Jedným z programov predstavených na seminári EHSV o prepájaní EÚ v roku 2024 venovanom žurnalistike bola iniciatíva Hannah Arendt. Ide o sieť organizácií občianskej spoločnosti podporujúcich a chrániacich novinárov, ktorí pracujú pod extrémnym tlakom a čelia cenzúre, obťažovaniu a prenasledovaniu. Iniciatíva je programom zameraným na ochranu novinárov a financuje ho nemecká spolková vláda. Ponúka mnoho cenných foriem pomoci novinárom na celom svete – od Afganistanu a Sudánu až po Rusko a Ukrajinu – či už sú vo svojich domovských krajinách alebo v exile.

Keď sú kritické hlasy umlčané, novinári uväznení a celé médiá nútené zatvoriť, verejnosť stráca prístup k nezávislým informáciám. Takéto informácie sú však nevyhnutné na to, aby občania mohli slobodne rozvíjať svoje názory a aby demokracia fungovala.

Dva roky po tom, ako nemecká spolková vláda spustila iniciatívu Hannah Arendtovej, dôvod na obavy nie je menší – v skutočnosti skôr naopak. Z najnovšieho svetového indexu slobody tlače, ktorý vypracovala organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), vyplýva, že na celom svete sa podmienky pre pracovníkov médií zhoršili. Počet krajín v najnižšej kategórii (kde sa situácia klasifikuje ako „veľmi závažná“) vzrástol v súčasnosti celkovo na 36, čo je viac než kedykoľvek za posledné desaťročie. Novinárov z viacerých krajín v tejto kategórii vrátane Ruska, Afganistanu a Sudánu podporuje niekoľko projektov, ktoré realizujú partnerské organizácie iniciatívy Hannah Arendtovej.

Vďaka iniciatíve Hannah Arendtovej – programu ochrany novinárov, ktorý je financovaný nemeckým spolkovým ministerstvom zahraničných vecí a zástupkyňou spolkovej vlády pre kultúru a médiá – pracovníci médií môžu získať mnoho rôznych foriem pomoci, a to buď vo svojej domovskej krajine, alebo v exile. Niekedy je pomoc možná dokonca aj vtedy, keď sa na prvý pohľad zdá, že je to nemožné. Príkladom je projekt v rámci tejto iniciatívy podporujúci novinárky v Afganistane, ktoré absolvujú bezpečnostné školenia a dostávajú štipendiá a ktorým sa poskytuje mentorstvo v ich materinskom jazyku. Od nástupu Talibanu k moci v roku 2021 prišiel o prácu obzvlášť veľký počet žien v médiách, čo znamená, že v rozhlase a televízii už takmer žiadne ženy nepracujú. Odvtedy sa celý sektor výrazne zredukoval.

Ruskí a sudánski pracovníci médií môžu využívať iniciatívu Hannah Arendtovej v susedných krajinách. Zriadili sa osobitné centrá, ktoré slúžia ako kontaktné miesta pre pracovníkov médií v exile. Tieto miesta riadia alebo podporujú partneri iniciatívy. Exilové mediálne centrá a Casa para el Periodismo Libre (priestor pre novinárov v exile) v Strednej Amerike sú tiež bezpečnými priestormi, ktoré ponúkajú psychologické a právne poradenstvo. Centrá poskytujú aj odbornú prípravu a sú východiskovým bodom pre vytváranie sietí medzi pracovníkmi médií, ktorí sú z rôznych dôvodov prenasledovaní vo svojich domovských krajinách.

Ďalším prístupom, ktorý sa uplatňuje v rámci iniciatívy Hannah Arendtovej, je obnova udržateľných redakčných štruktúr v exile. Cieľom je zaistiť, aby občania v totalitných krajinách, odkiaľ títo novinári pochádzajú, naďalej dostávali nezávislé informácie.

Afganistan, Rusko a Sudán nie sú jedinými krajinami, ktorých novinári dostávajú podporu. Iniciatíva má v podstate celosvetový rozsah a môže pružne reagovať na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu. V súčasnosti sa podpora poskytuje najmä pracovníkom médií z Bieloruska, Strednej Ameriky, Mjanmarska, severnej Afriky a Ukrajiny. V tomto ohľade je Ukrajina osobitným prípadom, keďže cieľom projektovej práce je zaručiť nepretržité podávanie správ v podmienkach prebiehajúcej vojny. Vyžaduje si to materiálnu a technickú pomoc, ako aj osobitnú odbornú prípravu a poistenie pre operácie v prvej línii.

Partnermi iniciatívy Hannah Arendtovej sú štyri organizácie občianskej spoločnosti: DW Akademie, Európsky fond pre žurnalistiku v exile (JX Fund), Media in Cooperation and Transition (MiCT) a Európske centrum pre slobodu tlače a médií (ECPMF). Program nesmie podliehať kontrole štátu a vyžaduje si tiež neutralitu štátu. Financovanie sa poskytuje výlučne na základe nezaujatých kritérií nezávislými porotami bez vplyvu štátu.

Ďalšie informácie nájdete na adrese https://hannah-arendt-initiative.de/hannah-arendt-initiative-english/ alebo o ne môžete požiadať emailom na adrese info@hannah-arendt-initiative.de.

Iniciatíva Hannah Arendtovej je sieť na ochranu novinárov a médií na celom svete. Bola vytvorená v roku 2022 na podnet a s finančnou podporou nemeckého spolkového ministerstva zahraničných vecí a zástupkyňou spolkovej vlády pre kultúru a médiá. 

Európska komisia 23. septembra 2024 oznámila víťazov tretieho ročníka ekologických ocenení EÚ. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vybral a ocenil víťazov v troch hlavných kategóriách: najlepší maloobchodný spracovateľ potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby, najlepší maloobchodný predajca potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby a najlepšia ekologická reštaurácia.

Víťazmi sú:

• Najlepší maloobchodný spracovateľ potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby: Gino Girolomoni Cooperativa Agricola (Taliansko) – družstvo, ktoré vyrába cestoviny z ekologickej poľnohospodárskej výroby v regióne Marche s využitím obnoviteľnej energie a ktoré podporuje viac ako 300 miestnych poľnohospodárov.
• Najlepší maloobchodný predajca potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby: SAiFRESC (Španielsko) – iniciatíva vedená poľnohospodármi, v rámci ktorej sa pestuje 70 rôznych organických druhov ovocia a zeleniny na 30 hektároch ekologickej pôdy, podporuje obehové hospodárstvo a ponúkajú vzdelávacie semináre.
• Najlepšia ekologická reštaurácia/stravovacia služba: Kalf & Hansen (Švédsko) – sieť reštaurácií špecializujúca sa na 100 % organickú a sezónnu škandinávsku kuchyňu, ktorá je známa svojím ekologicky udržateľným výberom dodávateľov a silnými väzbami s miestnymi výrobcami.

Predseda sekcie EHSV pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie (NAT) Peter Schmidt zablahoželal víťazom a poznamenal, že ocenenia sú uznaním inovácie a excelentnosti v odvetví ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ. Zdôraznil, že lepší prístup k potravinám z ekologickej poľnohospodárskej výroby a ich lepšia cenová dostupnosť sú nevyhnutné na to, aby toto odvetvie rástlo a aby EÚ splnila svoj cieľ, ktorým je dosiahnuť 25 % podiel ekologického poľnohospodárstva do roku 2030. „Riešenie sociálnych problémov prostredníctvom poľnohospodárskych politík je však nesprávnym prístupom. Sociálne politiky musia európskym občanom umožniť, aby si mohli dovoliť produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby,“ dodal.

Ekologické ocenenia EÚ sú súčasťou širšej iniciatívy európsky deň ekologického poľnohospodárstva, ktorá sa začala v roku 2021 so zámerom vyzdvihnúť prínosy ekologického poľnohospodárstva. Podiel ekologického poľnohospodárstva, ktoré je podporované spoločnou poľnohospodárskou politikou EÚ, výrazne vzrástol z 5,9 % poľnohospodárskej pôdy EÚ v roku 2012 na 10,5 % do roku 2022, pričom v roku 2022 dosiahol maloobchodný predaj 45 miliárd EUR. Napriek hospodárskym problémom zostáva EÚ po USA druhým najväčším trhom s ekologickými výrobkami na svete. (ks) 

Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia v EHSV

Uverejnením správy Maria Draghiho sa opäť upriamila pozornosť na naliehavosť riešenia hospodárskych výziev v Európe. Enrico Letta aj Mario Draghi vo svojich správach dôrazne upozorňujú na to, že Európa sa nachádza v rozhodujúcom momente a nemôže sa len nečinne prizerať.

Situácia je vážnejšia ako kedykoľvek predtým – v posledných dvoch desaťročiach bol hospodársky rast EÚ dlhodobo pomalší ako v Spojených štátoch, zatiaľ čo Čína tento rozdiel rýchlo zmenšuje. Od roku 2002 do roku 2023 sa rozdiel v úrovni HDP medzi EÚ a USA (v cenách v roku 2015) zvýšil z približne 15 % na znepokojujúcich 30 %. Rozdiel je ešte výraznejší, pokiaľ ide o paritu kúpnej sily (PKS) – rozdiel sa zvýšil z 12 % na 34 %.

Jednou z najväčších výziev je regulačné prostredie Európy. Čísla sú zarážajúce – v rokoch 2019 až 2024 EÚ prijala približne 13 000 legislatívnych aktov v porovnaní s približne 3500 v USA.

Toto regulačné preťaženie spôsobilo podnikom značné náklady na dodržiavanie predpisov a zdroje sa z tohto dôvodu nevyužívali na inovácie a zlepšovanie výkonnosti. Zároveň to viedlo k znepokojujúcemu trendu premiestňovania podnikov mimo EÚ, pričom v rokoch 2008 až 2021 odišlo 30 % európskych jednorožcov.

Ako zdôrazňuje Mario Draghi, len samotné investície nebudú poháňať Európu vpred. Treba zabezpečiť, aby reformy viedli k zmysluplnému pokroku. Musíme sa zamerať na dobudovanie jednotného trhu, odstraňovanie prekážok, uprednostňovanie jednotného prístupu k znižovaniu záťaže a zefektívnenie právnych predpisov. Tieto kľúčové opatrenia by sa mohli prijať okamžite bez veľkých politických bojov a priniesli by hmatateľné výhody podnikom, najmä MSP, ktoré sú oporou našich hospodárstiev.

Nemôžeme ignorovať ani vzájomnú prepojenosť našich odvetví a hospodárstiev. Zlepšenia v jednej oblasti môžu viesť k pozitívnym prekvapivým účinkom v iných oblastiach. Napríklad začlenenie umelej inteligencie a technológií založených na údajoch môže podporiť inteligentnejšie hospodárenie s energiou vo všetkých odvetviach, čím sa výrazne znížia náklady a emisie, a to od vyspelej výroby až po precízne poľnohospodárstvo. Práve o takéto synergie sa musíme usilovať.

Smerovanie je jasné. Európa má kapacitu, talent a inovačný potenciál na to, aby znovu získala svoju konkurenčnú výhodu. Bude si to však vyžadovať silnú politickú vôľu, spoluprácu a zameranie sa na dlhodobé strategické ciele. Teraz je na nás – inštitúciách EÚ a členských štátoch –, aby sme tieto príležitosti pretavili do opatrení, ktoré prinesú skutočnú zmenu.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa aj tento rok zúčastní na konferencii OSN o zmene klímy, ktorej 29. zasadnutie (COP29) sa bude konať v Baku, hlavnom meste Azerbajdžanu.

EHSV bude zastupovať predseda skupiny ad hoc pre COP Peter Schmidt a mládežnícka delegátka EHSV Diandra Ní Bhuachalla. EHSV na konferencii zopakuje posolstvá svojho nedávno prijatého stanoviska o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy a opätovne vyzve na inkluzívnu a spravodlivú transformáciu, ktorá má zaistiť, že opatrenia v oblasti klímy neprehĺbia sociálne nerovnosti. Bude sa zasadzovať aj za udržateľné agropotravinárske systémy, energiu z obnoviteľných zdrojov, energetickú účinnosť, zelené technológie a zosúladenie cieľov v oblasti biodiverzity a klímy. Účasťou na konferencii COP29 sa EHSV snaží zabezpečiť, aby bol vypočutý hlas európskej občianskej spoločnosti a aby výsledky konferencie odrážali vyvážené a sociálne spravodlivé riešenia klimatickej krízy. (ks) 

Novinári so zdravotným postihnutím môžu vykonávať svoju prácu rovnako dobre a môžu tiež priniesť odlišné a nové perspektívy – prečo ich teda v médiách pracuje tak málo? Lars Bosselmann z Európskej únie nevidiacich píše o nedostatočnom zastúpení osôb so zdravotným postihnutím v mediálnom priemysle a o potrebe zastaviť ich stereotypné zobrazovanie v správach.

Všetky demokracie sú založené na kľúčových zásadách a jednou z najdôležitejších je sloboda tlače. Táto sloboda pomáha zabezpečiť, aby činnosť politických lídrov bola pre verejnosť transparentná. Umožňuje nám tiež prístup k informáciám bez vonkajšieho zasahovania.

Stále však existujú aspekty mediálnej praxe, ktoré je potrebné zlepšiť, najmä v súvislosti s rozmanitosťou. Pokiaľ ide o zastúpenie v médiách alebo spravodajstvo o témach týkajúcich sa rôznych sociálnych skupín, stále si ani zďaleka nie sme rovní.

Zo súčasných údajov vyplýva, že osoby so zdravotným postihnutím nie sú v tlači, rozhlase a televízii primerane zamestnávané. To je veľmi znepokojujúce vzhľadom na to, že až 16 % svetovej populácie trpí nejakou formou zdravotného postihnutia. Okrem toho, ako sa zdôrazňuje v správe UNESCO, osoby so zdravotným postihnutím často čelia aj predsudkom v dôsledku stereotypného zobrazovania našich komunít v médiách, a to pred svetovým publikom.

Ak chceme zmeniť vnímanie osôb so zdravotným postihnutím verejnosťou, musíme zdôrazniť význam ich zapojenia do diania v spravodajských redakciách a do procesov tvorby obsahu.

Spoločnosť musí pochopiť, že mediálny priemysel nebude plne inkluzívny, kým sa osoby so zdravotným postihnutím nestanú súčasťou pracovných postupov. Okrem toho sa témy súvisiace so zdravotným postihnutím musia riešiť odlišným prístupom: médiá by mali uznať, že osoby so zdravotným postihnutím by mali požívať svoje práva na rovnakom základe ako ostatní. A keďže formáty obsahu sa neustále menia, potrebujeme odborníkov, ktorí budú tieto formáty navrhovať tak, aby boli prístupné a inkluzívne. 

Napriek tomu, že komunita osôb so zdravotným postihnutím je v mediálnom priemysle nedostatočne zastúpená, stále môžeme nájsť veľmi inšpiratívne príklady, ktoré sú dôkazom, že osoby so zdravotným postihnutím môžu vynikať ako tvorcovia obsahu.

Európska únia nevidiacich vysielala nedávno v rámci svojej sérii podcastov epizódu venovanú paralympijským hrám v Paríži 2024. V tejto epizóde sme hovorili s Laetitiou Bernardovou, nevidiacou francúzskou novinárkou, ktorá pracuje pre Radio France. Okrem tohtoročných paralympijských hier sa pani Bernardová venovala aj hrám v roku 2012 v Londýne a v roku 2016 v Riu, ako aj zimným paralympijským hrám v Soči v roku 2014 a v Pchjongjangu v roku 2018.

„Podujatia, ako sú paralympijské hry, majú pozitívny vplyv na odstraňovanie prekážok a spochybňovanie stereotypov,“ zdôraznila počas rozhovoru pani Bernardová. „Aj keď má novinár zdravotné postihnutie, môže pracovať efektívne a dokonca môže opísať veci inak,“ dodala. Profesionálna dráha pani Bernardovej, ako aj jej úvahy o tejto téme nasvedčujú, že aj týmto aspektom sa treba zaoberať, aby sme vybudovali inkluzívnejšiu spoločnosť: základom mediálneho priemyslu musí byť rovnosť.

Lars Bosselmann je výkonným riaditeľom Európskej únie nevidiacich (EBU).

Skupina Pracovníci v EHSV

Po zverejnení nového zloženia kolégia komisárov nemôže ostať nepovšimnuté, že post komisára pre pracovné miesta a sociálne práva bol zrušený. Namiesto neho máme komisárku pre ľudí, zručnosti a pripravenosť. Použitie slova „ľudia“ vyvoláva mnoho otázok. Koniec koncov nemali by sa takmer všetky ostatné portfóliá týkať aj ľudí? Pozastaviť by sme sa mohli aj pri silne žargónovom charaktere slova „pripravenosť“, ktoré sa objavuje aj v inom portfóliu.

Chceme sa však venovať tomu, čo chýba a na čo sa zabudlo. Sociálna politika a zamestnanosť boli odsunuté do úzadia, a to všetko v mene konkurencieschopnosti. Tajomná a niekedy pestrá povaha názvov niektorých ďalších funkcií hovorí za seba: od vykonávania a zjednodušenia až po prosperitu a odolnosť v oblasti vody.

Portfólio pre zamestnanosť a sociálnu politiku bolo vytvorené v 70. rokoch 20. storočia, ale v roku 2019 bolo premenované na pracovné miesta a sociálne práva. Zahŕňalo kľúčové politiky, ako je Európsky pilier sociálnych práv a jeho ďalekosiahle iniciatívy. Kvalitné pracovné miesta, rovnosť, sociálny dialóg a pracovné a životné podmienky zostávajú základnými otázkami pre samotné prežitie našich demokracií.

Namiesto zamestnania však teraz máme zručnosti. Myšlienka, že mnohé z našich súčasných problémov vyplývajú z nedostatku zručností, je v niektorých kruhoch zjavne všeobecne akceptovaná. Podniky majú problém nájsť kvalifikovanú pracovnú silu, ktorú potrebujú. A to nie je prekvapujúce. Na vstupné pozície sa vyžaduje niekoľko rokov pracovných skúseností a nie je nezvyčajné vidieť požiadavky na doktorandské štúdium, niekoľko jazykov a dlhý zoznam osvedčení o zručnostiach, ktoré by sa na pracovisku dali získať za pár mesiacov. Navyše ponúkaný plat veľmi často sotva pokrýva životné náklady. A to sa týka kvalifikovaných pozícií, ktoré už ponúkajú lepšie podmienky.

Ako často tvrdí Komisia, je veľmi znepokojujúce pozorovať toto chaotické používanie žargónu v kombinácii s naratívom, ktorému jednoznačne dominuje konkurencieschopnosť. Akoby to naznačovalo, že cieľ zabezpečiť dobré životné podmienky, kvalitné pracovné miesta a dôstojné mzdy je už splnený a jediným zostávajúcim problémom je teraz odstránenie nedostatku zručností. Tento nedostatok však zjavne existuje najmä v novom kolégiu komisárov a komisárok, ktoré nie je schopné pochopiť súčasnú situáciu, uviesť ju do perspektívy a ponúknuť realistické riešenia. Dúfajme, že nad rámec pôvodných portfólií a niekde pod povrchom nájdeme spoľahlivé návrhy na posilnenie sociálnych a pracovných práv, demokracie a boja proti zmene klímy.

Sandra Parthie

Akt o umelej inteligencii je prvým komplexným právnym rámcom globálne upravujúcim umelú inteligenciu.

Využívanie umelej inteligencie sa rozširuje a ovplyvňuje mnohé aspekty nášho každodenného života. Ovplyvňuje napríklad informácie, ktoré ľudia vidia online prostredníctvom cielenej reklamy. Čo je však dôležitejšie, v zdravotníctve sa v súčasnosti používa na pomoc pri diagnostike a liečbe chorôb, ako je rakovina. V tomto smere sa aplikácie umelej inteligencie spoliehajú na modely umelej inteligencie na všeobecné účely, ktoré je potrebné trénovať. Musí sa do nich ukladať mnoho obrázkov, napríklad rakovinových buniek, aby ich napokon nezávisle rozpoznali.

Úspešné trénovanie sa opiera o údaje – obrovské množstvo údajov. Spôsob, akým sa trénuje, ovplyvňuje kvalitu výsledkov trénovaného modelu alebo aplikáciu umelej inteligencie. Pri zadávaní nesprávnych údajov alebo obrázkov sa zdravé bunky nesprávne identifikujú ako rakovinové.

Zlepšenie lekárskej a zdravotnej starostlivosti je presvedčivým príkladom toho, prečo je potrebné, aby sme v EÚ mali kapacity a infraštruktúru na vývoj základných modelov umelej inteligencie na všeobecné účely. Jednoducho pomôže zachrániť životy.

Okrem toho umelá inteligencia na všeobecné účely výrazne mení výrobné procesy, ako aj podniky. Na to, aby európske hospodárstvo zostalo konkurencieschopné, musíme poskytnúť priestor pre inovácie v rámci EÚ a nabádať podnikateľov a startupy, aby rozvíjali svoje nápady.

Samozrejme, že existujú riziká spojené s umelou inteligenciou a umelou inteligenciou na všeobecné účely – od chýb modelov a chýb v aplikáciách až po priame používanie technológie na trestnú činnosť. EÚ preto musí disponovať aj odbornými znalosťami na odvrátenie škodlivých útokov a kybernetických hrozieb, musí byť schopná spoľahnúť sa na infraštruktúru so sídlom v EÚ, aby sa zabezpečilo, že jednoducho povedané bude fungovať.

Všetky uvedené skutočnosti poukazujú na význam správnej regulácie, ktorá sa zameriava na kvalitu tréningových údajov, tréningové metódy a v konečnom dôsledku na výsledný produkt. Musí byť založená na európskych hodnotách, ako sú transparentnosť, udržateľnosť, ochrana údajov alebo dodržiavanie zásad právneho štátu. Na čele veľkého rozvoja umelej inteligencie na všeobecné účely však žiaľ často stoja aktéri mimo jurisdikcie EÚ. EÚ preto musí rozvíjať kapacity na presadzovanie dodržiavania svojich regulačných ustanovení a európskych hodnôt vo vzťahu k aktérom z EÚ a mimo EÚ pôsobiacim na našom trhu.

Musí obmedziť dominantné postavenie veľkých, často neeurópskych digitálnych spoločností na trhu, a to aj mobilizáciou nástrojov politiky hospodárskej súťaže. Orgány pre hospodársku súťaž v EÚ musia využiť svoje kapacity a zabezpečiť, aby hyperškálové subjekty nezneužívali svoje postavenie na trhu vo vzťahoch B2B alebo B2G.

Verejné orgány môžu podporovať európskych poskytovateľov aplikácií umelej inteligencie na všeobecné účely a umelej inteligencie obstarávaním ich produktov, čím sa pred ďalšími používateľmi a klientmi preukáže ich dôveryhodnosť. EÚ disponuje talentom, technologickým know-how a podnikateľským duchom potrebným pre umelú inteligenciu „made in Europe“. Nedostatočné investície, nedostatok príslušnej IT infraštruktúry a neustála fragmentácia vnútorného trhu, ktorá bráni rozširovaniu, však brzdia konkurencieschopnosť európskych aktérov v oblasti umelej inteligencie.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) v súvislosti s blížiacim sa 16. zasadnutím Konferencie zmluvných strán Dohovoru Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite (COP 16) vyzýva na integrovaný globálny prístup k riešeniu prebiehajúcej krízy v oblasti biodiverzity.

Vzhľadom na rastúce globálne napätie EHSV naliehavo vyzýva vlády, aby sa zamerali na biodiverzitu ako na kľúčové riešenie trojitej planetárnej krízy (zmena klímy, strata biodiverzity a dezertifikácia). Konferencia COP16 bude ústredným momentom na urýchlenie celosvetového úsilia o ochranu ekosystémov našej planéty, čo EHSV zdôraznil vo svojom stanovisku prijatom v septembri.

„Bez biodiverzity sa ekosystémy a hospodárstva zrútia, keďže viac ako polovica celosvetového HDP a 40 % pracovných miest priamo závisí od prírody,“ zdôraznil spravodajca stanoviska Arnaud Schwartz.

EHSV poukazuje na to, že biodiverzita, ktorá je základom ekosystémov, blahobytu ľudí a hospodárstva, sa musí začleniť do viacerých oblastí politiky, ako je klíma, poľnohospodárstvo a obchod, a nesmie sa k nej pristupovať izolovane. Napríklad obchodné dohody by mali podporovať udržateľnosť a zabezpečiť, aby tovar a technológie neprispievali k odlesňovaniu a ničeniu biotopov.

Zároveň je naliehavo potrebné zabezpečiť finančnú podporu na zachovanie biodiverzity. Samotné verejné financovanie nepostačuje, a preto je potrebné skombinovať verejné, súkromné a inovačné finančné mechanizmy.

EHSV žiada EÚ, aby podporovala krajiny globálneho Juhu pri ochrane biodiverzity, a zasadzuje sa za postupné zrušenie dotácií škodlivých pre biodiverzitu, najmä tých na podporu fosílnych palív. Presmerovaním týchto dotácií na obnovu ekosystémov by sa mohla riešiť zmena klímy aj strata biodiverzity, a to prostredníctvom riešení inšpirovaných prírodou, ako je opätovné zalesňovanie, udržateľné poľnohospodárstvo a obnova mokradí.

EHSV okrem toho zdôraznil význam prístupu „jedno zdravie“, v rámci ktorého sa spája zdravie ľudí, zvierat a životného prostredia. Zdravé ekosystémy poskytujú kritické služby, ako je opeľovanie, sekvestrácia uhlíka a filtrácia vody, ktoré prispievajú k blahobytu ľudí. Pokles biodiverzity oslabuje odolnosť ekosystémov a zvyšuje riziko zoonotických ochorení, ako je COVID-19.

EHSV tiež vyzval na väčšie zapojenie mladých ľudí do rozhodovania. Navrhol vytvoriť pozíciu výkonného podpredsedu Európskej komisie pre budúce generácie a zabezpečiť, aby sa dlhodobá udržateľnosť a blahobyt uprednostňovali pred krátkodobými prínosmi. (ks) 

Opýtali sme sa Sandry Parthie, spravodajkyne pre stanovisko na tému Umelá inteligencia na všeobecné účely: ďalší postup po akte o umelej inteligencii, ktoré sa venuje aktu o umelej inteligencii. Konkrétne nás zaujímalo, prečo je také dôležité zabezpečiť, aby sa tento právny predpis riadne vykonával, v súvislosti s modelmi umelej inteligencie na všeobecné účely a spôsobom ich riadenia? Ako môžeme vyvíjať konkurencieschopnú umelú inteligenciu v EÚ a prečo je dôležitá?