanie nad absenciou ročného prieskumu udržateľného rastu, ktorý je kľúčovým politickým dokumentom. Zdôraznil, že je potrebné, aby sa inštitúcie EÚ pripravili na geopolitické riziká ovplyvňujúce obchod, infláciu a rast.

Rovnako podporil iniciatívu Kompas konkurencieschopnosti a vyzval na investície do energetického a digitálneho sektora vrátane Európskeho fondu pre strategické investície. Výbor okrem toho požaduje posilnenie účasti občianskej spoločnosti, pragmatické preskúmanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a zintenzívnenie spolupráce členských štátov s cieľom zlepšiť hospodárske politiky a produktivitu. (tk)

Politika súdržnosti je dlhodobo pilierom európskej integrácie, pretože podporuje v celej EÚ hospodársku, sociálnu a geografickú jednotu. Keďže viacročný finančný rámec (VFR) na obdobie po roku 2027 už nadobúda konkrétnejšiu podobu, je nevyhnutné zmodernizovať politiku súdržnosti, aby sa zlepšila jej účinnosť, udržateľnosť a schopnosť reagovať na nové výzvy.

EHSV nedávno prijal stanovisko na tému Posilnenie orientácie politiky súdržnosti na výsledky po roku 2027. Zdôraznil v ňom, že je potrebné zaujať prístup orientovaný na výsledky, aby sa zabezpečilo, že politika súdržnosti bude i naďalej prinášať hmatateľné výhody a zároveň znižovať nerovnosti a podporovať udržateľnú konkurencieschopnosť.

„Politika súdržnosti musí zostať kľúčovým nástrojom EÚ pre regionálny rozvoj. Prístup zameraný na výsledky zaručuje, že každé vynaložené euro prispieva k hospodárskemu a sociálnemu blahobytu," podčiarkol spravodajca stanoviska David Sventek.

VFR po roku 2028 sa bude musieť radikálne prepracovať, aby mohol podporovať regionálny rozvoj, zelenú a digitálnu transformáciu a hospodársku konkurencieschopnosť. Keďže investičné potreby presahujú 750 – 800 miliárd EUR ročne, sú nevyhnutné rozsiahle financie zo strany EÚ.

EHSV žiada, aby fiškálna kapacita zostala na úrovni 1,8 % HDP EÚ a aby sa zvýšili prostriedky vyčlenené na politiku súdržnosti. Hlavnými prioritami sú zdieľané riadenie, prispôsobené regionálne politiky, financovanie založené na výsledkoch a zjednodušené postupy.

Prístup zameraný na výsledky zvyšuje efektívnosť, vyžaduje si však lepšiu implementáciu a dohľad. Ak sa konkurencieschopnosť vyváži sociálnymi investíciami, posilní technická podpora a zaistí transparentnosť, zlepší sa aj účinnosť politiky súdržnosti, zvýši hospodárska odolnosť a znížia rozdiely v Európe. (tk)

Vzhľadom na rastúce bezpečnostné hrozby Európa naliehavo potrebuje jednotnú stratégiu financovania obrany. V reakcii na žiadosť nadchádzajúceho poľského predsedníctva EÚ prijal EHSV stanovisko, v ktorom vyzýva na odvážne kroky: zvýšenie investícií do moderných systémov, prehĺbenie spolupráce s NATO a zvýšenie financovania vo finančnom rámci EÚ.

Bezpečnostné riziká Európy sa neustále zvyšujú, čo odhaľuje jej závislosť od externých dodávateľov obrany – 78 % zo 75 miliárd EUR, ktoré krajiny EÚ vynaložili na obranné obstarávanie za jeden rok, išlo dodávateľom mimo EÚ. Posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB) má zásadný význam pre zníženie tejto závislosti.

„Mechanizmy financovania obrany EÚ sa musia prepracovať, aby reagovali na súčasné výzvy,“ vysvetľuje Marcin Nowacki, spravodajca stanoviska EHSV na tému Financovanie obrany v EÚ. „Existujúce rozpočtové pravidlá obmedzujú vojenské výdavky, a hoci iniciatívy ako Európsky obranný fond a Európsky mierový nástroj predstavujú pokrok, stále nepostačujú na riešenie rozsahu súčasných hrozieb.“

Spolupráca v rámci NATO je nevyhnutná pre interoperabilitu a jednotnú stratégiu. Odolnosť sa zvýši spoločným obstarávaním, partnerstvami v oblasti kybernetickej a vesmírnej bezpečnosti a realizáciou satelitného projektu IRIS2. Financovanie obrany musí byť v súlade so širšími prioritami EÚ bez toho, aby boli ohrozené sociálne a environmentálne ciele. Strategické investície, inovácie a dlhodobé plánovanie sú zásadné pre zaistenie bezpečnosti a autonómie Európy. (tk)

Cestovný ruch je hybnou silou hospodárstva EÚ a môže posilniť konkurencieschopnosť Európy. Je načase prehodnotiť spôsob fungovania cestovného ruchu a prejsť od udržateľnosti k regeneratívnemu cestovnému ruchu, v ktorom destinácie nielen prežívajú, ale aj prosperujú.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby pretransformovala svoje odvetvie cestovného ruchu s dôrazom na udržateľnosť a obnovu, a tým zabezpečila jeho dlhodobé hospodárske a environmentálne prínosy.

Keďže cestovný ruch je aj naďalej dôležitým pilierom hospodárstva EÚ, najmä v regiónoch, ktoré sú na ňom veľmi závislé, EHSV sa zasadzuje za urýchlený prechod na udržateľný cestovný ruch a stratégie regeneratívneho cestovného ruchu, ako uvádza aj vo svojom stanovisku na tému Cestovný ruch v EÚ: udržateľnosť ako hybná sila dlhodobej konkurencieschopnosti odvetia.

„Musíme zaistiť, aby cestovný ruch zohrával úlohu pri oživovaní európskej konkurencieschopnosti. Je to nevyhnutné vzhľadom na to, že cestovný ruch je veľmi dôležitou súčasťou HDP mnohých členských štátov a regiónov, ako aj ich hodnotových reťazcov," uviedla spravodajkyňa stanoviska Isabel Yglesias.

Stanovisko podľa jej vyjadrenia vychádza z vyhlásenia z Palmy, ktoré bolo prijaté počas španielskeho predsedníctva Rady EÚ v druhom polroku 2023 a ktoré prinieslo široký konsenzus o tom, ako zabezpečiť, aby bola udržateľnosť stredobodom budúcnosti cestovného ruchu.

Na dosiahnutie tohto cieľa musia európske inštitúcie, národné vlády, ako aj regionálne a miestne samosprávy aktívne podporovať toto odvetvie pri jeho transformácii, uskutočňovať nepretržitý dialóg so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami a posilňovať sociálny dialóg.

Hoci snahy o udržateľnosť cestovného ruchu nie sú ničím novým, rozmach cestovania po pandémii vystavuje mnohé obľúbené destinácie tlaku. Tento nárast sťažuje regiónom dosiahnutie rovnováhy medzi hospodárskym rastom a udržateľným rozvojom, pričom sa musia vyrovnať s nedostatkom zamestnancov a nesúladom medzi dostupnými pracovnými miestami a kvalifikáciou pracovníkov.

EHSV preto žiada aj prechod na regeneratívny cestovný ruch a jeho začlenenie do európskej stratégie pre udržateľný cestovný ruch, ktorú Európska komisia predloží v nadchádzajúcich mesiacoch.

Na rozdiel od tradičného udržateľného cestovného ruchu, ktorý sa zameriava na znižovanie škôd na životnom prostredí, regeneračný cestovný ruch sa zameriava na obnovu a zveľaďovanie prírodného, sociálneho a ekonomického kapitálu. Tento pokrokový prístup zahŕňa zásady obehového hospodárstva a snaží sa dosiahnuť trvalý pozitívny vplyv na destinácie a miestne komunity. (ll)

Európski poľnohospodári čelia čoraz väčším krízam, od extrémneho počasia až po nestabilitu trhu a nekalú hospodársku súťaž. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) upozorňuje, že súčasné politiky EÚ nechránia poľnohospodárov, a naliehavo žiada reformy s cieľom zaistiť príjmy, posilniť vyjednávaciu silu a zabezpečiť udržateľné poľnohospodárstvo.

EHSV vo svojom stanovisku na žiadosť poľského predsedníctva Rady EÚ vyzval na vytvorenie odolnejšieho poľnohospodárskeho systému, ktorého jadrom by boli poľnohospodári.

„Poľnohospodári majú ušľachtilé povolanie, ktoré má dva hlavné ciele: vyrábať kvalitné a bezpečné potraviny pre výživu ľudí a udržiavať a zlepšovať životné prostredie. Jediné, čo za to žiadame, je poctivá mzda za poctivú prácu, rešpekt a spravodlivé ceny potravín, ktoré poskytujeme,“ uviedol Joe Healy, jeden z troch spravodajcov stanoviska.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) nie je podľa EHSV dostatočne vybavená na to, aby dokázala riešiť súčasné výzvy. Medzi finančné nástroje, ktoré odporúča na podporu poľnohospodárov, patrí verejné poistenie pre prípad prírodných katastrof, proticyklická pomoc a priame platby. Vzájomné fondy, ktoré sa už využívajú v niektorých štátoch EÚ, by mohli predstavovať dodatočnú záchrannú sieť, ktorú by spoločne financovali poľnohospodári, priemyselné odvetvia, regionálne vlády a EÚ.

Vzhľadom na to, že SPP sa má po roku 2027 opätovne preskúmať, EHSV sa vyslovil za obnovenie jej rozpočtu na úrovni aspoň 0,5 % HDP EÚ. Na zabezpečenie toho, aby dovážané výrobky spĺňali environmentálne a pracovné normy EÚ, sú potrebné prísnejšie obchodné predpisy.

Ďalším závažným problémom je predaj pod cenu, čo je postup, ktorý poľnohospodárov vystavuje extrémnemu finančnému tlaku. EHSV naliehavo vyzýva tvorcov politík EÚ, aby starostlivo zvážili zákaz nákupov pod cenu s cieľom zabrániť tomu, aby veľkí maloobchodníci vytláčali poľnohospodárov z trhu, pričom ako vzor by mohli slúžiť španielske právne predpisy o potravinových reťazcoch.

S cieľom zlepšiť transparentnosť a trhovú silu poľnohospodárov EHSV navrhol zriadenie digitálneho centra EÚ na monitorovanie cien, nákladov a ziskov. Takisto sa zasadzuje za kolektívne rokovania o cenách a väčšiu podporu družstiev a organizácií výrobcov. V poľnohospodárstve EÚ je potrebná väčšia hospodárska nezávislosť a konkurencieschopnosť.

Hoci majú ciele v oblasti klímy zásadný význam, poľnohospodári nemôžu znášať náklady sami. Fond udržateľnosti by im mohol pomôcť pri prechode na ekologickejšie postupy. V stanovisku sa dôrazne poukazuje na riziko úniku uhlíka, keď prísne pravidlá EÚ znevýhodňujú miestnych poľnohospodárov v porovnaní s konkurentmi z krajín mimo EÚ.

EHSV zdôrazňuje význam investícií do rozvoja vidieka, inovácií a zjednodušenia pravidiel SPP. Vzhľadom na rastúci tlak na poľnohospodárov je zrejmé, že vedúci predstavitelia EÚ musia konať skôr, ako zaniknú ďalšie poľnohospodárske podniky. (ks)