Bývanie sa musí považovať za základné právo, ktorým sa pre všetkých Európanov vrátane mladých ľudí a zraniteľných skupín zabezpečí dôstojné a udržateľné ubytovanie.

Táto jednoznačná požiadavka vzišla z fóra EHSV o bývaní, ktoré sa po prvýkrát konalo 5. decembra 2024 počas plenárneho zasadnutia výboru. Na diskusii sa zúčastnili poprední rečníci a bolo prijaté aj stanovisko na túto tému.

Po vymenovaní Dana Jørgensena za komisára pre energetiku a bývanie predseda EHSV Oliver Röpke privítal historické rozhodnutie vytvoriť v novej Komisii osobitné portfólio pre oblasť bývania. „Bývanie je základným právom, nie výsadou, a nemôžeme akceptovať, že pri niektorých zraniteľných skupinách obyvateľstva zostáva táto základná potreba neuspokojená“, uviedol predseda a dodal: „Keďže čelíme vážnej kríze bývania, ktorá postihuje takmer každý členský štát, zdôrazňujem naliehavú potrebu zabezpečiť, aby sa cenovo dostupné, udržateľné a dôstojné bývanie stalo realitou pre všetkých.“

Bent Madsen, predseda organizácie Housing Europe, vyzval na to, aby sa obytné budovy začali považovať za infraštruktúru, ktorá je podobne ako zdravotnícke a vzdelávacie zariadenia životne dôležitá pre spoločnosť, a stotožnil sa s postojom nového komisára pre bývanie, ktorý povedal, že náš prístup by mal byť založený na hodnotách, pravidlách a investíciách. „Ako verejné družstvo a ako poskytovatelia sociálneho bývania sme pripravení ukázať spôsob, ako zabezpečiť domovy, ktoré naši ľudia a naše spoločnosti potrebujú,“ vyhlásil Madsen.

V stanovisku na tému Sociálne bývanie v EÚ – dôstojné, udržateľné a cenovo dostupné, ktoré vypracovali Thomas Kattnig a Rudolf Kolbe, EHSV konštatuje, že došlo k zlyhaniu trhu s bývaním. Tento problém je potrebné riešiť zlepšením rámcových podmienok, ako sú údaje, koordinácia, schvaľovacie procesy a predpisy územného plánovania, ustanovením základného práva na bývanie, poskytnutím dostatočného financovania, uplatňovaním prístupu „bývanie ako prvé“ pre ľudí bez domova a väčším zameraním na udržateľnosť a potreby mladých ľudí. (mp)

Thomas Kattnig

Keďže nájomné sa neustále zvyšuje, ceny nehnuteľností prudko rastú a mzdy nezohľadňujú infláciu, stáva sa bývanie pre čoraz väčší počet ľudí nedostupným. Kríza bývania je v EÚ realitou.

Jej dôsledkami sú vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť, pokles produktivity a environmentálne škody. Navyše vzhľadom na nižšiu kúpnu silu obyvateľstva má aj negatívny hospodársky dosah.

EHSV ako hlas organizovanej občianskej spoločnosti zastáva názor, že treba urýchlene prijať opatrenia, ktoré pomôžu napraviť zlyhanie trhu v sektore bývania. Vyzývame preto Komisiu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom, členskými štátmi a občianskou spoločnosťou vytvorila komplexný balík opatrení EÚ, ktorými sa stanovia rámcové podmienky a zavedie právo na bývanie v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv a Chartou základných práv.

V tejto súvislosti vítame vymenovanie komisára pre energetiku a bývanie, ako aj avizovaný európsky plán pre cenovo dostupné bývanie, ktorý by mal byť predložený v priebehu nasledujúcich 100 dní. Okrem iného potrebujeme celoeurópsky register transparentnosti pre transakcie s nehnuteľnosťami, jednoduchšiu koordináciu, efektívnejšie postupy vydávania povolení, lepšie územné plánovanie, cenovo dostupné pozemky na výstavbu sociálnych bytov, viac investícií do renovácie a výstavby šetrnej ku klíme a program Housing First (bývanie ako prvé), aby sme ľuďom bez domova poskytli istotu a vyhliadky do budúcnosti. Žiadame, aby sa bývanie uznalo za základné právo, ktoré bude zakotvené v primárnej legislatíve EÚ, a aby prestalo byť komoditou.

Zároveň súhlasíme s požiadavkou uvedenou v správe Enrica Lettu, že prístup k sociálnemu bývaniu by sa mal širšie vymedziť v právnych predpisoch o štátnej pomoci.

EHSV okrem toho žiada, aby sa výrazne zvýšila finančná podpora na sociálne bývanie. Po prvé, verejné investície do sociálneho bývania musia byť vyňaté z dlhových pravidiel Paktu stability a rastu. Po druhé, neziskové developerské spoločnosti a družstvá, ako aj obce by mali mať možnosť získať dlhodobé bezúročné úvery prostredníctvom plánovanej investičnej platformy alebo priamo od Európskej investičnej banky.

V dôsledku krátkodobých prenájmov, ktoré sú problémom mnohých európskych veľkomiest, sa počet dostupných bytov ešte viac znižuje. Na to, aby sme si poradili s týmto javom, potrebujeme súbor nástrojov na úrovni EÚ s rôznymi opatreniami, ako sú dane z neobývaných nehnuteľností či obmedzenie výšky nájomného, ktoré členské štátom umožnia podniknúť vhodné kroky.

Osobitnú pozornosť treba taktiež venovať a) potrebám mladých ľudí v oblasti bývania, ktoré možno uspokojiť vďaka cieleným programom, ako je Housing First for Youth (HF4Y), a b) inklúzii osôb so zdravotným postihnutím.

V snahe zabezpečiť nielen cenovú dostupnosť, ale aj udržateľnosť bývania, by sa namiesto výstavby nových budov mala uprednostňovať renovácia a obnova. Žiadame, aby sa v záujme uľahčenia renovácie kombinovali povinné opatrenia s podpornými, čím sa zaistí spravodlivosť prijatých opatrení v oblasti klímy. Treba zabezpečiť nástroje financovania, ktoré každému, bez ohľadu na jeho finančnú situáciu, umožnia zrealizovať tepelnú a energetickú obnovu. Zároveň sa musia stanoviť povinnosti pre vlastníkov nehnuteľností, najmä pre prenajímateľov, s cieľom chrániť nájomníkov pred nadmerným zvyšovaním nájomného v dôsledku prenášania nákladov.

Napokon treba zdôrazniť, že kríza bývania nielenže zhoršuje kvalitu života európskych občanov, ale ohrozuje aj hladké fungovanie vnútorného trhu EÚ. Je preto potrebné vypracovať pre túto oblasť stratégiu EÚ s cieľom zvýšiť ponuku bývania, zaviesť opatrenia na zníženie stavebných nákladov, pomôcť zlepšiť kvalifikáciu pracovnej sily, zvýšiť produktivitu a zlepšiť environmentálne výsledky stavebníctva.

EHSV žiada spravodlivú a inkluzívnu transformáciu pri prechode EÚ ku klimatickej neutralite. EHSV vo svojom nedávnom stanovisku zdôrazňuje potrebu koordinovaného úsilia s cieľom zabezpečiť, aby sa pri plnení ambicióznych cieľov v oblasti klímy na nikoho nezabudlo. Tieto odporúčania sú v súlade s prioritami Európskej komisie na roky 2024 – 2029, ktoré sa zameriavajú na pracovné miesta, zručnosti, sociálne zabezpečenie a regionálne rozdiely.

EHSV sa zasadzuje za komplexný súbor politických opatrení v oblasti spravodlivej transformácie, ktorý by členským štátom umožnil flexibilitu pri riešení ich vlastných osobitných okolností. EHSV okrem toho, že vyčlenil sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie ako kľúčové nástroje, taktiež navrhuje aj mapovanie nedostatkov v oblastí zručností, inkluzívne programy odbornej prípravy, transparentné plány transformácie podnikov, rozsiahlejšie konzultácie s pracovníkmi a začlenenie zásad spravodlivej transformácie do rámcov EÚ, ako je Európsky pilier sociálnych práv.

„Chceme, aby spravodlivá transformácia bola príbehom, v ktorom spravodlivosť, odolnosť a udržateľnosť vytvárajú cestu k ekologickejšej a inkluzívnejšej budúcnosti,“ vyhlásil spravodajca stanoviska Dirk Bergrath.

EHSV v stanovisku zdôraznil, že v záujme dosiahnutia cieľov Európy v oblasti klímy – zníženia emisií o 75 % do roku 2030 a nulovej bilancie emisií do roku 2050 – je potrebné, aby spravodlivosť bola zakotvená v politikách. Na udržanie verejnej podpory a zabezpečenie úspechu Európskej zelenej dohody je nevyhnutné uprednostniť dôstojnú prácu, sociálne začlenenie a znižovanie chudoby.

EHSV okrem toho zdôrazňuje cielenú podporu regiónov, ktoré sú neúmerne zasiahnuté zelenou transformáciou. Mapovanie regionálnych potrieb a sektorových zmien má kľúčový význam, pričom stredisko pre monitorovanie spravodlivej transformácie by monitorovalo pokrok a zabezpečovalo, aby sa neprehliadalo žiadne spoločenstvo.

Na preklenutie medzier vo financovaní je nevyhnutné rozšíriť Fond na spravodlivú transformáciu, mobilizovať súkromné investície a zosúladiť finančné nástroje EÚ. Sociálne a environmentálne podmienky zabezpečia spravodlivé prideľovanie prostriedkov so zameraním na odbornú prípravu a ochranu zraniteľných skupín. (ks) 

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre migráciu a vnútorné záležitosti zorganizovali už 9. európske fórum pre migráciu. Pozornosť sa zamerala najmä na to, ako môže občianska spoločnosť účinne pomôcť pri zavádzaní Paktu o migrácii a azyle, pričom sa vyzdvihla práca organizácií občianskej spoločnosti v teréne.

Európske fórum pre migráciu, ktoré sa konalo koncom novembra v Bruseli, upriamilo pozornosť na Pakt o migrácii a azyle, ktorý nadobudol účinnosť v júni 2024. Účastníci diskutovali o jeho pripravovanom zavedení do praxe a o tom, ako môže občianska spoločnosť pomôcť pri jeho podpore a humánnom uplatňovaní. Na podujatí sa tiež podrobnejšie preskúmal nový stály mechanizmus solidarity, ktorý vytvára užšie väzby medzi konaniami o azyle a návrate, primeranými podmienkami prijímania a akčným plánom pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027.

Európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson na začiatku otváracieho zasadnutia uviedla: „Som rada, že jedným z mojich posledných verejných vystúpení vo funkcii komisárky je účasť na Európskom fóre pre migráciu, ktoré je pre organizácie občianskej spoločnosti, členské štáty EÚ a tvorcov politík dôležitou platformou na diskusiu o výzvach a príležitostiach súvisiacich s riadením migrácie. Naše diskusie v uplynulých rokoch boli vždy inšpiratívne. Spoločne môžeme vybudovať silnejšie a odolnejšie komunity, presadzovať naše hodnoty a zabezpečiť, aby Európa zostala útočiskom a miestom na rozvoj príležitostí.“

Predseda EHSV Oliver Röpke poďakoval komisárke za jej angažovanosť pri reforme migračnej politiky EÚ. „Musíme zabezpečiť, aby sa pakt o migrácii vykonával čo najhumánnejším a najudržateľnejším spôsobom, a jediná možnosť, ako to môžeme dosiahnuť, je načúvať organizáciám občianskej spoločnosti v teréne. Hoci bol pakt prijatý, práca sa ani zďaleka neskončila – naopak, možno povedať, že skutočná práca sa začína až teraz,“ upozornil.

Európske fórum pre migráciu bolo vytvorené v roku 2015 ako platforma pre dialóg medzi občianskou spoločnosťou, inštitúciami a samosprávami o otázkach týkajúcich sa migrácie a integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín. Usporadúva sa raz ročne s cieľom diskutovať o najnovšom vývoji politiky a zhromažďovať a vymieňať si informácie o tom, ako sa európske politiky vykonávajú v praxi na regionálnej a miestnej úrovni.

Fórum sa každý rok zameriava na inú tému, ktorá sa vyberá na základe informácií poskytnutých organizáciami občianskej spoločnosti počas konzultačných procesov uskutočnených v mesiacoch pred podujatím. Doteraz sa zaoberalo témami, ako sú bezpečné migračné trasy, prístup migrantov k právam a službám a do EÚ, inkluzívnejší európsky trh práce pre migrantov a úloha mladých ľudí.

EHSV už prijal kľúčové stanoviská na hlavné témy týkajúce sa migrácie a azylu, ako sú zriadenie Paktu o migrácii a azyle, nariadenie o azyle a migrácii, balík pre bezpečnostnú úniu/schengenský balík a akčný plán pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027. Okrem toho EHSV v roku 2009 zriadil stálu skupinu Prisťahovalectvo a integrácia , ktorá pomáha skonkretizovať úlohu EHSV ako sprostredkovateľa medzi občianskou spoločnosťou a inštitúciami EÚ v otázkach migrácie, pričom sa snaží podporovať rozvoj spoločnej európskej prisťahovaleckej a integračnej politiky. (lm)

EÚ čelí vážnej kríze bývania spôsobenej rastúcim nájomným, neprimeranými cenami nehnuteľností a mzdami zaostávajúcimi za infláciou.  EHSV žiada, aby sa urobili naliehavé opatrenia na nápravu zlyhania trhu v sektore bývania a vypracovala vhodná stratégia EÚ pre oblasť bývania. Uviedol to Thomas Kattnig, spravodajca stanoviska EHSV na tému Sociálne bývanie v EÚ – dôstojné, udržateľné a cenovo dostupné.

Európsky deň spotrebiteľov 2024 bol venovaný téme Výzvy súvisiace s vodou: prieskum postojov spotrebiteľov – napredovanie v otázke európskej modrej dohody. Na podujatí sa vyzdvihla potreba udržateľného hospodárenia s vodami, zlepšenia infraštruktúry a vzdelávania spotrebiteľov s cieľom zabezpečiť, aby voda zostala cenovo dostupná pre všetkých Európanov.

Z údajov zverejnených pri príležitosti Európskeho dňa spotrebiteľov, ktorý 9. decembra usporiadal Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV), vyplýva, že cena vody sa do roku 2030 zvýši o 25 % a EÚ bude musieť investovať viac ako 250 miliárd EUR na uspokojenie potrieb Európy v oblasti vody a na vybudovanie spoločnosti, v ktorej má každý prístup k čistej a cenovo dostupnej vode.

Voda sa stáva vzácnym zdrojom, a to aj v Európe: až 30 % Európanov čelí aspoň raz v roku nedostatku vody. To znamená, že aj spotrebitelia, ktorí ešte stále považujú vodu za prakticky neustále dostupnú komoditu, budú musieť zmeniť svoje správanie a začať ju využívať efektívnejšie, a to tým, že si budú lepšie všímať svoju vodnú stopu a tiež využívať inteligentné technológie na úsporu vody.

Veľkí znečisťovatelia by však nemali prenášať svoje skryté výdavky na spotrebiteľov, ale by mali sami platiť.

Vzhľadom na to, že na výrobu jediného kilogramu mäsa je potrebných 15 000 litrov vody a na výrobu jedného páru džínsov 8 000 litrov, budú musieť aj veľkí spotrebitelia vody (ako napríklad spracovateľský priemysel a najmä poľnohospodárstvo, ktoré sa na celkovej spotrebe vody podieľa 72 %) znášať aj náklady svojho environmentálneho vplyvu a investovať do lepších výrobných zariadení.

„Voda by sa mala považovať za základnú súčasť budúcich hlavných politických iniciatív Európskej komisie. Uvítali by sme spustenie novej koalície pre vodu s cieľom prispieť k vykonávaniu európskej modrej dohody. V súčasnosti pracujeme na vytvorení platformy zainteresovaných strán pre európsku modrú dohodu,“ uviedla Milena Angelova, spravodajkyňa stanoviska EHSV na tému Efektívna spotreba vody a informovanosť spotrebiteľov o ich vodnej stope. Zdôraznila pritom význam európskej modrej dohody ako kľúčovej iniciatívy EHSV, ktorý je „priekopníckou inštitúciou EÚ“, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa vody.

Gaetano Casale, riaditeľ styčnej kancelárie vzdelávacieho inštitútu so zameraním na vodu IHE DELFT a hlavný rečník na podujatí, vo svojom vystúpení poukázal na to, že voda je v Európe stále podceňovaná. Podľa jeho slov je v súčasnosti absolútne nevyhnutný udržateľný prístup k vode a zvyšovanie povedomia o environmentálnych nákladoch, ako aj výzvach vyplývajúcich z rastúcej svetovej populácie a zmeny klímy.

„Priala by som si, aby sme všetci spoločne – občania, vlády, agentúry, vedci, priemysel a zákonodarcovia – využili túto jedinečnú príležitosť a urobili rozhodný krok vpred v snahe zaistiť odolnosť vody – v pôde, v mori, či v atmosfére – ako jedného z našich najcennejších zdrojov voči budúcim zmenám,“ uzavrela tieňová spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre rámcovú smernicu o vode. Hildegard Bentele. (ll)

EHSV usporiadal diskusiu pri príležitosti oslavy Medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím, ako aj oslavy olympijského ducha na svojom plenárnom zasadnutí 5. decembra v Bruseli. 

EHSV oslávil Medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím a olympijského ducha pozvaním hostí zo sveta paraolympijského športu vrátane belgického paralympijského športovca a šampióna Joachima Gérarda.

Predseda EHSV Oliver Röpke na úvod zasadnutia skonštatoval, že „táto diskusia poukazuje na naliehavú potrebu riešiť rozdiely v zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím. Napriek existujúcim právnym rámcom je príliš veľa ľudí vylúčených z trhu práce z dôvodu pretrvávajúcich prekážok. EHSV požaduje prijatie opatrení na vytvorenie inkluzívnych pracovných miest, odstránenie systémových prekážok a zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetkých. V naozaj inkluzívnej Európe sa nesmie na nikoho zabudnúť.“

Pán Gérard, belgický tenista na invalidnom vozíku a šampión, na plenárnom zasadnutí povedal, že keď začal hrať tenis, často sa stretával s prekvapením a dokonca s protestmi, že svojím vozíkom „zničí kurt“. „Za posledných 10 rokov sme zaznamenali obrovský pokrok v úlohe ľudí so zníženou pohyblivosťou vo svete športu. Hral som na viacerých grandslamových turnajoch po celom svete a vďaka týmto hrám a paraolympiáde cítim, že som čoraz viac akceptovaný ako vrcholový športovec. Nielen ako paraolympijský športovec, ale ako vrcholový športovec.“

Anne d'Ieteren, predsedníčka francúzsky hovoriacej federácie pre šport zdravotne postihnutých (La Ligue Handisport Francophone), poukázala na to, že napriek veľkým úspechom, ktoré ukázali paraolympijské hry, v každodennom živote ľudí so zdravotným postihnutím stále existuje mnoho prekážok. „Značný počet športových zariadení je stále neprístupných, s nedostatočnými parkovacími zariadeniami alebo zlou vonkajšou úpravou. Môže sa zdať, že ide o malé problémy, ale ich kumulatívny účinok môže znemožniť účasť a odradiť od nej.“

Aurel Laurenţiu Plosceanu, podpredseda EHSV zodpovedný za komunikáciu, privítal pána Gérarda a pani d'Ieteren a uviedol, že „ich prítomnosť a výsledky nám pripomínajú, aké inšpirujúce môžu byť vynikajúce športové výkony pre nás všetkých, ktorí sa snažíme naplno rozvinúť svoj potenciál, a zároveň ukazujú, akú dôležitú úlohu zohrávajú osoby so zdravotným postihnutím v našej spoločnosti, a najmä v oblasti športu.“

Christophe Lefèvre, predseda stálej skupiny EHSV Práva osôb so zdravotným postihnutím, sa vyslovil za vytvorenie mechanizmu EÚ pre prístupnosť s ukazovateľmi prístupnosti, ktorý by zahŕňal oblasti, ako je udržateľné bývanie, šport, spravodlivosť a vzdelávanie, zatiaľ čo Pietro Vittorio Barbieri (člen stálej skupiny) dodal, že je nevyhnutné, aby všetky osoby so zdravotným postihnutím žijúce v Európe mali prístup k športu a vzdelávaniu, aby sme všetci mali v spoločnosti zaručené rovnaké výsady.“ (lm)

EHSV, Európska nadácia pre demokraciu (EED) a Press Club Belarus (Klub novinárov Bieloruska) zorganizovali 13. decembra 2024 seminár o úlohe bieloruských nezávislých médií pri podpore odolnej a demokratizujúcej sa spoločnosti. Bieloruské nezávislé médiá, ktoré sú jediným zdrojom informácií pre ľudí v krajine, musia byť finančne podporované a zapájané do partnerstiev so západnými médiami, aby sa Bielorusko udržalo na poprednom mieste záujmu v medzinárodnom spravodajstve.

Účasťou na iniciatíve Dni Bieloruska (9. – 13. decembra 2024), ktorú zorganizovali Európska služba pre vonkajšiu činnosť a Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, EHSV preukázal svoj neochvejný záväzok voči demokratickému Bielorusku, ktoré rešpektuje ľudské práva a slobodu prejavu.

Predseda EHSV Oliver Röpke na úvod podujatia poznamenal, že „nezávislé médiá sú základom slobodnej a demokratickej spoločnosti. Dnes v rámci Dní Bieloruska opätovne potvrdzujeme svoju solidaritu s bieloruským ľudom a jeho odvážnym bojom proti dezinformáciám a útlaku.“

Výkonný riaditeľ EED Jerzy Pomianowski zdôraznil, že „výsledok volieb 26. januára je už vopred istý a režim sa pokúsi obrátiť list. Bude sa snažiť legitimizovať na medzinárodnej úrovni a očistiť sa od represií. Zdá sa však, že nezávislé bieloruské médiá sú úspešné pri zapájaní publika.“

Hanna Liubakova, nezávislá novinárka žijúca v exile, ktorá bola v neprítomnosti odsúdená na 10 rokov väzenia na základe obvinení zo štyroch trestných činov, je nadšená motiváciou bieloruského ľudu byť informovaný a mať prístup k nezávislým médiám, pričom zdôraznila, že 50 % návštev bieloruských webových stránok prevádzkovaných v zahraničí pochádza práve z Bieloruska. Potvrdila, že až 90 % používateľov sociálnych médií je v Bielorusku. Dodala, že „nezávislé médiá v Bielorusku sú najlepšou protilátkou Lukašenkovej a kremeľskej propagandy.“

Natalia Belikova, ktorá pracuje pre Press Club Belarus, uviedla, že cieľom novej vládnej propagandy je poskytnúť nové chápanie toho, čo sú voľby, a preto sa snažia zjednotiť ľudí a povzbudiť ich, aby preukázali svoje vlastenectvo. Natalia Belikova poznamenala, že „takouto taktikou chce vláda docieliť zmenu chápania demokracie u všetkých obyvateľov.“

Na záver seminára bol premietnutý celovečerný film Under the Grey Sky, ktorý sa inšpiroval skutočným príbehom uväznenej bieloruskej novinárky Kaciaryny Andrejevovej. Na premietaní sa zúčastnila aj režisérka filmu Mara Tamkovič. (mt)

EHSV usporiadal na svojom decembrovom plenárnom zasadnutí diskusiu o demokracii v Afrike so zástupcami Hospodárskej, sociálnej a kultúrnej rady (ECOSOCC) Africkej únie. Obe strany sa zhodli na tom, že občianska spoločnosť je hnacou silou pre vytvorenie úspešného partnerstva medzi EÚ a Afrikou, ktoré bude založené na rovnosti a bude podporovať občiansky a sociálny dialóg.

V diskusii na plenárnom zasadnutí, na ktorom bolo prijaté aj stanovisko Demokracia v Afrike – súčasná situácia a vyhliadky do budúcnosti. Akú úlohu môže zohrávať EHSV?, EHSV opätovne zdôraznil svoj záväzok posilniť strategické partnerstvo s Africkou úniou a podporiť iniciatívu vytvoriť spoločný podnik na propagovanie hodnôt demokracie, inkluzívneho dialógu a udržateľného rozvoja. EHSV a ECOSOCC Africkej únie podpísali v júli 2024 memorandum o porozumení.

Programový vedúci ECOSOCC Africkej únie Kyeretwie Osei vo svojom príhovore v mene predsedu Khalida Boudaliho vysvetlil: „Máme dôležitú úlohu pomôcť rozšíriť demokratické inštitúcie po celom kontinente. Treba pritom zabezpečiť, aby sa mohla etablovať dobrá správa vecí verejných, okrem iného znížením a odstránením korupcie a vytváraním priestorov, kde budú môcť občania vyjadrovať svoje názory. Občianska spoločnosť zohráva v tomto úsilí kľúčovú úlohu.“

Predseda EHSV Oliver Röpke v súvislosti zdôraznil: „Pri propagovaní úlohy občianskej spoločnosti v Afrike má spolupráca s ECOSOCC Africkej únie rozhodujúci význam. Občianska spoločnosť by sa mala podieľať na rozhodovacom procese aj na riešení ďalších výziev, ako je zmena klímy, udržateľný rozvoj a migrácia.“

EHSV sa na tieto výzvy zameral vo svojom stanovisku, pričom vyjadril presvedčenie, že spolu s uznanými zástupcami platforiem občianskej spoločnosti v Afrike môže prispieť k presadzovaniu demokratických hodnôt, ochrane ľudských práv a podpore demokratických režimov v Afrike. 

Člen EHSV a spravodajca stanoviska Carlos Trindade uviedol, že európsky prístup k rozvoju demokracie v Afrike by mal byť založený na rovnocennom partnerstve a zohľadňovať komplexnosť tohto kontinentu z hľadiska hospodárskeho rozvoja, rozmanitosti a geopolitických záujmov.

O tom, aké dôležité je posilniť postavenie žien v Afrike, hovorila regionálna výkonná riaditeľka organizácie International Cooperative Alliance-Africa (ICA-Africa) Sifa Chiyoge Buchekabiri: „Je nevyhnutné bojovať za posilnenie postavenia žien, keďže ženy sú často hlavnou oporou svojej domácnosti. Zlepšením ich postavenia preto pomáhame nielen jednotlivcom, ale posilňujeme postavenie celých komunít.“

skupina EHSV Organizácie občianskej spoločnosti

Súčasné problémy spojené s cenovou dostupnosťou a udržateľnosťou bývania v Európe môže pomôcť vyriešiť väčšia digitalizácia v odvetví stavebníctva a bývania a zapojenie subjektov sociálneho hospodárstva do služieb zameraných na poskytovanie bývania. Keďže bývanie nie je len potrebou, ale aj ľudským právom, na zvládnutie výziev v tejto oblasti je nevyhnutná celoeurópska reakcia, ako na to upozornili účastníci nedávnej konferencie v EHSV. 

Skupina EHSV Organizácie občianskej spoločnosti zorganizovala 21. novembra konferenciu s názvom Ochrana najzraniteľnejších osôb v Európe prostredníctvom udržateľného a cenovo dostupného bývania, na ktorej sa diskutovalo o tom, ako by EÚ a jej členské štáty mohli v celej Európe zabezpečiť inkluzívnejšie, cenovo dostupnejšie a udržateľnejšie bývanie.

Predseda skupiny Organizácie občianskej spoločnosti Séamus Boland zdôraznil, že primerané bývanie je ľudským právom, ktoré si vyžaduje celoeurópsky prístup. Taktiež vypichol súvislosť medzi rastúcimi cenami bývania a mierou chudoby, pričom upozornil, že zabezpečenie cenovo dostupného a udržateľného bývania je kľúčové pre odstránenie chudoby.

Na margo nového prístupu vyhlásil: „Stratégia EÚ na boj proti chudobe a európsky plán pre cenovo dostupné bývanie, ktorý navrhla predsedníčka Komisie, musia byť súčasťou medziodvetvového politického prístupu zameraného na odstránenie chudoby. Týmto prístupom sa musí zaistiť, že organizácie občianskej spoločnosti budú zapájané počas celého procesu navrhovania, zavádzania a monitorovania riešení. Udržateľné bývanie sa musí preskúmať zo širšej perspektívy, ktorá zahŕňa efektívne využívanie zdrojov, obehovosť, odolnosť, adaptáciu a finančnú prístupnosť.“

Na podujatí bola predstavená aj nová štúdia EHSV o cenovo dostupnom udržateľnom bývaní v EÚ (Affordable sustainable housing in the EU), ktorú dala vypracovať skupina Organizácie občianskej spoločnosti. Štúdia bola zameraná na politiky, ktorými by sa zabezpečilo cenovo dostupné a udržateľné bývanie v celej EÚ. Osobitná pozornosť sa v nej venovala dvom rozvíjajúcim sa trendom: digitalizácii a zapojeniu subjektov sociálneho hospodárstva do poskytovania bývania. Autori štúdie preskúmali inovačné iniciatívy v šiestich členských štátoch a posúdili, či by sa ich uplatňovanie mohlo rozšíriť na celú Európu.

Viac informácií o strednodobých a dlhodobých politikách odporúčaných v štúdii EHSV nájdete tu.

Prečítajte si závery a odporúčania, ktoré vyplynuli z konferencie.