Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) 11. februára vyzval všetky zainteresované strany, aby sa do 27. apríla 2025 prihlásili do štvrtého ročníka súťaže o získanie ekologických ocenení EÚ.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) 11. februára vyzval všetky zainteresované strany, aby sa do 27. apríla 2025 prihlásili do štvrtého ročníka súťaže o získanie ekologických ocenení EÚ.
Tieto ocenenia, ktorými sa uznávajú vynikajúce výsledky v ekologickom hodnotovom reťazci, sa udeľujú za výnimočný prínos v kategóriách najlepší ekologický poľnohospodár, najlepšie ekologické mesto, najlepší maloobchodný spracovateľ potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby, najlepší maloobchodný predajca ekologických potravín a najlepšia ekologická reštaurácia alebo stravovacia služba. EHSV osobitne zastrešuje tri kategórie:
Najlepší maloobchodný spracovateľ potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby
Najlepší maloobchodný predajca potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby
Vyhlásenie víťazov sa uskutoční 23. septembra 2025 (Deň ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ). Prihlášku môžu podať všetky zainteresované strany, ktoré pracujú v ekologickom sektore, vrátane poľnohospodárov, spracovateľov, maloobchodníkov alebo verejných orgánov.
Viac informácií o tom, kto a ako môže podať prihlášku, nájdete na webovej stránke Európskej komisie. Otázky týkajúce sa kategórií, ktoré má na starosti EHSV, môžete zasielať na adresu EUorganicawardsEESC@eesc.europa.eu.
Táto iniciatíva podporuje akčný plán EÚ pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, propaguje ekologickú výrobu a zlepšuje informovanosť spotrebiteľov. (ks)
Druhý ročník podujatia Týždeň občianskej spoločnosti EHSV, ktorý sa uskutoční od 17. do 20. marca 2025, sa zameria na tému Posilnenie súdržnosti a účasti v polarizovaných spoločnostiach. Prihláste sa tu!
Druhý ročník podujatia Týždeň občianskej spoločnosti EHSV, ktorý sa uskutoční od 17. do 20. marca 2025, sa zameria na tému Posilnenie súdržnosti a účasti v polarizovaných spoločnostiach. Prihláste sa tu!
Ešte stále je čas zaregistrovať sa na druhý ročník podujatia Týždeň občianskej spoločnosti EHSV, počas ktorého sa stretnú európska občianska spoločnosť, tvorcovia politík EÚ, odborníci, novinári a ďalší, aby diskutovali o jednej z najnaliehavejších výziev súčasnosti – ako bojovať proti polarizácii našich spoločností.
Polarizácia, ktorú spôsobujú prekrývajúce sa krízy, od pandémie a zmeny klímy až po rastúce životné náklady a prehlbujúce sa rozdiely v príjmoch, sa rozšírila v celej EÚ aj mimo nej, čím sa prehlbujú sociálne rozdiely, narúša dôvera v demokratické inštitúcie a jednota spoločnosti sa dostáva pod tlak.
V tomto kontexte je Týždeň občianskej spoločnosti 2025 odvážnou výzvou na prijatie opatrení s cieľom podporiť sociálnu súdržnosť a posilniť demokratickú účasť. Prostredníctvom živých diskusií a spoločných workshopov poskytne toto štvordňové fórum všetkým účastníkom jedinečnú platformu na zapojenie sa do kritických diskusií, výmenu osvedčených postupov a spoluprácu pri vypracúvaní praktických riešení.
Ako to bude prebiehať?
Súčasťou Týždňa občianskej spoločnosti 2025 budú panelové diskusie pod vedením kontaktnej skupiny EHSV, ako aj Deň európskej iniciatívy občanov a slávnostné udeľovanie Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť.
Začne sa hlavným prejavom vedkyne, spisovateľky a politickej komentátorky Albeny Azmanovej, ktorá načrtne otázky a vytvorí priestor pre diskusie, ktoré budú nasledovať.
V následnom paneli na vysokej úrovni budeme diskutovať o tom, či sme „Ešte stále zjednotení v rozmanitosti?“. Medzi diskutujúci v rámci panelu budú: podpredseda Európskeho parlamentu Younous Omarjee, ministerka pre občiansku spoločnosť v mene poľského predsedníctva Adriana Porowska, predseda EHSV Oliver Röpke, spolupredsedníčka kontaktnej skupiny EHSV Brikena Xhomaqi, generálny tajomník Medzinárodného európskeho hnutia Petros Fassoulas a Mădălina-Mihaela Antoci z Národnej rady mládeže Moldavska.
Počas Týždňa občianskej spoločnosti budeme skúmať, ako môže občianske vzdelávanie pomôcť preklenúť rozdiely, ako môže byť Európa lídrom v oblasti inovácií bez toho, aby ohrozila svoje hodnoty, a ako urobiť bývanie dostupnejším a udržateľnejším a zároveň riešiť energetickú chudobu a podporovať viacgeneračné bývanie. Budeme sa tiež zaoberať spôsobmi, ako posilniť občiansku spoločnosť prostredníctvom verejnej a filantropickej podpory, ako môžeme zabezpečiť, aby politiky EÚ odrážali miestne potreby v rámci zelenej a modrej transformácie, a ako účinnejšie uznať, chrániť a zapojiť občiansku spoločnosť v celej Európe.
Osobitné zasadnutie organizované spolu s Európskym parlamentom, sa bude konkrétne zaoberať viacročným finančným rámcom (VFR) a jeho dôsledkami pre občiansku spoločnosť.
Deň európskej iniciatívy občanov 2025
Pri príležitosti Dňa európskej iniciatívy občanov 18. marca sa pozornosť zameria na silný nástroj participatívnej demokracie, ktorým je európska iniciatíva občanov (EIO). Iniciatíva, zavedená Lisabonskou zmluvou, umožňuje občanom vyzvať Európsku komisiu, aby navrhla nové právne predpisy EÚ týkajúce sa konkrétnej otázky. Na to, aby Komisia iniciatívu zvážila, musia organizátori zozbierať 1 milión podpisov na podporu svojej veci.
Prostredníctvom diskusií na vysokej úrovni a interaktívnych workshopov sa účastníci budú zaoberať kľúčovými témami, ako je úloha EIO v boji proti polarizácii a spôsoby budovania silnejšej podpory vo všetkých členských štátoch. Osobitný dôraz sa bude klásť na to, ako sa organizácie občianskej spoločnosti môžu aktívne zapojiť do procesu EIO, aby boli hlasy občanov vypočuté pri tvorbe európskej politiky.
Účastníci budú mať tiež jedinečnú príležitosť priamo sa zoznámiť s organizátormi EIO – bývalými, súčasnými aj budúcimi – a vymeniť si osvedčené postupy a skúsenosti pre svoje vlastné kampane.
Okrem toho sa na podujatí zdôrazní význam stratégií vplyvu pri zvyšovaní účinnosti EIO a panelových diskusií občanov so zameraním na zvýšenie šancí na následné legislatívne opatrenia zo strany inštitúcií EÚ.
Cena pre občiansku spoločnosť za rok 2025
V posledný deň Týždňa občianskej spoločnosti 2025 sa okrem iného uskutoční 15. ročník slávnostného odovzdávania Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť.
Cieľom Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť je zvyšovať povedomie o výnimočnom príspevku občianskej spoločnosti k vytváraniu európskej identity a občianstva, ako aj k podpore spoločných hodnôt, ktoré posilňujú európsku integráciu. Cena sa každoročne udeľuje jednotlivcom a organizáciám občianskej spoločnosti za ich inovatívne a tvorivé neziskové projekty na rôzne témy relevantné pre EÚ.
Tento rok bude cena udelená trom projektom, ktoré bojujú proti škodlivej polarizácii spoločnosti EÚ.
Týždeň ukončí dynamické záverečné zasadnutie, na ktorom vystúpia výkonný podpredseda Európskej komisie (bude potvrdené), podpredsedníčka Európskeho parlamentu Katarina Barley, predseda EHSV Oliver Röpke a generálna tajomníčka Nadácie Centrum pre demokraciu v Srbsku Nataša Vučković.
Diskutujte aj vy!
Týždeň občianskej spoločnosti 2025 sa javí byť nádejným podujatím, na ktorom počas štyroch dní odznejú podnetné diskusie a vystúpia inšpiratívni rečníci na vysokej úrovni. Bude tiež skvelou príležitosťou na nadväzovanie kontaktov, a preto si ho nenechajte ujsť. Prihláste sa ešte dnes a pripojte sa k nám, aby sme pretavili rozhovory do zmien. Váš hlas je dôležitý pri budovaní súdržnejšej a participatívnejšej Európy!
Skupina Pracovníci EHSV upozorňuje, že ťažko vydobyté sociálne práva a práva pracovníkov by sa v snahách EÚ o zachovanie konkurencieschopnosti vo svetovom hospodárstve nemali odsúvať do úzadia. V kontexte výziev na zvýšenú dereguláciu nesmie EÚ ustúpiť od kľúčových právnych predpisov, ako je Európsky pilier sociálnych práv.
Skupina Pracovníci EHSV upozorňuje, že ťažko vydobyté sociálne práva a práva pracovníkov by sa v snahách EÚ o zachovanie konkurencieschopnosti vo svetovom hospodárstve nemali odsúvať do úzadia. V kontexte výziev na zvýšenú dereguláciu nesmie EÚ ustúpiť od kľúčových právnych predpisov, ako je Európsky pilier sociálnych práv.
V nadväznosti na odporúčania uvedené v správach Maria Draghiho a Enrica Lettu zverejnila Komisia oznámenie o kompase konkurencieschopnosti doplnené horizontálnymi iniciatívami a zamerané na podporu činnosti podnikov. Cieľom je posilniť konkurenčnú výhodu Európy.
Skupina Pracovníci je hlboko znepokojená tým, že sociálne a pracovné práva môžu v tomto procese zostať v úzadí, keďže sa zdá, že EÚ sa rozhodla držať krok s ostatnými konkurencieschopnými ekonomikami za každú cenu.
Skupina Pracovníci preto navrhla niekoľko stanovísk z vlastnej iniciatívy, ktoré sa zaoberajú otázkou konkurencieschopnosti z hľadiska pridanej hodnoty ľudského kapitálu. Jedným z nich je návrh stanoviska na tému Úloha odborových zväzov pri zvyšovaní produktivity. Cieľom stanoviska bude ukázať, že hnacou silou produktivity v EÚ (ktorá ovplyvňuje konkurencieschopnosť) sú najmä investície do ľudského kapitálu (pracovníkov), ako aj do technológií a inovácií.
V tejto súvislosti sa zdôrazňuje kľúčová úloha odborových zväzov, keďže spájajú jednotlivých pracovníkov prostredníctvom kolektívneho vyjednávania a opatrení a formujú dynamiku trhu práce v snahe prispieť k splneniu zámeru vytvoriť konkurencieschopné hospodárstvo.
Podobne bude aj cieľom nadchádzajúcej štúdie skupiny Pracovníci posúdiť a vyhodnotiť súčasný stav právnych predpisov EÚ týkajúcich sa Európskeho piliera sociálnych práv. Štúdia bude dôležitým nástrojom monitorovania sociálnej politiky, keďže sa očakáva, že Európa sa pri hľadaní zlatej cesty ku konkurencieschopnosti zameria najmä na svoje hospodárstvo.
Skupina Pracovníci na aprílovom zasadnutí kategórie Hlas pracovníkov za demokratickejšiu účasť takisto preskúma navrhované úsilie o zníženie regulačného zaťaženia podnikov, ktoré sa považuje za faktor spomaľujúci konkurencieschopnosť Európy, a jeho vplyv na právne predpisy EÚ na ochranu pracovníkov a životného prostredia, najmä v kontexte náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti a podávania informácií o udržateľnosti podnikov.
V rokoch 2010 až 2022 ceny domov v EÚ vzrástli o 47 %. V tom istom období sa nájomné zvýšilo o 18 %. Podľa Eurostatu v roku 2023 viac ako 10 % domácností v mestách a 7 % domácností na vidieku vynaložilo viac ako 40 % svojich disponibilných príjmov na bývanie. EHSV zadal vypracovanie štúdie na preskúmanie politických riešení, ktorými by sa dalo zabezpečiť cenovo dostupnejšie a udržateľnejšie bývanie pre všetkých Európanov. V tomto rozhovore sa ekonómka Agnieszka Maj a riaditeľka pre životné prostredie, energetiku a zmenu klímy z Centra sociálneho a hospodárskeho výskumu (CASE) Karolina Zubel ako spoluautorky štúdie podelili o svoje hlavné zistenia.
V rokoch 2010 až 2022 ceny domov v EÚ vzrástli o 47 %. V tom istom období sa nájomné zvýšilo o 18 %. Podľa Eurostatu v roku 2023 viac ako 10 % domácností v mestách a 7 % domácností na vidieku vynaložilo viac ako 40 % svojich disponibilných príjmov na bývanie. EHSV zadal vypracovanie štúdie na preskúmanie politických riešení, ktorými by sa dalo zabezpečiť cenovo dostupnejšie a udržateľnejšie bývanie pre všetkých Európanov. V tomto rozhovore sa ekonómka Agnieszka Maj a riaditeľka pre životné prostredie, energetiku a zmenu klímy z Centra sociálneho a hospodárskeho výskumu (CASE) Karolina Zubel ako spoluautorky štúdie podelili o svoje hlavné zistenia.
O čom je štúdia EHSV a prečo je relevantná?
V tejto štúdii o cenovo dostupnom udržateľnom bývaní v EÚ sa skúma potreba takéhoto bývania, pričom sa zdôrazňuje úloha digitalizácie (umelá inteligencia, digitálne stavebné povolenia, príslušné databázy) a štruktúr sociálneho hospodárstva. Poukázaním na prípadové štúdie sa v nej vyzdvihujú inovatívne snahy o zlepšenie cenovej aj fyzickej dostupnosti a udržateľnosti bývania. Výsledky štúdie zahŕňajú uskutočniteľné odporúčania na roky 2030 a 2050, ktoré sú v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klimatickej odolnosti, sociálnej spravodlivosti a hospodárskeho rastu. Ponúkajú strategické poznatky na prispôsobenie politík v oblasti bývania vyvíjajúcim sa výzvam so súčasným zabezpečením blahobytu komunity.
Aké sú hlavné zistenia štúdie?
Digitalizácia predstavuje významnú príležitosť na zlepšenie efektívnosti projektovania, výstavby a správy obytných budov, potenciálne zníženie nákladov a zlepšenie udržateľnosti. Jej súčasný vplyv na úspory nákladov je však obmedzený. Medzi hlavné prekážky prijatia digitálneho pokroku patria tradičné názory rôznych aktérov, vnímaná nízka návratnosť investícií, vysoké realizačné náklady a nedostatok stimulov, odbornej prípravy a predpisov. Na úplné využitie potenciálu digitalizácie sú nevyhnutné ďalšie investície do digitálnej infraštruktúry, napríklad do zabezpečenia interoperability digitálnych platforiem.
Sľubnú politickú inováciu na zvládnutie súčasných výziev v oblasti bývania predstavuje zapojenie subjektov sociálneho hospodárstva (bytové združenia s obmedzeným ziskom, verejnoprospešné organizácie, družstvá). Tieto subjekty ponúkajú také nákladovo efektívne a dobre navrhnuté riešenia týkajúce sa bývania, ktoré podporujú súdržnosť komunít a dlhodobú stabilitu bývania. Napríklad neziskové bývanie a bývanie s obmedzeným ziskom vo Viedni, ktoré predstavuje 30 % všetkých možností bývania v meste, zohráva kľúčovú úlohu pri stabilizácii trhu s bývaním tým, že má účinok znižovania cien. Pomáha to pri udržiavaní prijateľnej výšky nájomného a predchádzaní deformáciám trhu.
Aké sú na základe zistení vaše hlavné odporúčania, pokiaľ ide o opatrenia a ďalší výskum?
Strednodobo by sa v záujme jednotného prístupu vo všetkých členských štátoch malo v politikách EÚ v oblasti bývania uprednostniť zavedenie „Novej európskej dohody o cenovo dostupnom udržateľnom sociálnom bývaní“ a „smernice o bývaní“. Krajiny by mali podporovať inovatívne modely, ako sú družstvá a bývanie s obmedzeným ziskom, poskytovať flexibilnú finančnú podporu na projekty bývania a využívať digitálne nástroje na zlepšenie riešení v tejto oblasti.
Z dlhodobého hľadiska by sa v politikách rozvoja bývania mal uplatňovať strategický a udržateľný prístup s dôrazom na miestne riešenia a nepretržité monitorovanie. Digitalizácia sa musí štandardizovať právnymi predpismi, postupmi obehového hospodárstva, ako sú bankové úvery viazané na obehovosť budov, nájomné stimuly založené na energetickej hospodárnosti, a tiež iniciatívami miestneho financovania. Okrem toho by sa koncepcia „sociálneho bývania“ mala rozšíriť tak, aby zahŕňala rodiny so strednými príjmami, podobne ako vo viedenskom modeli „spoločenského bývania“, ktorý podporuje sociálnu kombináciu a zabraňuje džentrifikácii. Takisto je nevyhnutné zamerať sa na novú výstavbu a renováciu, ako aj zmeniť stanovený účel nevyužitých budovy tak, aby ich bolo možné využiť na uspokojenie potrieb bývania.
Budúci výskum by mal byť zameraný na inkluzívne prístupy k mestskému plánovaniu, výstavbe a poskytovaniu bývania s cieľom zlepšiť dostupnosť bývania pre všetkých občanov. Mal by sa tiež skúmať vplyv nových technológií, ako je umelá inteligencia a automatizácia, na úspory nákladov a efektívnosť rozvoja a správy v oblasti bývania. Navyše by sa vo všetkých členských štátoch EÚ mali skúmať inovatívne modely bývania, aby sa identifikovali stratégie, ktoré môžu zlepšiť jeho cenovú dostupnosť aj udržateľnosť.
Vypracovanie štúdie zadal EHSV na žiadosť skupiny Organizácie občianskej spoločnosti.
Pokrok Európy pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja sa výrazne spomalil, čo vyvoláva obavy v súvislosti s plnením cieľov do roku 2030. V správe o udržateľnom rozvoji Európy za rok 2025, ktorú uverejnila sieť OSN pre riešenia udržateľného rozvoja (SDSN), sa uvádza, že pokrok pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v rokoch 2020 až 2023 bol o polovicu menší ako v predchádzajúcom období.
Pokrok Európy pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja sa výrazne spomalil, čo vyvoláva obavy v súvislosti s plnením cieľov do roku 2030. V správe o udržateľnom rozvoji Európy za rok 2025, ktorú uverejnila sieť OSN pre riešenia udržateľného rozvoja (SDSN), sa uvádza, že pokrok pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v rokoch 2020 až 2023 bol o polovicu menší ako v predchádzajúcom období.
V rokoch 2016 až 2019 sa pokrok zvýšil o 1,9 bodu, ale v nasledujúcich rokoch klesol len na 0,8 bodu. Spomalenie prichádza v čase rastúcich environmentálnych, sociálnych a geopolitických výziev. Hlavným problémom zostáva cieľ udržateľného rozvoja č. 2 (žiadny hlad), keďže v celej Európe pretrvávajú problémy s potravinovou bezpečnosťou a udržateľnosťou.
V samostatnej štúdii vypracovanej pre Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa zdôrazňuje potreba zmien v stravovaní s cieľom podporiť udržateľné poľnohospodárstvo a verejné zdravie.
Po nástupe nového vedenia EÚ odborníci vyzývajú na posilnenie politík a investícií, aby sa urýchlil pokrok v plnení cieľov udržateľného rozvoja. Globálna spolupráca a financovanie sa považujú za kľúčové, pričom sa očakáva, že 4. medzinárodná konferencia o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutoční v júni 2025 v Španielsku, bude zameraná na zvýšenie finančnej podpory udržateľnosti.
Podpredseda SDSN a hlavný autor správy Guillaume Lafortune upozorňuje, že rastúce geopolitické napätie komplikuje úsilie o udržateľnosť, zostáva však optimistom.
Uviedol, že „svet je čoraz nebezpečnejší, nestabilnejší a neistejší. Ľudia, najmä mladí, si zároveň želajú udržateľný rozvoj. Vzhľadom na veľkosť svetového hospodárstva a dostupné technológie má svet potenciál plne dosiahnuť udržateľný rozvoj.“
„Udržateľné potravinové systémy sú kľúčovou hnacou silou vykonávania cieľov udržateľného rozvoja. Na urýchlenie opatrení potrebujeme ambicióznejšie mechanizmy na zachovanie živobytia poľnohospodárov, malých výrobcov potravín a ďalších zainteresovaných strán v celom potravinovom dodávateľskom reťazci. Musíme však bojovať aj proti nespravodlivej distribúcii a zabezpečiť spravodlivú transformáciu,“ povedal predseda sekcie EHSV pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie (NAT) Peter Schmidt a zároveň vyzval na väčšie zapojenie občianskej spoločnosti.
Vzhľadom na to, že zostáva len päť rokov, EÚ stojí pred zásadným rozhodnutím: konať rozhodne, alebo riskovať, že nebudú splnené jej záväzky týkajúce sa udržateľnej a spravodlivej budúcnosti. (ks)
Trh s elektrickou energiou sa musí zreformovať tak, aby sa dosiahlo viac než len splnenie cieľov klimatickej neutrality do roku 2050. Podľa Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru je nevyhnutné zaistiť bezpečnosť dodávok, stabilné a dostupné ceny a právo na energiu s cieľom chrániť zraniteľné skupiny.
Trh s elektrickou energiou sa musí zreformovať tak, aby sa dosiahlo viac než len splnenie cieľov klimatickej neutrality do roku 2050. Podľa Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru je nevyhnutné zaistiť bezpečnosť dodávok, stabilné a dostupné ceny a právo na energiu s cieľom chrániť zraniteľné skupiny.
V januárovom stanovisku na tému Budúcnosť dodávok a stanovenie ceny elektriny v EÚ, ktoré vypracovali Jan Dirx a Thomas Kattnig, EHSV presadzuje model vládnej regulácie tam, kde je to potrebné, a súkromného podnikania tam, kde je to možné, a odporúča zriadenie energetickej agentúry.
Mohla by mať podobu vládou založenej spoločnosti, ktorá na trhu s elektrinou bude zohrávať úlohu tvorcu trhu, a teda plniť ciele týkajúce sa dosiahnutia klimatickej neutrality, bezpečnosti dodávok a stabilných a dostupných cien.
Podľa výboru by sa zmeny potrebné na trhu s elektrickou energiou mali uskutočniť v troch fázach:
Fáza 1 – odteraz do roku 2030
Počas fázy 1 bude energetická agentúra rozširovať svoje portfólio s kombináciou výroby elektriny (bez emisií CO2). Počas tohto obdobia sa obchodovanie s elektrinou bude uskutočňovať na základe denného obchodovania, ale vplyv energetickej agentúry na trhu bude rásť.
Fáza 2 – od roku 2030 do roku 2040
Počas fázy 2 dosiahne energetická agentúra svoje postavenie tvorcu trhu a bude kontrolovať primeranú časť strany ponuky na trhu prostredníctvom zmlúv o dodávkach. Denné obchodovanie sa počas tohto obdobia zodpovedajúcim spôsobom upraví.
Fáza 3 – od roku 2040 do roku 2050
Energetická agentúra zoptimalizuje stranu ponuky elektriny, aby sa od roku 2050 zabezpečili udržateľné dlhodobé dodávky elektriny s nulovými emisiami skleníkových plynov za stabilné a predvídateľné ceny. (mp)
EÚ musí klásť väčší dôraz na politiku hospodárskej súťaže, aby zlepšila svoju globálnu konkurencieschopnosť, zvýšila produktivitu a zabezpečila, že jednotný trh zostane pilierom jej hospodárskej sily.
EÚ musí klásť väčší dôraz na politiku hospodárskej súťaže, aby zlepšila svoju globálnu konkurencieschopnosť, zvýšila produktivitu a zabezpečila, že jednotný trh zostane pilierom jej hospodárskej sily.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) prijal na svojom januárovom plenárnom zasadnutí stanovisko na tému Politika hospodárskej súťaže v centre konkurencieschopnosti EÚ. Stanovisko obsahuje výzvu na väčšiu integráciu národných hospodárstiev a zavedenie inteligentnejších stratégií štátnej pomoci, aby sa využil hospodársky potenciál Európy a zvládli hlavné globálne výzvy vrátane výziev vyplývajúcich z digitalizácie, klimatických zmien a odolnosti.
EHSV zdôraznil, že politika hospodárskej súťaže má zásadný význam pri podpore inovácií, udržateľnosti a hospodárskeho rastu. „Hospodárska súťaž nie je v rozpore s konkurencieschopnosťou,“ uviedla spravodajkyňa Isabel Yglesias. „So zjednodušenými postupmi, flexibilnými nástrojmi a dostatočnými zdrojmi môže politika hospodárskej súťaže stimulovať prosperitu podnikov aj občanov EÚ.“
Novými pravidlami hospodárskej súťaže EÚ, napríklad aktom o digitálnych trhoch a nariadením o zahraničných subvenciách sa už rieši problém narúšania trhu a upevňuje globálne postavenie EÚ. EHSV však požaduje ďalšie opatrenia na modernizáciu posudzovania fúzií a zabezpečenie účinnej kontroly fúzií založených na inováciách, aj keď nedosahujú súčasné prahové hodnoty stanovené EÚ.
V stanovisku sa vyzdvihuje rozhodujúca úloha štátnej pomoci pri podpore zelenej a digitálnej transformácie. Nedostatočne koordinované dotácie však môžu ohroziť produktivitu a rast. Zo štúdií vyplýva, že lepšou koordináciou v EÚ by sa produktivita mohla zvýšiť o viac ako 30 %. EHSV odporúča, aby sa vo všetkých členských štátoch zosúladili dotácie, čím by sa zlepšilo fungovanie európskych hodnotových reťazcov a predišlo neefektívnosti.
Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu a navrhovaný Európsky fond pre konkurencieschopnosť by mali byť navrhnuté s celoeurópskou perspektívou, aby sa stimulovali rozsiahle priemyselné inovácie. Týmito nástrojmi sa musí zabezpečiť spravodlivé rozdelenie prínosov v celej EÚ a podporovať udržateľnosť a odolnosť.
EHSV zdôrazňuje, že na to, aby sa EÚ stala svetovým lídrom, je potrebné nasledovné:
väčšia integrácia s cieľom zmenšiť podiel nesprávne pridelených dotácií a zvýšiť produktivitu
prísnejšie pravidlá ochrany európskych inovácií pri zahraničných akvizíciách
jednoduchšie a rýchlejšie postupy týkajúce sa hospodárskej súťaže a štátnej pomoci na dosiahnutie väčšej efektívnosti
vyvážená politika schvaľovania fúzií na podporu inovácií, udržateľnosti a investícií do infraštruktúry. (ll)
Legitímne záujmy EÚ v európskej Arktíde sa budú najlepšie obhajovať spoločne prostredníctvom stratégie EÚ pre Arktídu, ktorá posilní účasť občianskej spoločnosti na všetkých príslušných rozhodnutiach. Úzka spolupráca s Grónskom je tiež nevyhnutná pre udržateľné investície v Arktíde s cieľom zabezpečiť prosperitu a odolnosť regiónu.
Legitímne záujmy EÚ v európskej Arktíde sa budú najlepšie obhajovať spoločne prostredníctvom stratégie EÚ pre Arktídu, ktorá posilní účasť občianskej spoločnosti na všetkých príslušných rozhodnutiach. Úzka spolupráca s Grónskom je tiež nevyhnutná pre udržateľné investície v Arktíde s cieľom zabezpečiť prosperitu a odolnosť regiónu.
EHSV predložil stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému Vypracovanie stratégie EÚ pre Arktídu v dialógu s občianskou spoločnosťou, ktoré bolo prijaté na januárovom plenárnom zasadnutí a v ktorom sa zdôrazňuje dôležitá úloha, ktorú Arktída zohráva v rámci strategickej autonómie, odolnosti a konkurencieschopnosti Európy.
Člen EHSV a spravodajca stanoviska Anders Ladefoged uviedol, že „naším novým stanoviskom o politike EÚ v Arktíde ponúkame pohľad občianskej spoločnosti na to, ako by EÚ mohla rozvíjať svoju politiku v tomto regióne. Jej cieľom je sledovať svoje vlastné záujmy a pomôcť zabezpečiť odolný a prosperujúci región pre ľudí, ktorí v ňom žijú.“
EHSV tiež podporuje a stimuluje komplexné konzultácie a spoluprácu s pôvodnými obyvateľmi Arktídy. V tejto súvislosti člen EHSV a spoluspravodajca stanoviska Christian Moos dodal, že „záujmy európskych arktických štátov možno najlepšie brániť spoločne, a to prostredníctvom spolupráce medzi severskými členskými štátmi EÚ a pomocou európskej stratégie pre Arktídu, ktorá musí zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti a podporovať práva miestnych a pôvodných obyvateľov.“
Grónsko, ktoré je tiež predmetom tohto stanoviska, čelí podobnej situácii ako európska Arktída, pokiaľ ide o výzvy a príležitosti súvisiace s rýchlou transformáciou v regióne.
V súvislosti s Grónskom Christian Moos uviedol, že „posilnená európska spolupráca vrátane Grónska je nevyhnutná pre udržateľné investície do európskej Arktídy, aby sa z nej stal prosperujúci a odolný región.“
Jedným z hlavných cieľov obyvateľov Grónska je posilnenie ich sebaurčenia ako národa pod heslom „nič o nás bez nás“. EÚ sa však považuje za blízkeho spojenca na základe spoločných hodnôt, ako sú ľudské práva a sociálny dialóg. (at)
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzval na zmenu pravidiel štátnej pomoci Európskej únie s cieľom uznať a lepšie zohľadňovať potreby subjektov sociálneho hospodárstva, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvládaní spoločenských výziev.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzval na zmenu pravidiel štátnej pomoci Európskej únie s cieľom uznať a lepšie zohľadňovať potreby subjektov sociálneho hospodárstva, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvládaní spoločenských výziev.
„Chceme, aby si viac ľudí uvedomilo výhody účinnej regulácie hospodárskej súťaže a štátnej pomoci pre podniky sociálneho hospodárstva, ako aj pre celý systém služieb všeobecného záujmu,“ vyhlásil spravodajca stanoviska Giuseppe Guerini.
Subjekty sociálneho hospodárstva – od družstiev až po vzájomné spoločnosti a nadácie – zamestnávajú v celej EÚ viac ako 11 miliónov ľudí, t. j. 6,3 % pracujúceho obyvateľstva. Pôsobia v oblastiach, ako sú sociálne a zdravotnícke služby, energia z obnoviteľných zdrojov a zmierňovanie chudoby. Napriek svojmu prínosu mnohé z nich čelia systémovým prekážkam, keď sa snažia zabezpečiť dlhodobý investičný kapitál a zorientovať sa v postupoch verejného obstarávania, keďže súčasný regulačný rámec často nezohľadňuje ich neziskovú alebo solidárnu povahu.
V stanovisku EHSV sa okrem iného zdôrazňuje skutočnosť, že verejné orgány nedostatočne využívajú existujúce nástroje, ako je všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách a rámec pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu.
Výbor preto vyzýva na zjednodušenie a modernizáciu príliš zložitých a zastaraných pravidiel v rámci všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách na podporu zamestnávania znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím v súlade s niektorými odporúčaniami zo správy Enrica Lettu o jednotnom trhu.
Hoci EHSV víta nedávne zvýšenie stropu pomoci de minimis na 300 000 EUR pre subjekty pôsobiace v bežnom sektore a 750 000 EUR pre subjekty v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, tvrdí, že pomocou cielenejších nástrojov, ako je všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách alebo osobitné ustanovenia o službách všeobecného hospodárskeho záujmu, by sa dali lepšie uspokojovať potreby subjektov sociálneho hospodárstva v oblastiach, ako sú zdravotníctvo a sociálne služby. (ll)
