Novinári so zdravotným postihnutím môžu vykonávať svoju prácu rovnako dobre a môžu tiež priniesť odlišné a nové perspektívy – prečo ich teda v médiách pracuje tak málo? Lars Bosselmann z Európskej únie nevidiacich píše o nedostatočnom zastúpení osôb so zdravotným postihnutím v mediálnom priemysle a o potrebe zastaviť ich stereotypné zobrazovanie v správach.
Novinári so zdravotným postihnutím môžu vykonávať svoju prácu rovnako dobre a môžu tiež priniesť odlišné a nové perspektívy – prečo ich teda v médiách pracuje tak málo? Lars Bosselmann z Európskej únie nevidiacich píše o nedostatočnom zastúpení osôb so zdravotným postihnutím v mediálnom priemysle a o potrebe zastaviť ich stereotypné zobrazovanie v správach.
Všetky demokracie sú založené na kľúčových zásadách a jednou z najdôležitejších je sloboda tlače. Táto sloboda pomáha zabezpečiť, aby činnosť politických lídrov bola pre verejnosť transparentná. Umožňuje nám tiež prístup k informáciám bez vonkajšieho zasahovania.
Stále však existujú aspekty mediálnej praxe, ktoré je potrebné zlepšiť, najmä v súvislosti s rozmanitosťou. Pokiaľ ide o zastúpenie v médiách alebo spravodajstvo o témach týkajúcich sa rôznych sociálnych skupín, stále si ani zďaleka nie sme rovní.
Zo súčasných údajov vyplýva, že osoby so zdravotným postihnutím nie sú v tlači, rozhlase a televízii primerane zamestnávané. To je veľmi znepokojujúce vzhľadom na to, že až 16 % svetovej populácie trpí nejakou formou zdravotného postihnutia. Okrem toho, ako sa zdôrazňuje v správe UNESCO, osoby so zdravotným postihnutím často čelia aj predsudkom v dôsledku stereotypného zobrazovania našich komunít v médiách, a to pred svetovým publikom.
Ak chceme zmeniť vnímanie osôb so zdravotným postihnutím verejnosťou, musíme zdôrazniť význam ich zapojenia do diania v spravodajských redakciách a do procesov tvorby obsahu.
Spoločnosť musí pochopiť, že mediálny priemysel nebude plne inkluzívny, kým sa osoby so zdravotným postihnutím nestanú súčasťou pracovných postupov. Okrem toho sa témy súvisiace so zdravotným postihnutím musia riešiť odlišným prístupom: médiá by mali uznať, že osoby so zdravotným postihnutím by mali požívať svoje práva na rovnakom základe ako ostatní. A keďže formáty obsahu sa neustále menia, potrebujeme odborníkov, ktorí budú tieto formáty navrhovať tak, aby boli prístupné a inkluzívne.
Napriek tomu, že komunita osôb so zdravotným postihnutím je v mediálnom priemysle nedostatočne zastúpená, stále môžeme nájsť veľmi inšpiratívne príklady, ktoré sú dôkazom, že osoby so zdravotným postihnutím môžu vynikať ako tvorcovia obsahu.
Európska únia nevidiacich vysielala nedávno v rámci svojej sérii podcastov epizódu venovanú paralympijským hrám v Paríži 2024. V tejto epizóde sme hovorili s Laetitiou Bernardovou, nevidiacou francúzskou novinárkou, ktorá pracuje pre Radio France. Okrem tohtoročných paralympijských hier sa pani Bernardová venovala aj hrám v roku 2012 v Londýne a v roku 2016 v Riu, ako aj zimným paralympijským hrám v Soči v roku 2014 a v Pchjongjangu v roku 2018.
„Podujatia, ako sú paralympijské hry, majú pozitívny vplyv na odstraňovanie prekážok a spochybňovanie stereotypov,“ zdôraznila počas rozhovoru pani Bernardová. „Aj keď má novinár zdravotné postihnutie, môže pracovať efektívne a dokonca môže opísať veci inak,“ dodala. Profesionálna dráha pani Bernardovej, ako aj jej úvahy o tejto téme nasvedčujú, že aj týmto aspektom sa treba zaoberať, aby sme vybudovali inkluzívnejšiu spoločnosť: základom mediálneho priemyslu musí byť rovnosť.
Lars Bosselmann je výkonným riaditeľom Európskej únie nevidiacich (EBU).
Po zverejnení nového zloženia kolégia komisárov nemôže ostať nepovšimnuté, že post komisára pre pracovné miesta a sociálne práva bol zrušený. Namiesto neho máme komisárku pre ľudí, zručnosti a pripravenosť. Použitie slova „ľudia“ vyvoláva mnoho otázok.
Po zverejnení nového zloženia kolégia komisárov nemôže ostať nepovšimnuté, že post komisára pre pracovné miesta a sociálne práva bol zrušený. Namiesto neho máme komisárku pre ľudí, zručnosti a pripravenosť. Použitie slova „ľudia“ vyvoláva mnoho otázok. Koniec koncov nemali by sa takmer všetky ostatné portfóliá týkať aj ľudí? Pozastaviť by sme sa mohli aj pri silne žargónovom charaktere slova „pripravenosť“, ktoré sa objavuje aj v inom portfóliu.
Chceme sa však venovať tomu, čo chýba a na čo sa zabudlo. Sociálna politika a zamestnanosť boli odsunuté do úzadia, a to všetko v mene konkurencieschopnosti. Tajomná a niekedy pestrá povaha názvov niektorých ďalších funkcií hovorí za seba: od vykonávania a zjednodušenia až po prosperitu a odolnosť v oblasti vody.
Portfólio pre zamestnanosť a sociálnu politiku bolo vytvorené v 70. rokoch 20. storočia, ale v roku 2019 bolo premenované na pracovné miesta a sociálne práva. Zahŕňalo kľúčové politiky, ako je Európsky pilier sociálnych práv a jeho ďalekosiahle iniciatívy. Kvalitné pracovné miesta, rovnosť, sociálny dialóg a pracovné a životné podmienky zostávajú základnými otázkami pre samotné prežitie našich demokracií.
Namiesto zamestnania však teraz máme zručnosti. Myšlienka, že mnohé z našich súčasných problémov vyplývajú z nedostatku zručností, je v niektorých kruhoch zjavne všeobecne akceptovaná. Podniky majú problém nájsť kvalifikovanú pracovnú silu, ktorú potrebujú. A to nie je prekvapujúce. Na vstupné pozície sa vyžaduje niekoľko rokov pracovných skúseností a nie je nezvyčajné vidieť požiadavky na doktorandské štúdium, niekoľko jazykov a dlhý zoznam osvedčení o zručnostiach, ktoré by sa na pracovisku dali získať za pár mesiacov. Navyše ponúkaný plat veľmi často sotva pokrýva životné náklady. A to sa týka kvalifikovaných pozícií, ktoré už ponúkajú lepšie podmienky.
Ako často tvrdí Komisia, je veľmi znepokojujúce pozorovať toto chaotické používanie žargónu v kombinácii s naratívom, ktorému jednoznačne dominuje konkurencieschopnosť. Akoby to naznačovalo, že cieľ zabezpečiť dobré životné podmienky, kvalitné pracovné miesta a dôstojné mzdy je už splnený a jediným zostávajúcim problémom je teraz odstránenie nedostatku zručností. Tento nedostatok však zjavne existuje najmä v novom kolégiu komisárov a komisárok, ktoré nie je schopné pochopiť súčasnú situáciu, uviesť ju do perspektívy a ponúknuť realistické riešenia. Dúfajme, že nad rámec pôvodných portfólií a niekde pod povrchom nájdeme spoľahlivé návrhy na posilnenie sociálnych a pracovných práv, demokracie a boja proti zmene klímy.
Akt o umelej inteligencii je prvým komplexným právnym rámcom globálne upravujúcim umelú inteligenciu.
Využívanie umelej inteligencie sa rozširuje a ovplyvňuje mnohé aspekty nášho každodenného života. Ovplyvňuje napríklad informácie, ktoré ľudia vidia online prostredníctvom cielenej reklamy. Čo je však dôležitejšie, v zdravotníctve sa v súčasnosti používa na pomoc pri diagnostike a liečbe chorôb, ako je rakovina. V tomto smere sa aplikácie umelej inteligencie spoliehajú na modely umelej inteligencie na všeobecné účely, ktoré je potrebné trénovať. Musí sa do nich ukladať mnoho obrázkov, napríklad rakovinových buniek, aby ich napokon nezávisle rozpoznali.
Úspešné trénovanie sa opiera o údaje – obrovské množstvo údajov. Spôsob, akým sa trénuje, ovplyvňuje kvalitu výsledkov trénovaného modelu alebo aplikáciu umelej inteligencie. Pri zadávaní nesprávnych údajov alebo obrázkov sa zdravé bunky nesprávne identifikujú ako rakovinové.
Zlepšenie lekárskej a zdravotnej starostlivosti je presvedčivým príkladom toho, prečo je potrebné, aby sme v EÚ mali kapacity a infraštruktúru na vývoj základných modelov umelej inteligencie na všeobecné účely. Jednoducho pomôže zachrániť životy.
Okrem toho umelá inteligencia na všeobecné účely výrazne mení výrobné procesy, ako aj podniky. Na to, aby európske hospodárstvo zostalo konkurencieschopné, musíme poskytnúť priestor pre inovácie v rámci EÚ a nabádať podnikateľov a startupy, aby rozvíjali svoje nápady.
Samozrejme, že existujú riziká spojené s umelou inteligenciou a umelou inteligenciou na všeobecné účely – od chýb modelov a chýb v aplikáciách až po priame používanie technológie na trestnú činnosť. EÚ preto musí disponovať aj odbornými znalosťami na odvrátenie škodlivých útokov a kybernetických hrozieb, musí byť schopná spoľahnúť sa na infraštruktúru so sídlom v EÚ, aby sa zabezpečilo, že jednoducho povedané bude fungovať.
Všetky uvedené skutočnosti poukazujú na význam správnej regulácie, ktorá sa zameriava na kvalitu tréningových údajov, tréningové metódy a v konečnom dôsledku na výsledný produkt. Musí byť založená na európskych hodnotách, ako sú transparentnosť, udržateľnosť, ochrana údajov alebo dodržiavanie zásad právneho štátu. Na čele veľkého rozvoja umelej inteligencie na všeobecné účely však žiaľ často stoja aktéri mimo jurisdikcie EÚ. EÚ preto musí rozvíjať kapacity na presadzovanie dodržiavania svojich regulačných ustanovení a európskych hodnôt vo vzťahu k aktérom z EÚ a mimo EÚ pôsobiacim na našom trhu.
Musí obmedziť dominantné postavenie veľkých, často neeurópskych digitálnych spoločností na trhu, a to aj mobilizáciou nástrojov politiky hospodárskej súťaže. Orgány pre hospodársku súťaž v EÚ musia využiť svoje kapacity a zabezpečiť, aby hyperškálové subjekty nezneužívali svoje postavenie na trhu vo vzťahoch B2B alebo B2G.
Verejné orgány môžu podporovať európskych poskytovateľov aplikácií umelej inteligencie na všeobecné účely a umelej inteligencie obstarávaním ich produktov, čím sa pred ďalšími používateľmi a klientmi preukáže ich dôveryhodnosť. EÚ disponuje talentom, technologickým know-how a podnikateľským duchom potrebným pre umelú inteligenciu „made in Europe“. Nedostatočné investície, nedostatok príslušnej IT infraštruktúry a neustála fragmentácia vnútorného trhu, ktorá bráni rozširovaniu, však brzdia konkurencieschopnosť európskych aktérov v oblasti umelej inteligencie.
Vzhľadom na rastúce globálne napätie EHSV naliehavo vyzýva vlády, aby sa zamerali na biodiverzitu ako na kľúčové riešenie trojitej planetárnej krízy (zmena klímy, strata biodiverzity a dezertifikácia). Konferencia COP16 bude ústredným momentom na urýchlenie celosvetového úsilia o ochranu ekosystémov našej planéty, čo EHSV zdôraznil vo svojom stanovisku prijatom v septembri.
„Bez biodiverzity sa ekosystémy a hospodárstva zrútia, keďže viac ako polovica celosvetového HDP a 40 % pracovných miest priamo závisí od prírody,“ zdôraznil spravodajca stanoviska Arnaud Schwartz.
EHSV poukazuje na to, že biodiverzita, ktorá je základom ekosystémov, blahobytu ľudí a hospodárstva, sa musí začleniť do viacerých oblastí politiky, ako je klíma, poľnohospodárstvo a obchod, a nesmie sa k nej pristupovať izolovane. Napríklad obchodné dohody by mali podporovať udržateľnosť a zabezpečiť, aby tovar a technológie neprispievali k odlesňovaniu a ničeniu biotopov.
Zároveň je naliehavo potrebné zabezpečiť finančnú podporu na zachovanie biodiverzity. Samotné verejné financovanie nepostačuje, a preto je potrebné skombinovať verejné, súkromné a inovačné finančné mechanizmy.
EHSV žiada EÚ, aby podporovala krajiny globálneho Juhu pri ochrane biodiverzity, a zasadzuje sa za postupné zrušenie dotácií škodlivých pre biodiverzitu, najmä tých na podporu fosílnych palív. Presmerovaním týchto dotácií na obnovu ekosystémov by sa mohla riešiť zmena klímy aj strata biodiverzity, a to prostredníctvom riešení inšpirovaných prírodou, ako je opätovné zalesňovanie, udržateľné poľnohospodárstvo a obnova mokradí.
EHSV okrem toho zdôraznil význam prístupu „jedno zdravie“, v rámci ktorého sa spája zdravie ľudí, zvierat a životného prostredia. Zdravé ekosystémy poskytujú kritické služby, ako je opeľovanie, sekvestrácia uhlíka a filtrácia vody, ktoré prispievajú k blahobytu ľudí. Pokles biodiverzity oslabuje odolnosť ekosystémov a zvyšuje riziko zoonotických ochorení, ako je COVID-19.
EHSV tiež vyzval na väčšie zapojenie mladých ľudí do rozhodovania. Navrhol vytvoriť pozíciu výkonného podpredsedu Európskej komisie pre budúce generácie a zabezpečiť, aby sa dlhodobá udržateľnosť a blahobyt uprednostňovali pred krátkodobými prínosmi. (ks)
Opýtali sme sa Sandry Parthie, spravodajkyne pre stanovisko na tému Umelá inteligencia na všeobecné účely: ďalší postup po akte o umelej inteligencii, ktoré sa venuje aktu o umelej inteligencii. Konkrétne nás zaujímalo, prečo je také dôležité zabezpečiť, aby sa tento právny predpis riadne vykonával, v súvislosti s modelmi umelej inteligencie na všeobecné účely a spôsobom ich riadenia? Ako môžeme vyvíjať konkurencieschopnú umelú inteligenciu v EÚ a prečo je dôležitá?
Opýtali sme sa Sandry Parthie, spravodajkyne pre stanovisko na tému Umelá inteligencia na všeobecné účely: ďalší postup po akte o umelej inteligencii, ktoré sa venuje aktu o umelej inteligencii. Konkrétne nás zaujímalo, prečo je také dôležité zabezpečiť, aby sa tento právny predpis riadne vykonával, v súvislosti s modelmi umelej inteligencie na všeobecné účely a spôsobom ich riadenia? Ako môžeme vyvíjať konkurencieschopnú umelú inteligenciu v EÚ a prečo je dôležitá?
Krzysztof Balon, spravodajca stanoviska EHSV na tému Podpora medzigeneračnej solidarity v Európe – smerom k horizontálnemu prístupu EÚ.
V Zmluve o Európskej únii sa uvádza, že „Únia [...] podporuje [...] solidaritu medzi generáciami [...].“
Diskriminácia z dôvodu veku, negatívne postoje k určitým vekovým skupinám a demografické trendy spojené s viacerými krízami však rozdeľujú európske spoločnosti a vytvárajú prekážky brániace skutočnému začleneniu a účasti. Tieto problémy sa netýkajú len starších generácií. Budú mať vplyv aj na súčasné mladšie generácie.
Medzigeneračný dialóg a pozitívne vplyvy na hospodársky rozvoj by zároveň udržateľným spôsobom pokryli potreby rôznych generácií, čím by sa posilnila demokracia a sociálna súdržnosť. Medzigeneračný dialóg by fungoval ako forma občianskeho dialógu.
Preto potrebujeme nový politický prístup k solidarite medzi generáciami – tu a teraz!
Vzhľadom na uvedené EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby uverejnila zelenú knihu o medzigeneračnej solidarite. Mali by sa v nej zohľadniť aj návrhy uvedené v stanovisku EHSV na tému Podpora európskej medzigeneračnej solidarityvrátane tých, ktoré sa týkajú sveta práce, dôchodkových systémov a zdravotníckych a opatrovateľských služieb. Členské štáty by si zasa mali vymieňať najlepšie postupy v spomínaných oblastiach. V záujme podpory tohto úsilia by medzigeneračná solidarita mala byť jedným z cieľov nariadení o Európskom sociálnom fonde na roky 2027 – 2034.
Organizácie občianskej spoločnosti a sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri plánovaní a vykonávaní konkrétnych politík. EHSV by mal zriadiť medzigeneračné fórum solidarity, ktoré by poskytlo platformu na výmenu informácií a skúseností a rozvíjanie nových myšlienok v úzkej spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti a inými príslušnými zainteresovanými stranami. Za účasti Európskej komisie by fórum mohlo monitorovať aj vykonávanie a rozvoj medzigeneračného prístupu solidarity v celej EÚ.
Organizácie občianskej spoločnosti, jednotlivci a súkromné spoločnosti môžu odteraz predkladať svoje neziskové projekty do súťaže o cenu EHSV venovanú boju proti škodlivej polarizácii európskej spoločnosti.
Organizácie občianskej spoločnosti, jednotlivci a súkromné spoločnosti môžu odteraz predkladať svoje neziskové projekty do súťaže o cenu EHSV venovanú boju proti škodlivej polarizácii európskej spoločnosti.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) práve vyhlásil 15. ročník svojej súťaže o Cenu pre občiansku spoločnosť. Konkrétnym cieľom tohto ročníka je odmeniť účinné, inovatívne a kreatívne neziskové iniciatívy a aktivity v EÚ, ktoré bojujú proti škodlivej polarizácii európskej spoločnosti.
Suma v celkovej výške 50 000 EUR sa rozdelí medzi najviac piatich víťazov. Prihlášky je možné podávať do 7. novembra 2024, 10.00 hod. (bruselského času). Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutoční počas Týždňa občianskej spoločnosti EHSV v marci 2025.
Do súťaže sa môžu prihlásiť všetky organizácie občianskej spoločnosti oficiálne zaregistrované v Európskej únii, ktoré pôsobia na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni. O cenu sa môžu uchádzať aj jednotlivci s miestom pobytu v EÚ, ako aj spoločnosti registrované alebo pôsobiace v EÚ za predpokladu, že ich projekty sú výlučne neziskové.
Iniciatívy a projekty musia byť realizované v EÚ, aby boli akceptované. Musí ísť o iniciatívy, ktoré sa už zrealizovali alebo ešte stále prebiehajú. Úplný opis požiadaviek a online prihlasovací formulár sú dostupné na internetovej stránke Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť. (zkral: podľa mňa skôr "opis")
Aktivity, resp. iniciatívy navrhované na ocenenie sa môžu týkať širokého okruhu tém. Môže ísť napríklad o tieto činnosti: identifikácia individuálnych a kolektívnych determinantov škodlivej polarizácie; podpora transparentnosti financovania organizácií; boj proti zmenšujúcej sa pluralite médií; propagovanie slobody, rozmanitosti a nezávislosti médií a boj proti dezinformáciám a falošným správam.
Cieľom prestížnej Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť je zvyšovať povedomie o výnimočnom príspevku občianskej spoločnosti k vytváraniu európskej identity a občianstva a k podpore spoločných hodnôt, ktoré posilňujú európsku integráciu. Cena sa každý rok zameriava na inú tému, ktorá je pre EÚ obzvlášť relevantná. (lm)
V nadväznosti na vymenovanie nového európskeho komisára pre demokraciu, spravodlivosť a právny štát vyzval Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) na posilnenie opatrení EÚ v oblasti právneho štátu a základných práv.
V nadväznosti na vymenovanie nového európskeho komisára pre demokraciu, spravodlivosť a právny štát vyzval Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) na posilnenie opatrení EÚ v oblasti právneho štátu a základných práv.
EHSV usporiadal na svojom septembrovom plenárnom zasadnutí rozpravu o demokracii, v ktorej odzneli návrhy, ako by EÚ mohla ráznejšie reagovať na porušovanie zásad právneho štátu a narušovanie demokracie. Užitočným nástrojom v tejto súvislosti by mohla byť aj dlho očakávaná platforma občianskej spoločnosti, ktorej vytvorenie avizovala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
EHSV sa za takúto platformu zasadzuje už od roku 2016. Očakáva sa, že platforma poskytne občianskej spoločnosti silnejší hlas pri formovaní politík EÚ, pretože ponúkne organizáciám veľmi potrebný priestor na spoluprácu s inštitúciami EÚ a pomôže usmerňovať rozhodnutia o kľúčových otázkach, ako je nezávislosť súdnictva a demokratické slobody.
Joachim Herrmann z riaditeľstva Európskej komisie pre spravodlivosť prezentoval najnovšiu správu o právnom štáte, pričom zdôraznil, že sa v nej venuje pozornosť aj krajinám pristupujúcim k EÚ a vplyvu na jednotný trh.
Kevin Casas-Zamora z Medzinárodného inštitútu pre demokraciu a volebnú podporu (International IDEA) ocenil úsilie EÚ, ale varoval pred zhoršovaním situácie v oblasti demokracie, pričom vyzval na väčšiu angažovanosť občianskej spoločnosti a podrobnejšie správy o právnom štáte. Alexandrina Najmowiczová z Európskeho občianskeho fóra naliehavo vyzvala na jasnejšie odporúčania a systém včasného varovania s cieľom zabrániť ďalšiemu narúšaniu demokracie.
Účastníci počas rozpravy varovali pred ľahostajnosťou a zdôraznili, že je potrebné riešiť rastúce obavy týkajúce sa autoritárstva, ohrozenia nezávislosti súdnictva a zmenšujúceho sa občianskeho priestoru. Vedúci Európskej nadácie na podporu demokracie Jerzy Pomianowski varoval, že zanedbávanie otázky demokracie pre bezprostrednejšie záujmy, ako je migrácia a bezpečnosť, by sa nám mohlo vypomstiť, a vyzval, aby sa 5 % rozvojovej pomoci vyčlenilo na demokratické programy.
EHSV počas rozpravy zdôraznil nenahraditeľnú úlohu občianskej spoločnosti pri obrane právneho štátu a vyzval na jej hlbšie zapojenie do tvorby politík EÚ. Spustenie platformy občianskej spoločnosti spolu s obnoveným záväzkom brániť základné práva má zásadný význam pre budúcnosť demokracie v EÚ. (gb)
Vzhľadom na viaceré prebiehajúce krízy EHSV žiada nový Európsky parlament a Komisiu, aby využili rozmanitosť zastúpenia v EHSV na posilnenie Európskej únie.
Cieľom nového legislatívneho obdobia by malo byť zlepšenie medzinárodnej pozície EÚ, riešenie problémov v jej inštitucionálnej štruktúre, pevné ukotvenie spoločných európskych hodnôt a nasmerovanie hospodárstva na udržateľnú budúcnosť založenú na vyspelom a inkluzívnom sociálnom modeli, ktorý je nevyhnutný pre pokrok, jednotu a konkurencieschopnosť.
V uznesení EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby vytvorili šesťstupňovú koncepciu bezpečnosti zahŕňajúcu EÚ, ktorá:
bude chrániť svojich občanov pred vonkajšími hrozbami;
bude chrániť ľudí pred vnútornými rizikami, najmä v súvislosti so zdravím, s demografickým vývojom a chudobou, a ktorá zabezpečí dostupný a univerzálny systém sociálnej ochrany a blahobyt v celej Európe;
zaručí konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo založené na ekosystémoch zabezpečujúcich produktivitu, inovácie, kvalitné pracovné miesta a plnú zamestnanosť;
vytvorí odolné hospodárstvo pre všetkých;
zabezpečuje dialóg a účasť sociálnych partnerov, organizovanej občianskej spoločnosti a verejnosti s cieľom vyrovnať sa s náročnými a ďalekosiahlymi zmenami súčasnosti a blízkej budúcnosti;
bude poskytovať ochranu pred súčasnými a budúcimi hrozbami zmeny klímy, znečistenia a straty biodiverzity.
Uznesenie je výsledkom vôbec prvého Týždňa občianskej spoločnosti, ktorý EHSV usporiadal v marci 2024 s cieľom zistiť názory Európanov všetkých vekových kategórií, sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti. (mp)
V utorok 17. septembra sa v EHSV uskutočnilo premietanie filmu Das Lehrerzimmer (Zborovňa), ktorý získal Cenu publika LUX.
Nemecký režisér İlker Çatak sa vo svojom filme zameral na konkrétne výzvy, ktorým čelí učiteľ, a zároveň aj na širšie problémy v rámci vzdelávacieho systému. Po premietaní sa medzi divákmi rozprúdila živá diskusia, ktorú moderoval podpredseda EHSV pre komunikáciu Laurențiu Plosceanu. Svoje názory v nej vyjadrili aj Jan Wilker a Tatjana Babrauskienė, najmä pokiaľ ide o témy filmu a ich význam vzhľadom na súčasné sociálne problémy.
Premietanie bolo súčasťou série projekcií, ktorú EHSV organizuje v spolupráci s Cenou publika LUX udeľovanou Európskym parlamentom. Aj týmto spôsobom EHSV podporuje a pomáha rozvíjať dialóg o naliehavých sociálnych otázkach.
